Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ficova pomoc malým obetiam Širokého Váhostavu: vyše 6 miliónov eur

Reakciu premiéra si nevyplatení stavbári vynútili aj protestmi. Foto N - Tomáš Benedikovič
Reakciu premiéra si nevyplatení stavbári vynútili aj protestmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Peniaze chcel premiér rozdávať do konca roka, no prihlásiť sa o ne môžu stavbári do konca marca. Suma, ktorú štát veriteľom zatiaľ vyplatil, je nižšia ako jeden nový IT systém pre ministerstvo dopravy.

Jozef Válek z firmy Energy Pro môže veľa hovoriť o tom, ako dlho čakal, kým dostal aspoň nejaké peniaze za prácu, ktorú odrobil pre Váhostav Juraja Širokého. Kúrenie preň robil už dávno, no peniaze mu prišli na účet asi pred mesiacom.

Aj to nie všetky a nie od Váhostavu. Na účet mu prišla len polovica z fakturovanej sumy a poslal mu ju štát.

Peniaze dostal z programu, ktorý na pomoc drobným veriteľom ohlásil premiér Robert Fico, a to niekoľko mesiacov po tom, čo Váhostav oznámil, že väčšinu dlhov, ktoré narobil napríklad pri stavbe štátnych diaľnic, vymaže v takzvanej reštrukturalizácii.

Sľuboval pomoc do konca roka

Premiér narýchlo sľúbil pomoc obetiam stavebného gigantu vlani v apríli. Urobil tak po mediálnom a opozičnom tlaku.

Ponúkli sme veriteľom možnosť zobrať ponuku od štátu, že 50 percent ich pohľadávky vybavíme do konca roka, hovoril vtedy Fico.

V prvý januárový týždeň nového roka sa zdá, že z balíčka pomoci pre stavbárov, ktorí doplatili na Váhostav, sa čerpá. Válek nevie o žiadnej firme, ktorá by ešte čakala na štátny príspevok.

Slovenská reštrukturalizačná, ktorú štát vytvoril na vyplácanie veriteľov, eviduje 212 žiadostí o predaj pohľadávky voči Váhostavu štátu za polovičnú cenu. Doteraz doriešili 158 prípadov.

Celkovo sa podľa centrálneho registra vyplatilo drobným stavbárom niečo vyše 6 miliónov eur. Táto suma ešte vzrastie, keď sa vybavia zvyšné žiadosti.

To na pomery slovenskej vlády nie je veľa. Za posledný rok by ste len s námahou našli nákup IT systému, ktorý by stál menej.

Pre ilustráciu, ministerstvo dopravy si vlani objednalo nový web, ktorý bude šoférom hovoriť o kolónach na cestách, ešte bez údržby a prevádzky vychádza na 14 miliónov eur.

Hoci štát zatiaľ vyplatil malým veriteľom len niečo vyše 6 miliónov eur, aj tak ho ešte pomoc môže vyjsť draho. Jeho pomoc obetiam Váhostavu už zaujíma Brusel, pretože ak štát platí dlhy namiesto súkromnej firmy, môže to byť nedovolená pomoc. Európska komisia zrejme nemohla zasiahnuť, kým poškodení peniaze nedostali. Zatiaľ nie je jasné, či tak teraz urobí.

Nevyplatených bez zábezpek sú stovky

Stavbári čakali, že peniaze začnú dostávať už v auguste minulého roka, no aj koncoročný termín pre ich vyplatenie sa ukázal ako nereálny. Slovenská reštrukturalizačná, ktorá má kupovať pohľadávky, totiž vznikla koncom júla, potom bolo treba ešte uznesenie vlády, ktoré schválili v auguste.

Niektorým stavbárom môže aj vyhovovať, že sa môžu so žiadosťou o peniaze prihlásiť až do konca marca. To je termín, ktorý v materiáloch spomína Slovenská reštrukturalizačná.

Koľko ešte môže prísť žiadostí? To nemožno odhadnúť, závisí to len od rozhodnutia nezabezpečených veriteľov, povedal konateľ Slovenskej reštrukturalizačnej Peter Miššík.

Podobne ako veriteľ Válek aj Miššík hovorí, že od podania žiadosti po získanie peňazí nie je dlhá cesta. Jediná vec, ktorá mohla veriteľov zdržať, bola klauzula v zmluvách Váhostavu: dával si do nich totiž podmienku, že pohľadávky sa nesmú prevádzať bez jeho súhlasu. Pod prevody svojich dlhov do rúk štátu Širokého firma nenamietala a všetkým veriteľom súhlas dodatočne dala.

