Pracujú naplno aj napriek ťažkej diagnóze. Ako obehová ekonomika dáva šancu znevýhodneným
Už aj na Slovensku sú sociálne podniky, ktoré obnovujú staré veci a dávajú prácu ľuďom, ktorí by mali inde ťažkosti sa zamestnať. Prinášame aj prehľad, aké výhody môže takýmto firmám poskytovať štát.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Tento text vyšiel v spolupráci s ctzn.sk Platformou o ľuďoch a mestách.
Ak veci nekončia na skládke či v spaľovni, ale opravia sa, vzniká zhruba 200-krát viac pracovných miest, odhaduje medzinárodný GAIA Inštitút. Udržať produkty v obehu cez reuse centrá, repasovaním či opravami je totiž prácne. A navyše aj ideálne na zamestnanie tých, ktorí si inak prácu hľadajú ťažko.
V západnej Európe majú takéto ekologické sociálne podniky dlhú tradíciu. Spájajú sa do záujmových združení a sú partnermi štátu pri nastavovaní sociálnej aj environmentálnej politiky.
U nás sa objavujú ešte len prví priekopníci. Boli sme sa pozrieť na jedného z nich – trnavskú firmu, ktorá repasuje IT techniku a zároveň zásadne mení životy svojich zdravotne znevýhodnených zamestnancov. Zisťovali sme aj to, s akou podporou od štátu a EÚ môžu sociálne podniky počítať a s akými výzvami si musia poradiť.
Dovoliť si vlastný byt aj napriek plnej invalidite
V piatok dopoludnia je v hale na okraji Trnavy desať zamestnancov. Jedným z nich je Jaroslav Spodniak. V AfB Slovakia má na starosti inštalovanie softvéru do vynovených notebookov.
Nedá sa nevšimnúť si jazvu na jeho hlave. Jaroslav vysvetľuje, že odmala žije s diagnózou detská mozgová obrna a hydrocefalus. Preto tá jazva – pri hydrocefale sa v hlave hromadí mozgovomiechový mok, a tak ho hneď po narodení museli operovať.
Jeho stav prináša každodenné výzvy: „Nepotrebujem barlu, ale celá ľavá strana tela je oslabená. Často sa potknem alebo spadnem, lebo nevidím na ľavé oko.“
Napriek týmto ťažkostiam vyštudoval vysokú školu, vystriedal už niekoľko zamestnaní a za prácou sa aj sťahoval do iného kraja. Pracoval už v komunitnom centre, kde doučoval deti z marginalizovanej rómskej komunity, v domove sociálnych služieb či v komunitnej kaviarni. Má za sebou aj tri mesiace v nadnárodnej korporácii, kde bolo pracovné tempo privysoké ešte aj pre jeho zdravých kolegov. Jemu sa pre stres skracovali šľachy a svaly, čo viedlo k zhoršeniu pohyblivosti.
Až vďaka súčasnej práci našiel pokojné zázemie, dokázal sa osamostatniť a trúfnuť si na splácanie hypotéky. „Toto je prvá práca, ktorá mi dáva trvalejšiu stabilitu do života,“ pochvaľuje si.
Zarobia aj napriek dobročinnosti
Nie je náhoda, že Jaroslav zakotvil práve v tejto firme. Ide o dcéru
