Rozpočet a dlhVladimir PutinVojna na Ukrajine

EkonomikaRusku hrozí najvyšší deficit od roku 1998, v ktorom vyhlásilo bankrot

Vladimír VaňoVladimír Vaňo
Zdieľať
Foto - TASR/AP
Foto – TASR/AP

Vyše polovice rozpočtových výdavkov Ruska smeruje na financovanie vojny. Štátny rezervný fond sa vyčerpá v priebehu budúceho roka. Účinnosť sankcií EÚ oslabuje to, že sa nevzťahujú na lodné tankery. Tými sa zlacnená ruská ropa vozí do Číny, Indie a Turecka. 

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Autor je ekonomický analytik a poradca na ministerstve financií

Viesť útočnú vojnu je drahé. Zvlášť, ak ide o neplánovane dlhú vojnu, ktorá bola plánovaná ako „špeciálna operácia“ na pár dní či týždňov.

Na začiatku jej druhého roku sa ukazuje viac než zreteľne, že vojenský agresor, ktorý zaútočil na svojho suseda, krváca nielen na bojisku, ale aj v štátnom rozpočte. Teda v tyle, od ktorého je udržanie vojnovej mašinérie závislé.

A v závere vlaňajška dostala armáda od prezidenta Vladimira Putina verejný prísľub „neobmedzeného financovania“.

Finančné ťažkosti Ruska by prišli ešte skôr, keby spojenci Ukrajiny v EÚ neotáľali s kľúčovými sankciami na ropu a produkty z nej až do decembra, resp. februára tohto roku.

Vývoj ruského rozpočtového deficitu za predošlé roky a za prvé mesiace 2023:

Rezervy? Likvidný zostatok na úrovni mesačného dovozu

Predvojnové Rusko sa vďaka vývozu nerastného bohatstva hrdilo štvrtými najväčšími devízovými rezervami na svete (vyše 630 miliárd dolárov, po Číne, Japonsku a Švajčiarsku). Po začiatku invázie na Ukrajinu mu ich západné štáty veľmi rýchlo zabavili. Ku koncu roka 2022 bola viac než tretina rezerv zmrazená.

Rusko má ešte rezervy vo forme zlata vo výške 146 miliárd dolárov a v čínskej mene. Bez nich by mu ostali likvidné devízové rezervy na úrovni 33,3 miliardy dolárov, čo podľa Inštitútu KSE pokrýva jeho približne 1,2-mesačný dovoz. Z pohľadu externej zraniteľnosti sa za bezpečné považuje mať devízové rezervy na krytie 6-mesačného dovozu, pri 3-mesačnej hranici sa hovorí o alarmujúco nízkej úrovni.

80 % celoročného deficitu už v prvom štvrťroku

Za prvý štvrťrok tohto roka dosiahol ruský rozpočet deficit na úrovni 82 % celoročného plánu (2,4 bilióna rubľov, v prepočte 27 miliárd eur). Doteraz rekordný jednomesačný výsledok si zapísali ruské financie v decembri, keď mesačný deficit dosiahol 4 bilióny rubľov (v prepočte 44 miliárd eur) v dôsledku nižších príjmov z plynu a ropy a zvýšených vojnových výdavkov.

Ruský rozpočet pritom zvykol byť v úvodných mesiacoch roka spravidla prebytkový. Deficit za prvé štyri mesiace tohto roka naznačuje hrozbu celoročného schodku až na úrovni 7 % HDP. To je najhorší výsledok od roku 1998. Pripomeňme, že to bolo obdobie, keď v dozvukoch na východoázijskú finančnú krízu Ruská federácia vyhlásila bankrot.

Najhorší deficit od bankrotu v roku 1998: 

Zrýchlenie rastu výdavkov – väčšina z nich ide na vojnu

Pri padajúcich rozpočtových príjmoch pritom na prelome rokov (v štvrtom a v prvom kvartáli) došlo k vyše 20-percentnému zvýšeniu rozpočtových výdavkov. Čo je v tejto situácii len ťažko udržateľné.

Väčšina z výdavkov rozpočtu pritom – neprekvapivo – smeruje na financovanie vojny.

Polovica výdavkov ruského rozpočtu smeruje na vojnu a bezpečnostné výdavky, pričom s inváziou súvisia aj výdavky v iných kapitolách:

Odkiaľ na to zobrať: od ťažiarov a veľkých korporácií

Tento rok by rozpočtu malo pomôcť mimoriadne zdanenie veľkých firiem, ktoré sa zrejme podarí presadiť. Ruských rozpočtárov zase napadol „trik“ so zvýšeným zdanením ropy. Ani to však nebude stačiť na vykrytie výpadku v príjmoch. Rozpočtové príjmy z ropy a plynu za prvý štvrťrok klesli oproti vlaňajšku o 45 %.

Sankcie EÚ na ropu, ktoré začali platiť v decembri 2022, a na produkty z ropy, ktoré platia od februára 2023, pritom začali byť účinné až relatívne neskoro. No vďaka ich zavedeniu už tento rok platí, že vyše polovice z pôvodných predvojnových exportných tržieb ropy a plynu z Ruska podlieha sankciám.

Účinnosť sankcií oslabilo otáľanie a výnimka lodiarom

S ruskou ropou sa na svetovom trhu stále dokáže obchodovať aj vďaka tomu, že spod sankcií EÚ je vyňatá námorná nákladná doprava. Vďaka doprave tankermi sa tak ruská ropa predáva do Číny, Indie a Turecka, hoci za cenu mimoriadnych zliav. Argumentuje sa, že to bolo nevyhnutné na udržanie rovnováhy na trhu s ropou. Aj vďaka sankciám tak síce Rusko udržalo objem ťažby ropy, no exportné tržby za ňu sa prepadli. Keďže alternatívnych kupcov plynu nie je také ľahké nájsť, vlani ťažba z ruských plynových vrtov citeľne klesala.

Pokles exportného objemu, ako aj predajných exportných cien sa očakáva aj v tomto roku.

To by znamenalo, že tržby ruského rozpočtu z ropy a plynu sa opäť scvrknú na polovicu. Dôsledkom toho by bol pokles prebytku bežného účtu platobnej bilancie Ruska na 63 miliárd dolárov. Čo je polovica z toho, s čím počíta ruský rozpočet.

Doterajším tempom budú do roka rezervy vyčerpané

Janis Kluge z nemeckého inštitútu SWP upozorňuje na novú realitu ruských verejných financií v prostredí medzinárodnej izolácie a sankcií. Aj napriek relatívne nízkej miere verejného dlhu je už aj úroveň rozpočtového deficitu 3 – 4 % HDP „dosť výrazná a v dlhodobom horizonte ťažko udržateľná“. „Problémom nie sú do neba rastúce úrokové náklady, ale otázka, ako financovať rastúci deficit.“

Kluge upozorňuje na zvyšné možnosti po odstrihnutí zdrojov zahraničného kapitálu: „Ministerstvo financií má len dve hlavné možnosti: vyprázdniť štátny rezervný fond alebo emitovať viacej domácich dlhopisov. Podľa ministerstva financií predstavuje likvidná časť štátneho rezervného fondu približne 6,4 bilióna rubľov, teda 4 % HDP. Aj keď slabší kurz rubľa pomáha, aby tento likvidný zostatok vydržal dlhšie (pri konverzii tvrdých mien), pri doterajšom tempe bude vyčerpaný niekedy v roku 2024, čo donúti ministerstvo financií spoliehať sa výlučne na emisiu domácich dlhopisov.“

Po vojne prídu vysoké ceny a nedostatok ľudského kapitálu

Kluge uzatvára, že vyprázdnenie rezerv, ako aj nová emisia dlhopisov bude z ekonomického pohľadu znamenať zvýšenie peňažnej zásoby a s tým aj tlak na zrýchlenie inflácie. Teda pochovanie doktríny makroekonomickej stability, ktorá bola základnou premisou režimu za ostatné dve desaťročia.

Rusku bude po vojne chýbať aj pracovná sila v dôsledku masívnej emigrácie a úniku mozgov.

Pre obavy z mobilizácie vlani prudko stúpol počet emigrantov, ktorý bol výrazný aj predtým:

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na DennikE.sk