 Fakty o Váhostave

  • Spolu s partnermi v konzorciu má rozrobenú diaľnicu pri Čadci Svrčinovec – Skalité za 330 mil. eur.
  • Vlani štát odovzdal takmer 36 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest od Váhostavu alebo konzorcia, v ktorom bol. Podľa zmlúv za ne štát zaplatil necelých 380 mil. eur.
  • Stavebný gigant v septembri 2014 požiadal súd, aby mohol dlhy preškrtať, pretože ich nevládze splácať. 
  • Váhostavu napožičiavali na poslednú chvíľu milióny eur schránkové firmy z Cypru či Belize. Ak by sa ukázalo, že sú prepojené s Jurajom Širokým, mohol celý odpis dlhov manipulovať. Pri hlasovaní o tom, kto koľko peňazí za odrobenú prácu uvidí, zohráva úlohu výška pohľadávky. Veľa faktúr znamená veľkú moc.
  • Jedna zo schránkových firiem Lomark dokonca bola v 5-člennom veriteľskom výbore, ktorý určuje, o akom škrtaní sa bude hlasovať.
  • Ukázalo sa, že dnešný šéf Váhostavu Marián Moravčík Lomark v minulosti zastupoval. 
  • Celú ozdravnú procedúru strážila vtedy 25-ročná Petra Gabrišová. Prípad Váhostav bol jej prvou reštrukturalizáciou.

S výnimkou tých, ktorým sa viac hodia peniaze na účte v roku 2016 z účtovných dôvodov, už extra veľa žiadostí o vyplatenie pomoci do štátnej reštrukturalizačnej prísť nemusí. Jedine, že by sa našlo veľa drobných stavbárov, ktorí ešte nedali dokopy podklady do žiadosti. Enormnú finančnú záťaž zjavne neočakával ani štát keď na pomoc stavbárom určil 20-miliónový rozpočet.

Ako je to možné, ak Váhostav eviduje okolo 600 bežných veriteľov, ktorým zostal dlžný?

Niekoľkým firmám na zozname správkyňa ozdravenia Váhostavu pohľadávky poprela, pretože podľa nej neboli oprávnené.

Čo je dôležitejšie: okrem 50 percent sumy na výplatu štát stanovil aj maximálnu sumu, akú od neho môžu stavbári čakať: 200-tisíc eur na jedného veriteľa. Firma, ktorej Váhostav dlhuje vyše 400-tisíc eur, tak nedostane ani 50 percent z pohľadávky. Platí, že čím vyššia suma nad 400-tisíc eur je na nevyplatenej faktúre, tým menej firme pomoc od štátu pomôže.

Na jednej strane je medzi 600 firmami zrejme aj veľa takých, ktorým dlhujú tak málo, že im to za papierovačky spojené s vybavovaním pomoci ani nestojí. Na druhej strane je aj zopár takých, ktoré fakturovali Váhostavu státisíce eur a 200-tisícová záplata od štátu pre ne veľa nerieši.

Tieto firmy zrejme využijú iné novinky, ktoré u nás pre kauzu Váhostav rýchlo vsunuli do bankrotového zákona. Podľa nich budú veritelia, ktorí sa pohľadávky nevzdali za polovicu jej hodnoty, najprv vyplácaní podľa schváleného ozdravného plánu. Za päť rokov im tak Váhostav vyplatí necelých 19 percent pohľadávok.

Veľkí si počkajú na peniaze roky

Zvyšok dlhov potom nezostane premlčaný, ako to bolo doteraz bežné. Kým nedostanú naspäť aspoň polovicu, môžu do Váhostavu posielať hoci aj exekútorov.

Ak sa im polovicu podarí dostať, stále si budú môcť pýtať aj zvyšok, ale iba keď firma na výplatu bude mať. Riskujú tak, že sa peniaze budú prelievať a že firma môže byť v červených číslach, hoci iba formálne.

Široký pritom po policajných raziách vo Váhostave Ficovi sľúbil, že nevyplatené faktúry podloží akciami Váhostavu. Má ísť o 49 percent vo firme preslávenej koreňmi na Cypre, Novom Zélande aj v Kostarike. Akcie by sa mali prideľovať podľa veľkosti pohľadávok.

Čas ukáže, či sa tento sľub splní, a ak áno, v akej forme a aké právomoci budú mať noví akcionári vo firme, ktorá bola ešte nedávno zrelá na konkurz.

Schránky zvýšili hodnotu dlhov

Vyčkávať na peniaze môžu aj schránkové firmy, ktoré Širokému narýchlo požičali, aby odvrátili krach Váhostavu. Schránky z Cypru či Belize s niekoľkomiliónovými evidovanými pohľadávkami, ktoré sú na zozname veriteľov Váhostavu, vraj vlastnia ľudia, s ktorými má Široký taký dobrý vzťah, že po jeho prosbe dobrovoľne naliali peniaze do Váhostavu.

Aj pre ne vzrástla hodnota nezabezpečených dlhov, ktoré eviduje Váhostav v záverečnom návrhu ozdravného plánu, na 104 miliónov eur. V tom sú však ešte zahrnuté aj niektoré dlhy, ktoré si formálne veritelia prihlásili, no správkyňa ozdravenia ich neuznala pre ich spornosť.

Dnes na DennikE.sk

Šéf Lidla: Nesmieme sa pýtať zamestnancov, či sú očkovaní

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Lidl nebol prvý reťazec na Slovensku, ktorý uvoľnil predaj spotrebného tovaru, hovorí jeho riaditeľ Matúš Gála. „Pravdou je to, že niektorí naši veľkí konkurenti ho ani nezablokovali. Vo viacerých reťazcoch ste si mohli 23. decembra kúpiť hračky. U nás to nebolo možné.“

Minúta po minúte

Americký senát schválil súbor opatrení za 1,9 bilióna dolárov na podporu ekonomiky zasiahnutej pandémiou. Návrh prešiel v pomere 50 k 49 hlasom po dlhých debatách a pozmeňovacích návrhoch. Ide o jeden z najväčších legislatívnych balíkov v histórii USA.

Návrh prezidenta Joea Bidena sa teraz vráti do Snemovne reprezentantov, kde majú väčšinu demokrati. Senát je rozdelený medzi demokratov a republikánov, na dnešnom hlasovaní sa podľa agentúry AP nezúčastnil republikánsky senátor z Aljašky Dan Sullivan.

Definitívne prijatie sa podľa agentúry AP očakáva na budúci týždeň. Snemovňa reprezentantov už raz koncom februára balík opatrení schválila. Balíček vtedy prešiel v pomere hlasov 219 k 212.

Čo obsahuje balíček

  • Priamy jednorazový príspevok 1400 dolárov pre väčšinu Američanov,
  • rozšírenie týždennej pomoci pre 9,5 milióna nezamestnaných,
  • výdavky na vakcíny proti covid-19 a testovanie pre štáty, mestá, školy a priemyselné podniky,
  • počíta sa aj s daňovými úľavami pre obyvateľov s nízkymi príjmami, rodiny s deťmi a platiteľov zdravotného poistenia.

Čo sa upravilo

  • Schválený kompromis počíta podľa AP s predĺžením výplat federálnych dávok pomoci pre nezamestnaných 300 dolárov týždenne, ktoré sa vyplácajú k podpore od jednotlivých štátov. Snemovňa pôvodne počítala so 400 dolármi týždenne, ale demokrati nakoniec súhlasili s 300 dolármi, ktoré sa budú vyplácať do 6. septembra. Keby balíček nebol prijatý, 14. marca by súčasné 300-dolárové platby skončili.
  • Senát už v piatok zamietol zvýšenie minimálnej mzdy na 15 dolárov za hodinu do roku 2025, s ktorými počítal návrh snemovne.

Demokrati tvrdia, že balíček je nevyhnutný. Republikáni, ktorí za Donalda Trumpa široko podporovali predchádzajúce výdavky na pomoc v boji s covidovou krízou, považujú väčšinu navrhovaného súboru opatrení za zbytočnú. Na boj s koronavírusom je podľa nich priamo určených len deväť percent balíčka.

Pre Bidena je schválenie podporných opatrení prvým veľkým legislatívnym víťazstvom v Kongrese. (čtk)

Výber dane z ubytovania na Liptove vlani klesol o takmer 20 %, uvádza oblastná organizácia cestovného ruchu. Žilinský kraj bol podľa údajov štatistického úradu vlani najmenej postihnutým regiónom, hoci aj tam sa znížil počet návštevníkov a klesli tržby.

„Napriek pandémii nového koronavírusu čísla nie sú najhoršie. Môže za to minuloročná zima, ktorá do marca 2020 bežala v normálnom režime, a tiež relatívne úspešné leto,“ uviedla manažérka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Liptov Katarína Šarafínová.

Vyhliadky na rok 2021 sú však podľa nej oveľa horšie.

Návštevníci na poplatkoch pre samosprávy vlani podľa organizácie zaplatili necelých 1,2 milióna eur, v priemere na jednu noc sa vyberalo 91 centov. Viac než štvrtina celkovej sumy pripadala na Demänovskú dolinu (360-tisíc eur), kým najväčšie mesto Liptovský Mikuláš získalo 217-tisíc eur.

Štatistický úrad vyčíslil, že tržby ubytovacích zariadení vlani na celom Slovensku padli o 46 % a počet návštevníkov o 50 %. V Žilinskom kraji, pod ktorý Liptov spadá, bol však prepad počtu návštevníkov miernejší (-38 %) a tržby klesli približne o štvrtinu. (tasr, e)

Venezuelská centrálna banka začne vydávať bankovky s nominálnou hodnotou milión bolívarov. Dôvodom je hyperinflácia, od pondelka zavedie aj 200-tisícové a 500-tisícové bankovky. Doteraz najvyššia hodnota bola 50-tisíc bolívarov.

Kedysi prosperujúca krajina vyvážajúca ropu zažíva veľmi rýchly rast cien štvrtý rok. Vlani miera inflácie vystúpila na 3 000 %, v januári zbrzdila na 2 665 %.

Za jeden milión bolívarov (zhruba 50 centov) sa dá podľa agentúry AFP kúpiť zhruba kilogram paradajok alebo „250 mililitrov málo kvalitného tekutého mydla“.

Obyvatelia Venezuely bežne používajú americké doláre. Bolívarmi platia najmä cestovné v hromadnej doprave. (čtk)

V roku 2027 sa podľa CNN plánuje otvorenie prvého vesmírneho hotela. Rotujúce koleso obiehajúce okolo Zeme bude zložené z 24 modulov spojených výťahovými šachtami, postaviť sa ho chystá firma Orbital Assembly Corporation bývalého pilota Johna Blincowa.

Ako bude hotel vyzerať

  • Nákresy naznačujú, že interiér sa nebude líšiť od luxusného hotela na Zemi, ale bude mať pekné nepozemské výhľady.
  • Keď mali pôvodné návrhy pred pár rokmi premiéru, hlavný dizajnér Orbital Assembly Corporation Tim Alatorre povedal, že estetika hotela bola priamou reakciou na film Stanleyho Kubricka „2001: Vesmírna odysea“. Snímku však označil za „takmer plán, čo nerobiť“.
  • Kým klasický film podľa Alatorreho zdôrazňoval rozdiel medzi technikou a ľudstvom, a stanice či lode vytvoril ako sterilné a mimozemské, hotel chce preniesť zo Zeme atmosféru príjemných apartmánov, elegantných barov a reštaurácií. Hostia si majú užívať normálne postele a sprchy.
  • V hotelovej reštaurácii sa však plánuje servírovať tradičné „vesmírne jedlo“ ako napríklad zmrzlina pre astronautov. V ponuke budú rekreačné aktivity umožnené zníženou gravitáciou či stavom beztiaže. Rotujúce koleso vytvorí simulovanú gravitáciu – čím bližšie k vonkajšej strane, tým vyššiu.
  • Pôvodný názov hotela Stanica Von Braun zmenili, keďže raketový konštruktér Wernher von Braun bol zapojený aj do nacistického raketového programu. Nový názov je Stanica Voyager.
  • Cena pobytu zatiaľ nie je známa, no dá sa očakávať, že bude pomerne vysoká. Napríklad Virgin Galactic plánuje cestujúcim za suborbitálny let účtovať 250-tisíc dolárov.

Vesmírna turistika sa stáva čoraz atraktívnejšou témou a existuje niekoľko spoločností, ktoré sa o ňu snažia – od Virgin Galactic po SpaceX Elona Muska. (čtk, cnn)

Vizualizácia - Orbital Assembly Corporation / FB
Vizualizácia – Orbital Assembly Corporation / FB

Igor Matovič hovorí, že Sulíka by najradšej odvolal, ale neurobí to. „Ak by som odvolal Richarda Sulíka, urobil by za pár týždňov všetko pre to, aby vládu položil,“ tvrdí v Sobotných dialógoch. Potom povedal, že Sulík robí všetko pre to, aby padla vláda. „Unisono všetkých prehovára – poďme do predčasných volieb.“

Premiér tvrdí, že urobí všetko, aby mu tento plán prekazil.

