Strop z ocele a dlaždice z kararského mramoru. Bruselskí architekti zachraňujú z budov pred demoláciou to, čo sa dá opäť využiť
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Tento text vyšiel v spolupráci s ctzn.sk Platformou o ľuďoch a mestách.
„Niekedy idem do baru v Bruseli a na toaletách si všimnem dlaždice zo severnej vlakovej stanice. Pred siedmimi rokmi som kľačal na kolenách a rozoberal ich a teraz sú tu. Chápete ten pocit zadosťučinenia?“ hovorí dizajnér Maarten Gielen z firmy Rotor Deconstruction, ktorý zachraňuje stavebné materiály pred demoláciou.
Na Slovensku sa v rámci plánu obnovy minulý rok zaviedla reforma nakladania so stavebným odpadom. Jej súčasťou je povinná selektívna demolácia. Stavebný odpad alebo odstránené materiály treba triediť, aby sa dali zrecyklovať alebo opätovne použiť. Pri stavbách nad 300 štvorcových metrov zastavanej plochy je potrebné zabezpečiť, aby sa aspoň 70 percent odpadu zrecyklovalo, opätovne použilo alebo inak zhodnotilo.
Jednou z európskych krajín, ktorá je v selektívnej demolácii a recyklácii stavebného odpadu výrazne popredu, je Belgicko. Expertky a experti z bruselskej firmy Rotor Deconstruction upozorňujú, že aj tam sa často sa podrví a recykluje aj to, čo sa dá ešte opätovne použiť. Sú priekopníkmi demontáže a predaja secondhandových stavebných materiálov a komponentov a myslia si, že opätovné použitie treba podporiť aj inak ako len zavedením selektívnej demolácie.
Rozprávali sme sa s Maartenom Gielenom, šéfom spoločnosti Rotor Deconstruction (Rotor DC).
V článku sa dozviete:
- aké materiály sa komerčne oplatí zachraňovať;
- prečo sa ich firma dostala po čase do krízy;
- prečo im pomohlo, keď sa v Suezskom prieplave zasekla kontajnerová loď Ever Given;
- či ako nakladajú so žulovou fasádou po demontovaní v Belgicku.
Vo vašom príbehu je zaujímavý prerod, ako sa z architektov stanú tí, ktorí budovy rozoberajú. Pred vznikom Rotor Deconstruction ste s dvoma kolegami založili architektonické štúdio Rotor. Už vtedy ste sa zaujímali o secondhandové materiály. Prečo ste napokon v roku 2016 založili aj firmu, ktorá budovy rozoberá a secondhandové materiály predáva?
Naša analýza ukázala, že na trhu existuje pár dier. Pred desiatimi rokmi sa jednak väčšina predajcov zameriavala na rustikálne materiály poväčšine spred druhej svetovej vojny. Prírodný kameň, dub, mramor. Súčasnejšie materiály na secondhandovom trhu neboli. Nanešťastie, a možno aj našťastie, budovy, ktoré sa búrajú v Bruseli, nie sú farmy zo 17. storočia alebo zámky, ale administratívne budovy či bytovky.
