Denník N

Pomalý internet, register káblov či drahý obchvat. Čo ešte preplatíme do volieb?

V roku 2015 si štát objednal aj nové weby za milióny eur. Podobne plánuje pokračovať aj v roku 2016. Foto – TASR
V roku 2015 si štát objednal aj nové weby za milióny eur. Podobne plánuje pokračovať aj v roku 2016. Foto – TASR

Pozrite si vybrané predražené nákupy, o ktorých štát rozhodol za posledný rok či o nich rozhodne ešte do volieb. Bolo by za ne niekoľko sociálnych balíčkov.

Oveľa drahší web než v Česku

Šoférom má ukázať, kde sú zápchy či rozkopané cesty, štátny web. Urobí ho Slovak Telekom a bude to stáť 14 miliónov eur.

Podobný český štátny web tak preplatíme o niečo vyše 10 miliónov eur. V prípade slovenského systému je pritom v spomínanej sume iba dodávka hardvéru a softvéru bez nákladov na ich prevádzku. V cene českého IT systému je už aj niekoľko rokov prevádzky.

Podobné informácie, aké majú byť na štátnom webe, vodičom dnes už poskytujú napríklad Google Maps.

Stomiliónové overovanie platieb mýta 

Približne 8 miliónov eur už mohla vlani odčerpať zo štátneho rozpočtu firma Paywell, ktorá má korene na Cypre a je spájaná s J&T. Účtuje si ich za to, že overuje platby mýtneho cez špeciálne platobné karty, ktoré používajú kamionisti. Bežná banka takéto služby dodá za odhadovanú cenu do 2 miliónov eur.

S firmou Paywell uzavrel zmluvu minister dopravy Ján Počiatek ešte pred Vianocami 2014. Zo zmluvy vyplýva, že štedré príspevky môže Paywell očakávať 13 rokov a zinkasuje tak vyše 100 miliónov eur.

Monitoring za 30 miliónov

Mladí budú mať na cestách menej havárií – to chce nový IT systém, ktorý vlani schválil parlament. Má byť od firmy Tempest a stáť takmer 30 miliónov eur.

Má zabezpečiť, aby boli jazdy na vodičských kurzoch monitorované a nedalo sa o nich klamať. V skutočnosti však nie sú za haváriami mladých neúplne odjazdené kurzy, skôr prílišné sebavedomie mladých za volantom a to, že pred jazdou pijú alkohol.

Tento rok sa tak majitelia autoškôl začnú skladať na inštaláciu sledovacích zariadení, následne budú každý mesiac platiť aj za samotné sledovanie. O tom, kto bude môcť od autoškôl inkasovať peniaze, sa ešte nerozhodlo. Má to byť niekto, koho sledovací systém bude kompatibilný s platformou od firmy Tempest.

Výkup ornej pôdy za stámilióny

Približne 290 miliónov eur je suma na pôdu pod plánovaný obchvat Bratislavy, na ktorú sa zložia daňoví poplatníci. Počas minulého roku sa vykupovala orná pôda v priemere po 60 eur za meter štvorcový, jej reálna hodnota je pár desiatok centov za meter štvorcový.

Keby sa pôda pod diaľnicu vykupovala napríklad na hornej hranici ceny ornej pôdy, vyšla by na necelé 4 milióny eur. Nie je jasné, či sa už skúpila všetka pôda potrebná na výstavbu obchvatu.

Zarábajú na tom aj ľudia, ktorí vopred vedeli, kde bude stáť nová fabrika Jaguar Land Rover, pretože vykúpili lacno parcely od obyvateľov obce Lužianky pri Nitre. Pri obchvate zinkasujú za pôdu milióny eur.

Peniaze, ktoré sa nedajú zrátať

Tu sa výpočet zbytočne predražených štátnych nákupov z roku 2015 nekončí, iba začína. Pri iných zákazkách však chýba jasnejšia predstava, o koľko peňazí sme pre ne mohli prísť.

Ťažko odhadovať, koľko preplatíme na kompe cez Dunaj, ktorú si objednala štátna firma Vodohospodárska výstavba od spoločnosti blízkej ministrovi obrany Martinovi Glváčovi. Môže vyjsť aj na 50 miliónov eur, no mohla stáť menej, keby súťaž bola skutočná, nie iba naoko, ako ju popisujú viacerí kritici.

Rovnako sa ťažko dopočítame, o koľko sme preplatili upratovanie na ministerstve hospodárstva. Bývalý minister Pavol Pavlis prihral túto zákazku firme svojho švagra, preto musel ministerský post opustiť.

Kmotríkov štadión za 70 miliónov

O čosi jasnejšie sa črtajú cifry, ktoré sa budú zazmluvňovať tesne pred voľbami. Už teraz je isté, že sa na poslednú chvíľu bude rozhodovať o ešte vyšších sumách než vlani.

Očakáva sa, že vláda odklepne 68 miliónov eur na financovanie Národného futbalového štadióna v Bratislave. Jeho projekt dal nakresliť podnikateľ Ivan Kmotrík a plánoval ho najskôr postaviť za vlastné.

Neskôr mu štát sľúbil pomoc vo výške 27,2 miliónov eur. Potom premiér Robert Fico Fico hovoril o 45 miliónoch eur a nakoniec sa dotácia vyšplhá odhadom na takmer 70 milónov eur. To už má byť cena za celú športovú časť štadióna.

Miliardový obchvat, ktorý pomôže málo

Ak sa na štátnych plánoch nič nezmení, oveľa viac sa zaviažeme preplatiť pri podpise zmluvy na stavbu obchvatu Bratislavy s jeho napojením na Dunajskú Stredu. Spomedzi 59 kilometrov nakreslených nových ciest, za ktoré by sme mali postupne splácať 1,7 miliardy eur, by stačilo najprv postaviť niekoľko kilometrov z Bratislavy po Šamorín a popasovať sa s verejnou dopravou. Samotná stavba šamorínskej cesty by stála niečo vyše 200 miliónov eur, píše inštitút INEKO.

Stavať rovno aj obchvat Bratislavy reálne nikomu riadne nepomôže. Cesta povedie ďaleko od miest, do ktorých za prácou dochádzajú ľudia, a odvedie tak z Bratislavy asi iba 10 percent dopravy, čiže časť tranzitu.

Zdroj: Ineko
Takto ďaleko je nakreslená cesta do cieľov, do ktorých smeruje doprava v metropole. Zdroj – INEKO

Register káblov za 50 miliónov eur

Do volieb by mali na ministerstve dopravy podpisovať zmluvu na vytvorenie registra priestorov a lokalít, v ktorých sa dá relatívne rýchlo a lacno potiahnuť vysokorýchlostný internet. Systém, v ktorom budú zrejme zmapované aj všetky jestvujúce káble, núka dodať Slovak Telekom.

Jeho cenová ponuka je zatiaľ neznáma. Štát má na Atlas pasívnej infraštruktúry, ako projekt nazýva, nachystaných 48 miliónov eur bez DPH, v tejto sume je už aj päťročná prevádzka.

V Česku analyzujú, že podobný systém by mohol vyjsť na 4 milióny eur a k tomu ešte každý rok jeden milión eur na prevádzku.

Milióny na register výstavby, web pre školy

Takmer 45 miliónov eur bez DPH hodlá štát dať na informačný systém registra výstavby. Jeho dodávateľa práve hľadá v tendri.

Podobne ako o ňom by sa pred voľbami malo rozhodnúť aj o celoštátnom poskytovateľovi internetu pre školy. Zrejme pôjde o Slovak Telekom.

Odborníci a školy už teraz hovoria, že zákazka za 70 miliónov eur im s internetom nepomôže. Školy si skôr samy kupujú kvalitnejšie a novšie internetové technológie, než im chce objednať štát.

Suma pre SkyToll môže byť vyššia

Od tohto roka už firma SkyToll inkasuje nielen platby za elektronické mýto, ale aj necelé tri percentá z každého eura, ktoré zaplatia šoféri za elektronické diaľničné známky. Údaje o aute sa naťukajú do systému a kamery budú kontrolovať, auto s ktorou poznávacou značkou má za jazdu po spoplatnených úsekoch zaplatené.

Tento systém dodá firma známa z mýtneho tendra. V ňom si víťazstvo vybojovala s ponukou 850 miliónov eur a bez reálneho konkurenčného boja.

Ráta sa, že za dodávku nového IT systému a jeho 8-ročnú prevádzku zinkasuje cez diaľničné nálepky asi 12 miliónov eur.

To však nemusí byť zďaleka všetko. V zmluve medzi SkyTollom a štátom sa píše o rôznych možnostiach, ako suma môže vzrásť – napríklad, keby štát chcel dielo SkyTollu po uplynutí zmluvných lehôt získať, musí zaň zaplatiť. Koľko by to bolo, sa ešte nevie.

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie