Hovorilo sa o nej ako o ruskej banke pre špiónov. Z Medzinárodnej investičnej banky teraz Maďari vycúvali

Tlačovú konferenciu veľvyslanca USA v Budapešti Davida Pressmanna minulý týždeň v stredu viacerí očakávali s napätím. Objavil sa totiž chýr, že veľvyslanec ohlási sankcie voči predstaviteľom maďarskej vlády.

Krátko pred ňou zverejnilo americké ministerstvo financií nový sankčný balík proti Rusku, v ktorom figurovala aj Medzinárodná investičná banka (IIB) so sídlom v Budapešti, respektíve jej traja lídri: predseda predstavenstva IIB Nikolaj Nikolajevič Kosov, podpredsedovia Georgij Nugzarovič Potapov a Imre Laszlóczki. Spomedzi nich je občanom Maďarska len Laszlóczki.

Pressmanova tlačová konferencia teda bola o umiestnení IIB a jej lídrov na sankčný zoznam, no zdá sa, že to maďarskú vládu donútilo konať: vo štvrtok popoludní noviny Világgazdaság s odvolaním sa na zdroje priamo vo vláde písali, že vláda Viktora Orbána zvážila situáciu IIB „a dospela k tomu, že byť súčasťou banky už nemá zmysel, a preto sa rozhodla, že vládnych delegátov v banke odvolá“.

IIB prekáža Američanom už dávno

Medzinárodná investičná banka, ktorá sa spomína ako ruská špionážna banka, bola pôvodne investičnou bankou RVHP, ktorú pred takmer desiatimi rokmi Rusko oživilo. Medzi jej vlastníkmi boli okrem Maďarska aj Slovensko, Česko, Rumunsko a Bulharsko, tie však z banky vystúpili po tom, ako Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu.

Sídlo IIB sa v roku 2019 presťahovalo do Budapešti. Banka bola tŕňom v oku vtedajšej Trumpovej administratívy a odvtedy prekáža nielen Američanom, ale aj viacerým spojencom NATO, hovorí pre Napunk odborník na zahraničnú politiku Botond Feledy.

V období presťahovania sídla IIB do Budapešti prebiehal konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou už päť rokov. Mnohí si mysleli, že s cieľom vyhnúť sa sankciám umiestni Rusko takúto finančnú inštitúciu v rámci hraníc členských hraníc EÚ a NATO, a vtedajšia Orbánova vláda na všetko prikývla, vysvetľuje odborník.

Maďarská vláda bola už veľakrát upozornená, že uprostred agresie na Ukrajine nie je v súlade s členstvom Maďarska v NATO ani s ich aktuálne platnými spojenectvami už len prítomnosť banky s ruským záujmom, hovorí pre Napunk Géza Jeszenszky, bývalý minister zahraničných vecí a niekdajší veľvyslanec Maďarska v Nórsku a Amerike.

Sankciám, ktoré oznámili v stredu, už niečo predchádzalo a podľa Feledyho to nebude posledný krok súvisiaci s IIB. Maďarsko ostalo medzi vlastníkmi banky posledné spomedzi členských krajín EÚ a NATO a z nedávno uniknutej korešpondencie vidieť, ako si Rusi dávajú pozor na to, aby zachovali manévrovací priestor, ktorý im zabezpečuje banka.

Pressmanova stredajšia tlačová konferencia je ďalšou kapitolou vo výmene odkazov medzi ním a maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom, respektíve maďarskou vládou. Podľa Feledyho je však zároveň zrejmé, že kritiku Budapešti si „nevymyslel“ veľvyslanec sám.

Tlačová konferencia sa konala pár minút po tom, ako americké ministerstvo financií zverejnilo sankčný zoznam. Aj na základe toho vidno, že šlo o rozhodnutie americkej vlády, aby Maďarsku odkomunikovali sankciu týkajúcu sa IIB aj osobitne.

Dôvodom je to, čo povedal aj Pressman na tlačovej konferencii: napriek vojne sa maďarská vláda nevzďaľuje od Ruska, ale približuje sa k nemu, čo bolo vidieť aj počas týždňa. Vedúci maďarského rezortu zahraničia Péter Szijjártó bol v Moskve, maďarská vláda sa vyjadrila, že vo veci rozširovania atómovej elektrárne v Paksi trvá na Rosatome, a rozšírila aj zmluvy o dodávkach plynu.

Mali sa spamätať už dávno

Géza Jeszenszky považuje zahraničnú politiku, ktorá dopustila, aby medzinárodné vzťahy Maďarska vrátane maďarsko-amerických vzťahov dospeli až sem, za mimoriadne škodlivú a v protiklade s maďarskými záujmami. Jeszenszky zároveň pripomína, že pred 20-30 rokmi mali USA a Maďarsko blízky vzťah, o čom svedčilo aj to, že vtedy prijali premiéra Józsefa Antalla ako ministra zahraničných vecí a neskôr ako veľvyslanca vo Washingtone. V porovnaní s tým sa s terajším vedením dajú do reči len zo zdvorilosti, hovorí niekdajší minister zahraničných vecí.

Podľa maďarskej vlády nám chce Západ diktovať, no je našou morálnou a politickou povinnosťou – vyplývajúcou nielen z nášho členstva v NATO a EÚ –, aby sme sa zastali Ukrajiny, hovorí Jeszenszky. Európska únia prejavuje Ukrajine bezprecedentnú a potešujúcu solidaritu, stanovisko Maďarska s tým však nie je v súlade.

Na našu otázku, či môže táto sankcia priviesť maďarskú vládu k rozumnejšiemu zmýšľaniu, Jeszenszky odpovedal, že nevidí do hlavy maďarskej vlády, no v každom prípade „sa mala spamätať už dávno-pradávno“.

Vypuknutie vojny mohlo slúžiť ako príležitosť na obrat v zahraničnej politike, aby pritom zároveň nestratili tvár, to sa však nestalo. Bývalý minister zahraničia dúfa, že maďarsko-americké vzťahy sa už ďalej nebudú zhoršovať, no dodáva, že ešte sú nástroje, ktorými by USA mohli spôsobiť Maďarsku nepríjemnosti, ako napríklad zrušenie oslobodenia od vízovej povinnosti alebo zadržiavanie informácií.

Špička ľadovca

Feledy si myslí, že je vylúčené, aby tento krok sám osebe zmenil smerovanie maďarskej vlády. Podľa odborníka to, že maďarská vláda odvolá z banky svojich delegátov, je skôr sebaobranný reflex, aby sa títo delegáti náhodou neocitli pod vplyvom sankcií.

Zatiaľ môže byť reč o stiahnutí členov predstavenstva banky, konkrétne ministra hospodárskeho rozvoja Mártona Nagya a štátneho tajomníka Mátého Lógu; k odchodu by mohlo dôjsť vtedy, ak by Maďarsko predalo svoje podiely v banke (ministerstvo hospodárskeho rozvoja na čele s Mártonom Nagyom medzitým potvrdilo, že Maďarsko z IIB odíde, pozn. red.).

Čo sa týka maďarsko-amerických vzťahov, prebiehajú formálne a neformálne rokovania, do ktorých nevidíme, stredajšia tlačová konferencia veľvyslanca je len špičkou komunikačného ľadovca.

Ako diplomatický výstražný prst možno chápať, že na sankčnom zozname je aj maďarský občan Laszlóczki ako podpredseda IIB. Sankčný balík Washingtonu je však primárne zameraný proti ruskému oligarchovi Aliserovi Usmanovovi, len jedna časť balíka bola o Medzinárodnej investičnej banke a jej lídroch, upozorňuje Botond Feledy. Jedna z firiem oligarchu Usmanova Metalloinvest, ktorá sa objavila aj na novom sankčnom zozname, sa skloňuje ako potenciálny kupec oceliarne Dunaferr v Dunaújvárosi, ktorá je v ťažkej situácii. Na sankčnom zozname figuruje aj jedna z dcérskych spoločností firmy Rosatom, ktorá realizuje rozšírenie atómovej elektrárne v Paksi.

V pozadí sankčného balíka teda môže stáť oveľa viac maďarských kontaktov, než vidno na základe sankcií proti IIB, hovorí odborník.