V kritike ministra hospodárstva pokračuje po trojdňovej prestávke. Ďalej tvrdí, že Sulík sa správa nezodpovedne. „Pán minister hospodárstva mi vulgárne viac minút nadával,“ povedal o stredajšom rokovaní vlády v  RTVS.

Na pláži pri francúzskom prístave Marseille sa tento rok vynorí podmorský kábel známy ako Peace. Budujú ho čínske spoločnosti a slúžiť bude najmä čínskym firmám, ktoré obchodujú v Afrike a v Európe. Projekt je tiež novou kapitolou v geopolitike internetu, píše agentúra Bloomberg.

Podrobnosti:

  • Káblový systém s dĺžkou 12-tisíc kilometrov vedie po súši z Číny do Pakistanu, kde sa zanorí, potom pozdĺž Afrického rohu, cez Červené a Stredozemné more po dne do Európy.
  • Za sekundu dokáže preniesť dáta, ktoré pokryjú 90-tisíc hodín programov internetovej televízie Netlflix.
  • Tretím najväčším akcionárom v spoločnosti Hengtong Optic-Electric, ktorá káblový systém stavia, je podnik Huawei Technologies, dodáva systému aj vybavenie. Huawei je zároveň jablkom obchodného a bezpečnostného sváru medzi Čínou a USA.

Politické súvislosti:

  • Alphabet (pod ktorý spadá Google) a Facebook uviedli, že neplánujú káblový systém využívať, pretože už majú dostatok kapacity.
  • Ak by chceli predsa len Peace využiť, nebolo by to ľahké, pre bojkot čínskych technologických firiem, ktorý s odvolaním na národnú bezpečnosť iniciovala administratíva bývalého prezidenta Donalda Trumpa.
  • Podmorské káble sú mimoriadne strategicky významné, 400 z nich v súčasnosti pokrýva 98 % medzinárodnej prevádzky internetových dát a telefonického spojenia. Väčšinu prevádzkujú americké spoločnosti.
  • Vlani Francúzsko pred infraštruktúrou budovanou Číňanmi varoval bývalý americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Francúzsko však podľa zdrojov Bloombergu tlaku Washingtonu neustúpi, pretože nechce „plne závisieť od rozhodovania Spojench štátov“. Proti izolácii Číny v tejto oblasti sa vyjadril vlani francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecká kancelárka Angela Merkelová.
  • Obmedzovanie infraštruktúry internetu z bezpečnostných dôvodov môže spomaliť celkovú konektivitu, uviedol Mike Hollands zo spoločnosti Interxion, ktorá sa na projekte Peace podieľa.
  • Holandská spoločnosť Leiden Asia Center odhaduje, že v roku 2019 Čína ovládala 11,4 % podmorských káblov, Peking tento podiel medzi rokmi 2025 a 2030 zvýši na 20 %.
  • V niektorých prípadoch už USA a spojenci Čínu v pokladaní podmorských káblov zablokovali. V roku 2018 tak urobila Austrália v prípade kábla divízie Huawei Marine Network, ktorý mal prepojiť Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Sydney a skupinu tichomorských ostrovných štátov. Vlani zas menila trasu časť káblu, ktorý viedol z Los Angeles do Hongkongu. Projekt sčasti financovali Google a Facebook a pre americkú národnú bezpečnosť ho odkláňali z území pod kontrolou Číny. (čtk, bloomberg)

V Nórsku funguje pošta inak ako u nás. „Obchod vám pripraví nákup, vyzdvihne ho šofér nórskej pošty a nechá vám nákup spolu s poštou v byte,“ opisuje pomery nový šéf Slovenskej pošty Martin Ľupták, ktorý pre nórsku poštu predtým pracoval. Sám však uznáva, že severská mentalita je predsa len iná.

Americké akcie dnes výrazne posilnili. Technologické firmy sa zotavili z predchádzajúceho prepadu, k rastu veľkou mierou prispel Microsoft. Pomohli aj správy o nových 379-tisíc pracovných miestach v USA za február, čo je viac, ako analytici očakávali. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať