Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ficova pomoc malým obetiam Širokého Váhostavu: vyše 6 miliónov eur

Reakciu premiéra si nevyplatení stavbári vynútili aj protestmi. Foto N - Tomáš Benedikovič
Reakciu premiéra si nevyplatení stavbári vynútili aj protestmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Peniaze chcel premiér rozdávať do konca roka, no prihlásiť sa o ne môžu stavbári do konca marca. Suma, ktorú štát veriteľom zatiaľ vyplatil, je nižšia ako jeden nový IT systém pre ministerstvo dopravy.

Jozef Válek z firmy Energy Pro môže veľa hovoriť o tom, ako dlho čakal, kým dostal aspoň nejaké peniaze za prácu, ktorú odrobil pre Váhostav Juraja Širokého. Kúrenie preň robil už dávno, no peniaze mu prišli na účet asi pred mesiacom.

Aj to nie všetky a nie od Váhostavu. Na účet mu prišla len polovica z fakturovanej sumy a poslal mu ju štát.

Peniaze dostal z programu, ktorý na pomoc drobným veriteľom ohlásil premiér Robert Fico, a to niekoľko mesiacov po tom, čo Váhostav oznámil, že väčšinu dlhov, ktoré narobil napríklad pri stavbe štátnych diaľnic, vymaže v takzvanej reštrukturalizácii.

Sľuboval pomoc do konca roka

Premiér narýchlo sľúbil pomoc obetiam stavebného gigantu vlani v apríli. Urobil tak po mediálnom a opozičnom tlaku.

Ponúkli sme veriteľom možnosť zobrať ponuku od štátu, že 50 percent ich pohľadávky vybavíme do konca roka, hovoril vtedy Fico.

V prvý januárový týždeň nového roka sa zdá, že z balíčka pomoci pre stavbárov, ktorí doplatili na Váhostav, sa čerpá. Válek nevie o žiadnej firme, ktorá by ešte čakala na štátny príspevok.

Slovenská reštrukturalizačná, ktorú štát vytvoril na vyplácanie veriteľov, eviduje 212 žiadostí o predaj pohľadávky voči Váhostavu štátu za polovičnú cenu. Doteraz doriešili 158 prípadov.

Celkovo sa podľa centrálneho registra vyplatilo drobným stavbárom niečo vyše 6 miliónov eur. Táto suma ešte vzrastie, keď sa vybavia zvyšné žiadosti.

To na pomery slovenskej vlády nie je veľa. Za posledný rok by ste len s námahou našli nákup IT systému, ktorý by stál menej.

Pre ilustráciu, ministerstvo dopravy si vlani objednalo nový web, ktorý bude šoférom hovoriť o kolónach na cestách, ešte bez údržby a prevádzky vychádza na 14 miliónov eur.

Hoci štát zatiaľ vyplatil malým veriteľom len niečo vyše 6 miliónov eur, aj tak ho ešte pomoc môže vyjsť draho. Jeho pomoc obetiam Váhostavu už zaujíma Brusel, pretože ak štát platí dlhy namiesto súkromnej firmy, môže to byť nedovolená pomoc. Európska komisia zrejme nemohla zasiahnuť, kým poškodení peniaze nedostali. Zatiaľ nie je jasné, či tak teraz urobí.

Nevyplatených bez zábezpek sú stovky

Stavbári čakali, že peniaze začnú dostávať už v auguste minulého roka, no aj koncoročný termín pre ich vyplatenie sa ukázal ako nereálny. Slovenská reštrukturalizačná, ktorá má kupovať pohľadávky, totiž vznikla koncom júla, potom bolo treba ešte uznesenie vlády, ktoré schválili v auguste.

Niektorým stavbárom môže aj vyhovovať, že sa môžu so žiadosťou o peniaze prihlásiť až do konca marca. To je termín, ktorý v materiáloch spomína Slovenská reštrukturalizačná.

Koľko ešte môže prísť žiadostí? To nemožno odhadnúť, závisí to len od rozhodnutia nezabezpečených veriteľov, povedal konateľ Slovenskej reštrukturalizačnej Peter Miššík.

Podobne ako veriteľ Válek aj Miššík hovorí, že od podania žiadosti po získanie peňazí nie je dlhá cesta. Jediná vec, ktorá mohla veriteľov zdržať, bola klauzula v zmluvách Váhostavu: dával si do nich totiž podmienku, že pohľadávky sa nesmú prevádzať bez jeho súhlasu. Pod prevody svojich dlhov do rúk štátu Širokého firma nenamietala a všetkým veriteľom súhlas dodatočne dala.

 Fakty o Váhostave

  • Spolu s partnermi v konzorciu má rozrobenú diaľnicu pri Čadci Svrčinovec – Skalité za 330 mil. eur.
  • Vlani štát odovzdal takmer 36 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest od Váhostavu alebo konzorcia, v ktorom bol. Podľa zmlúv za ne štát zaplatil necelých 380 mil. eur.
  • Stavebný gigant v septembri 2014 požiadal súd, aby mohol dlhy preškrtať, pretože ich nevládze splácať. 
  • Váhostavu napožičiavali na poslednú chvíľu milióny eur schránkové firmy z Cypru či Belize. Ak by sa ukázalo, že sú prepojené s Jurajom Širokým, mohol celý odpis dlhov manipulovať. Pri hlasovaní o tom, kto koľko peňazí za odrobenú prácu uvidí, zohráva úlohu výška pohľadávky. Veľa faktúr znamená veľkú moc.
  • Jedna zo schránkových firiem Lomark dokonca bola v 5-člennom veriteľskom výbore, ktorý určuje, o akom škrtaní sa bude hlasovať.
  • Ukázalo sa, že dnešný šéf Váhostavu Marián Moravčík Lomark v minulosti zastupoval. 
  • Celú ozdravnú procedúru strážila vtedy 25-ročná Petra Gabrišová. Prípad Váhostav bol jej prvou reštrukturalizáciou.

S výnimkou tých, ktorým sa viac hodia peniaze na účte v roku 2016 z účtovných dôvodov, už extra veľa žiadostí o vyplatenie pomoci do štátnej reštrukturalizačnej prísť nemusí. Jedine, že by sa našlo veľa drobných stavbárov, ktorí ešte nedali dokopy podklady do žiadosti. Enormnú finančnú záťaž zjavne neočakával ani štát keď na pomoc stavbárom určil 20-miliónový rozpočet.

Ako je to možné, ak Váhostav eviduje okolo 600 bežných veriteľov, ktorým zostal dlžný?

Niekoľkým firmám na zozname správkyňa ozdravenia Váhostavu pohľadávky poprela, pretože podľa nej neboli oprávnené.

Čo je dôležitejšie: okrem 50 percent sumy na výplatu štát stanovil aj maximálnu sumu, akú od neho môžu stavbári čakať: 200-tisíc eur na jedného veriteľa. Firma, ktorej Váhostav dlhuje vyše 400-tisíc eur, tak nedostane ani 50 percent z pohľadávky. Platí, že čím vyššia suma nad 400-tisíc eur je na nevyplatenej faktúre, tým menej firme pomoc od štátu pomôže.

Na jednej strane je medzi 600 firmami zrejme aj veľa takých, ktorým dlhujú tak málo, že im to za papierovačky spojené s vybavovaním pomoci ani nestojí. Na druhej strane je aj zopár takých, ktoré fakturovali Váhostavu státisíce eur a 200-tisícová záplata od štátu pre ne veľa nerieši.

Tieto firmy zrejme využijú iné novinky, ktoré u nás pre kauzu Váhostav rýchlo vsunuli do bankrotového zákona. Podľa nich budú veritelia, ktorí sa pohľadávky nevzdali za polovicu jej hodnoty, najprv vyplácaní podľa schváleného ozdravného plánu. Za päť rokov im tak Váhostav vyplatí necelých 19 percent pohľadávok.

Veľkí si počkajú na peniaze roky

Zvyšok dlhov potom nezostane premlčaný, ako to bolo doteraz bežné. Kým nedostanú naspäť aspoň polovicu, môžu do Váhostavu posielať hoci aj exekútorov.

Ak sa im polovicu podarí dostať, stále si budú môcť pýtať aj zvyšok, ale iba keď firma na výplatu bude mať. Riskujú tak, že sa peniaze budú prelievať a že firma môže byť v červených číslach, hoci iba formálne.

Široký pritom po policajných raziách vo Váhostave Ficovi sľúbil, že nevyplatené faktúry podloží akciami Váhostavu. Má ísť o 49 percent vo firme preslávenej koreňmi na Cypre, Novom Zélande aj v Kostarike. Akcie by sa mali prideľovať podľa veľkosti pohľadávok.

Čas ukáže, či sa tento sľub splní, a ak áno, v akej forme a aké právomoci budú mať noví akcionári vo firme, ktorá bola ešte nedávno zrelá na konkurz.

Schránky zvýšili hodnotu dlhov

Vyčkávať na peniaze môžu aj schránkové firmy, ktoré Širokému narýchlo požičali, aby odvrátili krach Váhostavu. Schránky z Cypru či Belize s niekoľkomiliónovými evidovanými pohľadávkami, ktoré sú na zozname veriteľov Váhostavu, vraj vlastnia ľudia, s ktorými má Široký taký dobrý vzťah, že po jeho prosbe dobrovoľne naliali peniaze do Váhostavu.

Aj pre ne vzrástla hodnota nezabezpečených dlhov, ktoré eviduje Váhostav v záverečnom návrhu ozdravného plánu, na 104 miliónov eur. V tom sú však ešte zahrnuté aj niektoré dlhy, ktoré si formálne veritelia prihlásili, no správkyňa ozdravenia ich neuznala pre ich spornosť.

Dnes na DennikE.sk

Ako to bude vyzerať v pondelok v obchodoch? Návaly by obchodníkov prekvapili, o e-shopy sa neboja

Foto N - Tomáš Hrivňák
Foto N – Tomáš Hrivňák

Internetoví predajcovia zatiaľ nepociťujú nižší záujem o nákupy pred pondelkovým otvorením kamenných obchodov. „Ľudia si už zvykli nakupovať online, a čím dlhšie opatrenia trvajú, tým viac si zákazníci e-shopov na ne zvykajú,“ hovorí riaditeľ Heureky Tomáš Braverman.

Minúta po minúte

Japonská spoločnosť Renesas Electronics dnes obnovila produkciu vo svojej továrni na polovodiče. Jej marcový požiar prehĺbil celosvetový nedostatok čipov používaných v automobiloch či spotrebnej elektronike.

Závod na severovýchode Japonska zasiahol požiar 19. marca. Firme sa výrobu v továrni podarilo obnoviť o dva dni skôr, než sa predpokladalo. Dve tretiny výroby závodu tvoria čipy pre automobilový priemysel.

Šéf firmy Renesas Hidetoši Šibata po požiari uviedol, že výroba v továrni by sa mala obnoviť počas jedného mesiaca. Upozornil však, že návrat výroby na úrovne z obdobia pred požiarom môže trvať až 120 dní. (čtk, reuters)

Sulík súhlasí s vyplatením jednorazového príspevku na nezaopatrené dieťa, no podľa neho by to malo byť cielené opatrenie. „Vznikne pracovná skupina, ktorá pripraví návrh,“ povedal v RTVS. Hovorí sa o príspevku 300 eur. Podľa Pellegriniho by sa mal vyplatiť na každé nezaopatrené dieťa.

Počet cestujúcich na viedenskom letisku v marci opäť klesol, oproti minulému roku bol nižší o 73,3 percenta. Tento marec letisko Schwechat využilo 215-tisíc cestujúcich, vlani ich v rovnakom čase bolo približne 800-tisíc a v roku 2019 až 2,4 milióna.

S prvou vlnou infekcie v Európe v marci 2020 letisko prvýkrát pocítilo ekonomické dôsledky pandémie. Odvtedy sa počty cestujúcich pohybujú výrazne pod predkrízovou úrovňou. Letecká doprava je jednou z najpostihnutejších branží a mnohí zamestnanci pracujú vyše roka v režime kurzarbeit.

Rovnaká situácia je aj na letiskách Malta a Košice, ktoré patria spoločnosti Flughafen Wien AG. Na Malte v marci medziročne klesol počet cestujúcich o 81,1 % a v Košiciach o 77,3 %. (tasr)

Domácnosti v eurozóne počas pandémie ušetrili, ale veľké nákupy neplánujú. Problémom však je, že najviac peňazí naakumulovali tí spotrebitelia, ktorí majú tendencie peniaze skôr hromadiť, ako utrácať.

Podľa analytikov banky Barclays sa tzv. pandemické úspory koncentrujú predovšetkým v domácnostiach bohatších starších Európanov, ktorí uviazli doma bez možnosti zájsť si do reštaurácie alebo na dovolenku. V ich prípade je menšia pravdepodobnosť, že začnú viac míňať aj na veľké položky na rozdiel od mladších ľudí.

Pri posudzovaní tempa zotavovania najvyspelejších ekonomík je pritom rozhodujúce, či práve táto skupina spotrebiteľov využije svoju slobodu a začne viac míňať. Európa má totiž najväčšiu skupinu obyvateľov stredného veku spomedzi všetkých regiónov sveta.

Hromada peňazí, ktorá by sa mohla uvoľniť spolu s blokádami, je obrovská. Barclays odhaduje naakumulované úspory na 600 miliárd eur, koncentrujú sa však najmä v rukách konzervatívnych obyvateľov, čo vrhá tieň na ich odblokovanie.

Podľa nemeckej Deutsche Bank by uvoľnenie úspor mohlo pridať zhruba 1 percentuálny bod k hospodárskemu rastu regiónu v roku 2021, ktorý Medzinárodný menový fond predpovedá na úrovni 4,4 %.

Ekonóm spoločnosti UBS Dean Turner sa domnieva, že výdavky domácností sa budú „významnou mierou“ podieľať na tzv. postpandemickom oživení, pričom očakáva ich rast v tomto roku o 2,9 %.

Eurozóna potrebuje nové stimuly, pretože zotavovanie jej ekonomiky zaostáva za USA a Čínou v dôsledku doposiaľ pomalého očkovania. (tasr)

Rado Baťo: Matovičovi neustúpim ani o krok, miesto posielania kytíc manželke by sa ho mali koaliční politici zbaviť

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Rado Baťo hovorí, že Igorovi Matovičovi neústupi ani o krok a ani sa mu neospravedlní za vyjadrenia na jeho adresu. Koaličným politikom odkazuje, že namiesto posielania kytíc jeho manželke by sa mali Matoviča okamžite zbaviť.

NDS upozorňuje na viaceré plánované dopravné obmedzenia na diaľnici D1 pri Triblavine, v úseku Bytča – Hričovské Podhradie, medzi križovatkami Galanta a Šintava a v križovatke Bernolákovo. Zároveň pripomína uzávery tunelov z dôvodu jarnej údržby.

Informovala o tom hovorkyňa diaľničiarov Eva Žgravčáková. Dôvodom dopravného obmedzenia na úseku diaľnice D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina, sú stavebné práce v strednom deliacom páse. Obmedzenie bude od soboty (17. 4.) od 5. hodiny do 17. mája. Treba tu počítať so zníženou rýchlosťou a zníženým počtom prejazdných pruhov v oboch smeroch.

NDS čiastočne uzavrie diaľnicu D1 v úseku mostov Bytča a Hričovské Podhradie od nedele (18. 4.) od 7. hodiny do 13. júna do 18. hodiny. Dôvodom je výmena mostných záverov oboch mostov.

„Stavebné práce budú realizované na obidvoch mostoch v oboch jazdných smeroch súčasne. Doprava bude vedená v každom jazdnom páse v jednom jazdnom pruhu,“ dodali diaľničiari.

Od soboty od 8. hodiny do 30. mája do 18. hodiny bude čiastočne uzavretá aj rýchlostná cesta R1 v úseku mosta nad riekou Váh medzi križovatkami Galanta a Šintava. Dôvodom je výmena mostných záverov.

„Stavebné práce budú realizované v pravom jazdnom páse (smer Nitra). Doprava na moste bude vedená v režime 3 + 1. Pravý jazdný pruh zostane vedený popri pracovisku v pravom jazdnom páse,“ vysvetlila hovorkyňa s tým, že doprava z ľavého jazdného pruhu pravého jazdného pásu bude presmerovaná prejazdmi cez stredný deliaci pás do ľavého jazdného pásu.

NDS tiež čiastočne uzavrie cestu prvej triedy v križovatke Bernolákovo. Dôvodom je kladenie asfaltových vrstiev vozovky v mieste stykového napojenia s budúcou cestou druhej triedy. Obmedzenie bude trvať od soboty do 18. apríla. Doprava na dotknutom úseku cesty bude vedená striedavo v jednom jazdnom pruhu. V prípade nepriaznivého počasia sa termín ukončenia prác môže predĺžiť.

V mesiacoch apríl, máj a jún budú diaľničiari realizovať aj pravidelnú jarnú údržbu a kontrolu diaľničných tunelov Sitina, Horelica, Svrčinovec, Poľana, Bôrik, Branisko, Šibenik, Považský Chlmec, Žilina, Ovčiarsko a podjazdu Lučivná. Tunely budú pre údržbu v určitých termínoch úplne uzavreté. (tasr)

Len 23 % firiem na Slovensku sa tohto roku chystá prijímať nových zamestnancov. Vyplýva to z hĺbkovej sondy firmy Elanor Slovakia medzi tisíckou najvýznamnejších spoločností naprieč sektormi. Je to zároveň vážne varovanie pred letným príchodom absolventov na trh práce.

Prečo je to dôležité:

  • „Je to najnižšia hodnota za ostatných 15 rokov. Firmy sú v dôsledku dopadov pandémie a nejasného ekonomického vývoja viac ako opatrné,“ poznamenáva Ivan Zizič, country manažér Elanor Slovakia, ktorá poskytuje mzdové a administratívne personálne služby.
  • Kým 23 % firiem nábor po lete neplánuje, až 15 % firiem chce v druhom polroku dokonca prepúšťať.
  • Navyše až 63 % spoločností zatiaľ vyčkáva na ďalší výhľad ekonomiky po uvoľňovaní opatrení. V prípade nepriaznivých výhľadov sa tak podľa Ziziča môže k prepúšťaniu prikloniť ďalších 10 až 25 % firiem.
  • Pripravenosť prepúšťať po odznení hlavných vĺn krízy môže súvisieť s nedostatkom pracovníkov v mnohých odvetviach pred pandémiou. Len čo si firmy jej dôsledky kvantifikujú a zabezpečia si core biznis, prispôsobia aktuálnej situácii svoje biznis modely.

Čo sa aktuálne deje na trhu: 

  • Jednou z kľúčových zmien je vnútorná transformácia firem. Zlučovanie pracovných pozícií v administratíve, zmeny výkonu práce, pracovných náplní alebo kompletná transformácia fungovania oddelení sa najviac prejavili v IT sektore a centrách zdieľaných služieb (56 %) a v bankovníctve (64 %), týkala sa však aj ďalších odvetví (retail 33 %, stavebníctvo a výroba 25 %).
  • Až 92 % firiem aktuálne neplánuje rozširovať program benefitov a len 8 % ho aktívne navyšuje. V odmeňovaní firmy skôr z pravidelných odmien prechádzajú na výkonnostné odmeny.
  • Firmy šetria, prejavuje sa to napríklad na politike využívania služobných áut. Firmy redukujú luxusné vozidlá a počet áut vo firmách celkovo, jedným z argumentov je obmedzenie návštev klientov. Až tretina zamestnancov prišla o pridelené auto. Firmy prešli na zdieľanie áut.
  • Koronakríza výrazne posilnila pozície HR manažérov vo firmách, najmä pokiaľ ide o ich účasť na strategickom rozhodovaní, 73 % firiem ich už zaradilo do strategického rozhodovacieho orgánu vo firme.
  • Posilnil sa aj lean management, firmy sa zoštíhľujú a skracujú riadiace a rozhodovacie procesy, aby sa vedeli okamžite a efektívne prispôsobiť zmenám. Až 64 % všetkých oslovených spoločností sa snaží maximálne okresať manažérske štruktúry a prejsť do efektívneho lean management riadenia. (tasr, e)

Spaľovanie odpadu z cudzích jadroviek povolili aj u Budaja, minister naďalej hovorí, že ho chce zakázať zákonom

Ján Budaj. Foto - TASR
Ján Budaj. Foto – TASR

Rozšírenie kapacít na spracovanie rádioaktívneho odpadu získalo súhlas ministerstva životného prostredia. Jeho šéf Ján Budaj však stále hovorí, že chce presadiť zákon, ktorý spaľovanie rádioaktívneho odpadu zo zahraničia zakáže.

Ministerstvo tvrdí, že sa s dlhoročným šéfom veterinárov dohodlo na odchode. On sa o výmene dozvedel od novinárov

Jozef Bíreš. Foto - TASR
Jozef Bíreš. Foto – TASR

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že riaditeľ veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš skončí po vzájomnej dohode. „Až krátko do vášho telefonátu som ja sám o tom nič nevedel,“ reagoval dlhoročný šéf štátnej inštitúcie pre Denník E.

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať