Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ficova pomoc malým obetiam Širokého Váhostavu: vyše 6 miliónov eur

Reakciu premiéra si nevyplatení stavbári vynútili aj protestmi. Foto N - Tomáš Benedikovič
Reakciu premiéra si nevyplatení stavbári vynútili aj protestmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Peniaze chcel premiér rozdávať do konca roka, no prihlásiť sa o ne môžu stavbári do konca marca. Suma, ktorú štát veriteľom zatiaľ vyplatil, je nižšia ako jeden nový IT systém pre ministerstvo dopravy.

Jozef Válek z firmy Energy Pro môže veľa hovoriť o tom, ako dlho čakal, kým dostal aspoň nejaké peniaze za prácu, ktorú odrobil pre Váhostav Juraja Širokého. Kúrenie preň robil už dávno, no peniaze mu prišli na účet asi pred mesiacom.

Aj to nie všetky a nie od Váhostavu. Na účet mu prišla len polovica z fakturovanej sumy a poslal mu ju štát.

Peniaze dostal z programu, ktorý na pomoc drobným veriteľom ohlásil premiér Robert Fico, a to niekoľko mesiacov po tom, čo Váhostav oznámil, že väčšinu dlhov, ktoré narobil napríklad pri stavbe štátnych diaľnic, vymaže v takzvanej reštrukturalizácii.

Sľuboval pomoc do konca roka

Premiér narýchlo sľúbil pomoc obetiam stavebného gigantu vlani v apríli. Urobil tak po mediálnom a opozičnom tlaku.

Ponúkli sme veriteľom možnosť zobrať ponuku od štátu, že 50 percent ich pohľadávky vybavíme do konca roka, hovoril vtedy Fico.

V prvý januárový týždeň nového roka sa zdá, že z balíčka pomoci pre stavbárov, ktorí doplatili na Váhostav, sa čerpá. Válek nevie o žiadnej firme, ktorá by ešte čakala na štátny príspevok.

Slovenská reštrukturalizačná, ktorú štát vytvoril na vyplácanie veriteľov, eviduje 212 žiadostí o predaj pohľadávky voči Váhostavu štátu za polovičnú cenu. Doteraz doriešili 158 prípadov.

Celkovo sa podľa centrálneho registra vyplatilo drobným stavbárom niečo vyše 6 miliónov eur. Táto suma ešte vzrastie, keď sa vybavia zvyšné žiadosti.

To na pomery slovenskej vlády nie je veľa. Za posledný rok by ste len s námahou našli nákup IT systému, ktorý by stál menej.

Pre ilustráciu, ministerstvo dopravy si vlani objednalo nový web, ktorý bude šoférom hovoriť o kolónach na cestách, ešte bez údržby a prevádzky vychádza na 14 miliónov eur.

Hoci štát zatiaľ vyplatil malým veriteľom len niečo vyše 6 miliónov eur, aj tak ho ešte pomoc môže vyjsť draho. Jeho pomoc obetiam Váhostavu už zaujíma Brusel, pretože ak štát platí dlhy namiesto súkromnej firmy, môže to byť nedovolená pomoc. Európska komisia zrejme nemohla zasiahnuť, kým poškodení peniaze nedostali. Zatiaľ nie je jasné, či tak teraz urobí.

Nevyplatených bez zábezpek sú stovky

Stavbári čakali, že peniaze začnú dostávať už v auguste minulého roka, no aj koncoročný termín pre ich vyplatenie sa ukázal ako nereálny. Slovenská reštrukturalizačná, ktorá má kupovať pohľadávky, totiž vznikla koncom júla, potom bolo treba ešte uznesenie vlády, ktoré schválili v auguste.

Niektorým stavbárom môže aj vyhovovať, že sa môžu so žiadosťou o peniaze prihlásiť až do konca marca. To je termín, ktorý v materiáloch spomína Slovenská reštrukturalizačná.

Koľko ešte môže prísť žiadostí? To nemožno odhadnúť, závisí to len od rozhodnutia nezabezpečených veriteľov, povedal konateľ Slovenskej reštrukturalizačnej Peter Miššík.

Podobne ako veriteľ Válek aj Miššík hovorí, že od podania žiadosti po získanie peňazí nie je dlhá cesta. Jediná vec, ktorá mohla veriteľov zdržať, bola klauzula v zmluvách Váhostavu: dával si do nich totiž podmienku, že pohľadávky sa nesmú prevádzať bez jeho súhlasu. Pod prevody svojich dlhov do rúk štátu Širokého firma nenamietala a všetkým veriteľom súhlas dodatočne dala.

 Fakty o Váhostave

  • Spolu s partnermi v konzorciu má rozrobenú diaľnicu pri Čadci Svrčinovec – Skalité za 330 mil. eur.
  • Vlani štát odovzdal takmer 36 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest od Váhostavu alebo konzorcia, v ktorom bol. Podľa zmlúv za ne štát zaplatil necelých 380 mil. eur.
  • Stavebný gigant v septembri 2014 požiadal súd, aby mohol dlhy preškrtať, pretože ich nevládze splácať. 
  • Váhostavu napožičiavali na poslednú chvíľu milióny eur schránkové firmy z Cypru či Belize. Ak by sa ukázalo, že sú prepojené s Jurajom Širokým, mohol celý odpis dlhov manipulovať. Pri hlasovaní o tom, kto koľko peňazí za odrobenú prácu uvidí, zohráva úlohu výška pohľadávky. Veľa faktúr znamená veľkú moc.
  • Jedna zo schránkových firiem Lomark dokonca bola v 5-člennom veriteľskom výbore, ktorý určuje, o akom škrtaní sa bude hlasovať.
  • Ukázalo sa, že dnešný šéf Váhostavu Marián Moravčík Lomark v minulosti zastupoval. 
  • Celú ozdravnú procedúru strážila vtedy 25-ročná Petra Gabrišová. Prípad Váhostav bol jej prvou reštrukturalizáciou.

S výnimkou tých, ktorým sa viac hodia peniaze na účte v roku 2016 z účtovných dôvodov, už extra veľa žiadostí o vyplatenie pomoci do štátnej reštrukturalizačnej prísť nemusí. Jedine, že by sa našlo veľa drobných stavbárov, ktorí ešte nedali dokopy podklady do žiadosti. Enormnú finančnú záťaž zjavne neočakával ani štát keď na pomoc stavbárom určil 20-miliónový rozpočet.

Ako je to možné, ak Váhostav eviduje okolo 600 bežných veriteľov, ktorým zostal dlžný?

Niekoľkým firmám na zozname správkyňa ozdravenia Váhostavu pohľadávky poprela, pretože podľa nej neboli oprávnené.

Čo je dôležitejšie: okrem 50 percent sumy na výplatu štát stanovil aj maximálnu sumu, akú od neho môžu stavbári čakať: 200-tisíc eur na jedného veriteľa. Firma, ktorej Váhostav dlhuje vyše 400-tisíc eur, tak nedostane ani 50 percent z pohľadávky. Platí, že čím vyššia suma nad 400-tisíc eur je na nevyplatenej faktúre, tým menej firme pomoc od štátu pomôže.

Na jednej strane je medzi 600 firmami zrejme aj veľa takých, ktorým dlhujú tak málo, že im to za papierovačky spojené s vybavovaním pomoci ani nestojí. Na druhej strane je aj zopár takých, ktoré fakturovali Váhostavu státisíce eur a 200-tisícová záplata od štátu pre ne veľa nerieši.

Tieto firmy zrejme využijú iné novinky, ktoré u nás pre kauzu Váhostav rýchlo vsunuli do bankrotového zákona. Podľa nich budú veritelia, ktorí sa pohľadávky nevzdali za polovicu jej hodnoty, najprv vyplácaní podľa schváleného ozdravného plánu. Za päť rokov im tak Váhostav vyplatí necelých 19 percent pohľadávok.

Veľkí si počkajú na peniaze roky

Zvyšok dlhov potom nezostane premlčaný, ako to bolo doteraz bežné. Kým nedostanú naspäť aspoň polovicu, môžu do Váhostavu posielať hoci aj exekútorov.

Ak sa im polovicu podarí dostať, stále si budú môcť pýtať aj zvyšok, ale iba keď firma na výplatu bude mať. Riskujú tak, že sa peniaze budú prelievať a že firma môže byť v červených číslach, hoci iba formálne.

Široký pritom po policajných raziách vo Váhostave Ficovi sľúbil, že nevyplatené faktúry podloží akciami Váhostavu. Má ísť o 49 percent vo firme preslávenej koreňmi na Cypre, Novom Zélande aj v Kostarike. Akcie by sa mali prideľovať podľa veľkosti pohľadávok.

Čas ukáže, či sa tento sľub splní, a ak áno, v akej forme a aké právomoci budú mať noví akcionári vo firme, ktorá bola ešte nedávno zrelá na konkurz.

Schránky zvýšili hodnotu dlhov

Vyčkávať na peniaze môžu aj schránkové firmy, ktoré Širokému narýchlo požičali, aby odvrátili krach Váhostavu. Schránky z Cypru či Belize s niekoľkomiliónovými evidovanými pohľadávkami, ktoré sú na zozname veriteľov Váhostavu, vraj vlastnia ľudia, s ktorými má Široký taký dobrý vzťah, že po jeho prosbe dobrovoľne naliali peniaze do Váhostavu.

Aj pre ne vzrástla hodnota nezabezpečených dlhov, ktoré eviduje Váhostav v záverečnom návrhu ozdravného plánu, na 104 miliónov eur. V tom sú však ešte zahrnuté aj niektoré dlhy, ktoré si formálne veritelia prihlásili, no správkyňa ozdravenia ich neuznala pre ich spornosť.

Dnes na DennikE.sk

Zasiahnutí koronou: Ozvučoval veľké televízne šou a festivaly, dnes pracuje jedenásť hodín denne na stavbe

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Tibor Krištof ozvučoval veľké televízne šou aj festivaly, teraz si musí na splátky za techniku zarábať jedenásť hodín denne na stavbe. V prvej vlne dostal podporu od štátu, v druhej zatiaľ peniaze neprišli. „Ľudí z kultúry posielali k lopate. Tak som išiel,“ hovorí Krištov v pokračovaní príbehov Zasiahnutí koronou.

Šéf Lidla: Nesmieme sa pýtať zamestnancov, či sú očkovaní

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Lidl nebol prvý reťazec na Slovensku, ktorý uvoľnil predaj spotrebného tovaru, hovorí jeho riaditeľ Matúš Gála. „Pravdou je to, že niektorí naši veľkí konkurenti ho ani nezablokovali. Vo viacerých reťazcoch ste si mohli 23. decembra kúpiť hračky. U nás to nebolo možné.“

Minúta po minúte

Porsche zvýši podiel vo výrobcovi športových elektromobilov Rimac na 24 % zo súčasných 15 %. Nemecká automobilka investuje do chorvátskej firmy od roku 2018 a tvrdí, že nemá záujem ju ovládnuť.

Porsche najskôr získalo v Rimacu 10 %, v roku 2019 zvýšilo podiel na viac ako 15 %. Teraz doň investuje 70 miliónov eur. O ďalšom posilňovaní partnerstva sa dlho špekulovalo, rovnako ako o spoločných vývojových projektoch.

„Rimac smeruje k tomu, aby sa stal dodávateľom úrovne Tier 1 pre Porsche a pre ďalších výrobcov v high-tech segmente,“ povedal finančný šéf Porsche Lutz Meschke. Úrovňou Tier 1 sa v autopriemysle označujú prvotriedni dodávatelia, ktorí zásobujú priamo výrobcov.

Viac o automobilke Rimac:

  • Od prvej investície Porsche v roku 2018 sa počet zamestnancov firmy zdvojnásobil na tisícku.
  • Vyvíja a vyrába vysoko výkonné pohony a batériové systémy aj vlastné elektrické športové autá.
  • Spolupracuje s automobilkami Hyundai, Kia a Aston Martin. (čtk, dpa)

Slovenský zväz ľadového hokeja v súťaži na nákup hokejok porušil zákon o verejnom obstarávaní, proti rozhodnutiu ÚVO sa neodvolal, a tak je právoplatné. ÚVO konštatoval, že zväz v súťaži za 2,4 milióna eur bez DPH nedodržal princíp transparentnosti či rovnakého zaobchádzania.

Predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslav Hlivák uviedol, že úrad svoje zistenia zdieľal s orgánmi činnými v trestnom konaní. Rovnako preskúma, či sú splnené podmienky pre uloženie pokuty v tejto veci.

ÚVO pri kontrole súťaže vyhlásenej v októbri 2019 zistil, že SZĽH porušil zákon vo viacerých fázach tendra. „V prvom rade túto súťaž nenastavil v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. SZĽH síce aj v súťažných podkladoch uviedol, že zákazka sa nedelí na časti, no pritom v súťaži pripustil, aby mu subjekty predkladali dielčie ponuky – pripustil predkladanie ponúk na minimálne šesť typov hokejok,“ vysvetlil Hlivák.

SZĽH porušil zákon aj tým, že zábezpeku, ktorú požadoval od subjektov, nenaviazal na skutočnosť, že bolo možné predkladať ponuky na minimálne šesť typov hokejok. „Výšku zábezpeky neprispôsobil tomu, že umožnil predkladať ponuky na časti zákazky. To znamená, že zábezpeku nenaviazal na výšku každej časti predmetu zákazky, táto zábezpeka totiž nesmie presiahnuť päť percent z predpokladanej hodnoty časti zákazky,“ spresnil šéf ÚVO.

Zväz podľa neho konal v rozpore s princípom nediskriminácie hospodárskych subjektov, keď neurčil primerane ani výšku požadovaného zoznamu dodávok tovaru (v hodnote 750 000 eur bez DPH) v rámci stanovenej podmienky účasti týkajúcej sa preukazovania technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzačov.

ÚVO preukázal aj ďalšie porušenia zákona v tejto zákazke, ktorú kontroloval po podpise zmluvy z vlastného podnetu. Ide o konanie zväzu pri vylúčení jedného z uchádzačov. Ten bol podľa úradu zo súťaže neoprávnene vylúčený pre nesplnenie podmienky účasti týkajúcej sa osobného postavenia uchádzača.

„Ďalšie porušenia zákona sa týkali vyhodnocovania vzoriek hokejok predložených úspešnými uchádzačmi v danej verejnej súťaži, ktoré úrad považuje za zmätočné a nepreskúmateľné, a tiež vyhodnocovania dokumentov v ponuke úspešných uchádzačov, ktoré boli predložené v anglickom jazyku bez ich prekladu do slovenského jazyka,“ poznamenal Hlivák.

SZĽH nepodal odvolanie voči rozhodnutiu ÚVO s týmito zisteniami, a tak rozhodnutie o porušeniach zákona je právoplatné. „Úrad svoje zistenia zdieľal s orgánmi činnými v trestnom konaní. Rovnako úrad preskúma, či sú splnené podmienky na uloženie pokuty v tejto veci,“ podotkol Hlivák. (tasr)

Podnikatelia Petr Kellner, Daniel Křetínský a Patrik Tkáč zvažujú predaj časti podielov v Mall Group, v hre je aj vstup na burzu. Úplný odchod z podniku, ktorý prevádzkuje internetový obchod Mall, neplánujú.

O zvažovanom predaji časti podielov v Mall Group píšu Hospodářské noviny s odvolaním na informácie portálu Mergermarket.

Najväčšími akcionármi Mall Group sú investičné skupiny PPF (Kellner) a EC Investments (Křetínský, Tkáč), ktoré držia po 40 % akcií. Pätinu spoločne s manažérskou kontrolou má firma Rockaway Capital Jakuba Havrlanta.

Vlastníci by mohli využiť záujem investorov o projekty v oblasti e-commerce a pre stratový podnik získať ďalší kapitál.

Aké sú scenáre

Akcionári uvažujú o IPO, ktoré by celý podnik ocenilo na 1,5 až 2 miliardy eur. Proces je zatiaľ v počiatočnej fáze a je možné, že majitelia sa napokon rozhodnú pre iný spôsob zníženia podielov v Mall Group.

Ak bude ich voľbou ponuka akcií na burze, do úvahy prichádza niektorý z významných parketov v západnej Európe, pravdepodobne Amsterdam. Zvažujú aj pražskú burzu a vlani sa v tejto súvislosti hovorilo o Varšave. (čtk)

Priemyselná výroba v Nemecku v januári prekvapujúco klesla, oproti decembru bola nižšia o 2,5 %. Na trhu sa čakal mierny rast. Podľa analytikov výsledok naznačuje slabý začiatok nového roka v najväčšej európskej ekonomike.

Informácie o vývoji priemyslu zverejnil spolkový štatistický úrad Destatis. Analytici predpokladali, že produkcia v januári stúpne o 0,2 %. Údaj za december bol po spresnení upravený na rast o 1,9 %, pôvodne štatistici vykázali nezmenenú hodnotu.

V porovnaní s februárom minulého roka, ktorý bol posledným mesiacom pred zavedením pandemických obmedzení, sa výroba znížila o 4,2 %.

Aký je výhľad

Podľa prieskumu inštitútu Ifo sa očakávania nemeckých priemyselných podnikov zlepšujú tretí mesiac po sebe, uvádza Reuters. Výrazne sa však líšia medzi jednotlivými sektormi.

„Automobilový priemysel chce významne rozšíriť produkciu, odevné odvetvie ju plánuje obmedziť,“ povedal analytik Ifo Klaus Wohlrabe. (čtk, reuters)

Ceny ropy dnes vzrástli o viac ako 2 %, cena ropnej zmesi Brent sa prvýkrát od začiatku pandémie vyšplhala nad 70 dolárov za barel. V prípade WTI dosiahla najvyššiu úroveň za dva roky.

Trhy tak zareagovali na správy o raketových úrokoch na zariadenia saudskoarabského energetického gigantu Aramco. Komoditu podporil aj optimizmus v súvislosti s vyhliadkami na zotavenie dopytu po oživení globálnej ekonomiky.

Barel americkej ľahkej ropy West Texas Intermediate (WTI) s dodávkou v apríli sa v pondelok o 7.15 SEČ predával po 67,48 USD (56,52 eura). To bolo o 1,39 USD alebo 2,10 % viac ako v predchádzajúci týždeň na konci obchodovania.

Cena májového kontraktu na severomorskú ropnú zmes Brent vzrástla o 1,50 USD alebo 2,16 % na 70,86 USD za barel. (tasr)

Ekonomický newsfilter: Obchody tvrdia, že pandemické zákazy neignorujú, len využívajú vágne pravidlá +

  • Slovenskej ekonomike v závere roka pomohol export
  • Bratislava plánuje nájomné byty, no dostupnosť bývania tým nevyrieši
  • OPEC+ prekvapil trhy, ceny ropy vzrástli a môžu rásť aj ďalej

Nové pravidlá pre koronu:

  • v MHD a obchodoch sú oddnes povinné respirátory
  • pozitívne testovaní už nemôžu chodiť na nákupy
  • nové pravidlá už neumožňujú ani cestu do prírody mimo okresu
  • nová mapa okresov: v čiernych okresoch je na pobyt v prírode potrebný max. 7-dňový test
  • v pondelok a utorok večer sa majú otvoriť termíny na očkovanie pre ľudí nad 70 rokov vakcínou Pfizer

Bitcoin obnovil silný rast a po niekoľkých dňoch sa vrátil nad 50-tisíc dolárov. Predpoludním si najznámejšia kryptomena pridávala 5 % a od tohtoročného minima vzrástla jej cena zhruba o 85 %.

Ukazujú to záznamy na špecializovanom webe CoinDesk.

  • Tohtoročné minimum bolo 4. januára (27 734 dolárov).
  • Maximum je z 21. februára, keď sa cena vyšplhala nad 58-tisíc dolárov.
  • Vlani sa cena bitcoinu zhruba zoštvornásobila. (čtk)

Na cestujúceho v bratislavskej MHD bez respirátora môžu upozorniť ostatní cestujúci vodiča. Ten vyzve cestujúceho, aby si nasadil respirátor správne, ak ho má pod nosom či na brade, alebo aby vystúpil z vozidla. Ak neposlúchne, vodič kontaktuje dopravný dispečing, ktorý bude situáciu riešiť priamo na mieste s políciou.

Od pondelka bude vo vozidlách verejnej dopravy povinné nosenie respirátorov bez výdychového ventilu s klasifikáciou najmenej FFP2.

Dopravný podnik deklaruje, že aj naďalej dôsledne dezinfikuje všetky vozidlá MHD, a to aj cez deň počas zastávok v obratiskách, následne každý večer a raz za dva týždne špeciálnou polymérovou dezinfekciou, ktorá má dlhotrvajúci účinok. Minimálne raz za mesiac prejdú všetky vozidlá veľkým hĺbkovým čistením. (tasr)

Koaliční poslanci chcú v parlamente meniť právomoci objednávateľov verejnej dopravy, akými sú štát, kraje či mestá. S dopravcom by počas mimoriadnej situácie mohli uzavrieť priamo novú zmluvu na dva roky alebo mu nariadiť prevádzkovanie dopravy.

Novelu zákona o cestnej doprave predložili zástupcovia všetkých štyroch koaličných strán. Pribudli by aj nové dôvody na odobratie licencie dopravcovi, ak neuspel v súťaži alebo pri snahe zamedziť prerušeniu poskytovania služieb.

Štát si na Slovensku objednáva a platí železničnú dopravu, samosprávne kraje prímestské autobusy a mestá zas MHD. (tasr, e)

Vývoz z Číny sa vo februári medziročne zvýšil o rekordných 154,9 %, dovoz vykázal rast o 17,3 %. Druhá najväčšia ekonomika sa tak spamätáva z dôsledkov epidémie covid-19.

Údaje zverejnila čínska colná správa. K silnému rastu vývozu podľa nej prispelo aj zlepšenie v spracovateľskom priemysle v EÚ a v USA.

„Navyše, väčšina zamestnancov spracovateľského sektora (v Číne) sa rozhodla oslavy lunárneho Nového roka stráviť doma,“ stojí v správe colného úradu. „Náš prieskum ukázal, že mnoho firiem v exportne orientovaných provinciách zostalo otvorených, a teda aj zákazky, ktoré sa obvykle vybavujú po čínskom novom roku, boli tentoraz vybavené hneď.“

Podrobnejšie:

  • Za január a februára tohto roka spolu vývoz narástol o 60,6 % na 468,9 miliardy dolárov. Dovoz bol vyšší o 22,2 % a predstavoval 365,6 miliardy dolárov.
  • Výsledok výrazne prekonal odhady analytikov, ktorí podľa agentúry Reuters čakali za január a február spolu medziročný vzostup o 38,9 % pri vývoze a o 15 % pri dovoze.
  • Obchodný prebytok Číny za január a február dosiahol 103,3 miliardy dolárov, zatiaľ čo pred rokom predstavoval 7,1 miliardy dolárov.
  • Vývoz do krajín EÚ Čína za január a február zvýšila medziročne o 62,6 % na 73,7 miliardy dolárov, dovoz stúpol o 32,5 % na 45,9 miliardy dolárov. (čtk)

Najlepšie pozemky v Bratislave sú dávno predané, s nájomnými bytmi sme na začiatku, vraví bývalá viceprimátorka

Lucia Štasselová. Foto N - Tomáš Benedikovič
Lucia Štasselová. Foto N – Tomáš Benedikovič

Bratislava chce získať nájomné byty spoluprácou s bankou a poisťovňou, stavať na vlastných pozemkoch alebo prerábať budovy, hovorí bývalá viceprimátorka Lucia Štasselová. Menší počet bytov môže priniesť aj spolupráca s developermi. „Nájomné bývanie v Bratislave nebolo prioritou mesta, na magistráte nebol človek, ktorý by sa téme venoval. Sme teda na začiatku.“

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať