Komentáre
Banky a poisťovneInfláciaInvestovanie a úvery

EkonomikaECB môže pri zvyšovaní sadzieb urobiť rovnakú chybu ako v rokoch 2008 a 2011

Vladimír VaňoVladimír Vaňo
Zdieľať
Ilustračné foto - TASR/AP
Ilustračné foto – TASR/AP

Vývoj na komoditných trhoch naznačuje ďalšie spomaľovanie inflácie. Kým do roku 2022 ECB infláciu podceňovala, teraz ju preceňuje. Podľa nákupných manažérov môže byť do konca roka inflácia polovičná. Viac než mzdy tlačia na infláciu chamtivé zisky.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Autor je ekonomický analytik a poradca na ministerstve financií.

Už vo štvrtok 4. mája rozhodne riadiaci výbor Európskej centrálnej banky o ďalšom sprísnení menovej politiky. Obchodníci s úrokovými derivátmi očakávajú ďalšie zvýšenie úrokov, hoci miernejšie. Rozhodovať sa má medzi nárastom o 0,25 alebo 0,50 percentuálneho bodu z aktuálnych 3,50 %. Podobné očakávanie prevláda aj v prípade amerického Fedu, ktorý by mal svoju základnú sadzbu zvýšiť už v stredu 3. mája o 0,25 percentuálneho bodu zo 4,75 %.

V oboch prípadoch sa však diskusia sústreďuje na to, že aktuálny cyklus sprísňovania menovej politiky sa už blíži k svojmu vrcholu. V prípade Fedu sme možno svedkami posledného zvýšenia v tomto cykle, pri ECB sa diskutuje ešte o možnom júnovom sprísnení.

V prípade americkej centrálnej banky to bola najprudšia kampaň v povojnovej histórii. Ako si všímajú analytici agentúry Bloomberg, prestávka po zvyšovaní úrokov býva historicky aj relatívne krátka – kým menotvorcovia usúdia, že je opäť čas úroky znižovať.

Rýchla a výrazná bola aj kampaň ECB. Od konca júla 2022 vystrelili eurové úroky z nuly na 3,5 %. Na nule sa predtým držali sedem rokov. V lete 2009 aj 2011 pritom po poslednom zvýšení nasledovalo aj v eurozóne ich znižovanie.

Inflácia je na ústupe

Faktom ostáva, že posledné kroky v sprísňovaní úrokov prichádzajú v situácii, keď je už nastúpený zjavný trend spomaľovania inflácie na oboch brehoch Atlantiku.

Samozrejme, najmä od prezidentky ECB Christine Lagarde budeme počuť, že úroveň inflácie aj po marcovom spomalení z 8,5 % na 6,9 % stále výrazne prevyšuje dvojpercentný cieľ ECB. Keďže rozhodnutia menovej politiky sa robia s ohľadom na ich rozložený dosah v horizonte 9 – 18 mesiacov, zrejme aj tentoraz sa stanovisko ECB začne vetou o budúcich vyhliadkach. „Inflácia je prognózovaná na príliš vysokých úrovniach na príliš dlhé obdobie,“ bola prvá veta ECB v odôvodnení marcového zvýšenia úrokov o 0,5 percentuálneho bodu.

V tom istom odôvodnení sa pritom dá dočítať, že samotná ECB prognózuje na budúci rok infláciu na 2,9 % (a 2,1 % v roku 2025). Ak by platila poučka, že dnešné rozhodnutia menovej politiky majú plný vplyv na hospodárstvo s odstupom 9 – 18 mesiacov, zdá sa, že ECB sa poslednými zvýšeniami úrokov chce uistiť, že budúcoročnú infláciu stlačí ešte nižšie.

Zároveň to však naznačuje, že sa neobáva toho, že by najvyššie eurové úroky od záveru roku 2009 poslali hospodárstvo starého kontinentu do recesie. A navyše predpokladá schopnosť bankového sektora, ako aj agentúr financujúcich štátne dlhy prispôsobiť sa rýchlemu nárastu úrokov.

Pri tejto príležitosti si treba pripomenúť, že posledné štvrťbodové zvýšenie úrokov ECB v lete 2008 už niektorí ekonómovia hodnotia ako menovopolitickú chybu. Veľmi dočasné a rýchlo vymazané boli aj dve zvýšenia ECB v roku 2011.

Podľa Holgera Schmieda, hlavného ekonóma Berenberg Bank, kým do roku 2022 ECB systematicky podceňovala štrukturálne zrýchľovanie inflácie, teraz sa v opačnom zápale zrejme dopúšťa podobnej chyby, len v obrátenom garde – podceňuje signály spomaľovania inflácie.

Komodity už pôsobia protiinflačne

Signálov ďalšieho spomaľovania rastu cien je viac. A to nielen na komoditných trhoch.

Na konci apríla sa cena pšenice vďaka obnoveniu dodávok z Ukrajiny pohybovala na najnižšej úrovni od júla 2021 a kukurice najnižšie od júla 2022. Pozorne sledovaná cena stavebného dreva, ktoré hrá v zámorí dôležitú nákladovú položku pri stavbe rodinných domov, sa znížila na najnižšiu úroveň od mája 2020.

S výnimkou zlata, striebra a cukru, ktorý zdražel o 27 %, sa v medziročnom porovnaní znížili v dvojcifernom rozsahu všetky najsledovanejšie komodity počnúc meďou (–13 %) a kávou (–15 %) až po bavlnu (–42 %) a zemný plyn (–65 %).

Hrozba zdražovania energií už teda pominula a infláciu v eurozóne držia na vysokých úrovniach najmä ceny potravín, alkoholu a tabaku. Preto stojí za to častejšie sa pozerať na aktuálny vývoj na svetových komoditných trhoch a pýtať sa, či a ako sa premieta aj do koncových cien v regáloch.

Peňažná zásoba aj úverovanie sa prepadli

Dôležité sú v tomto kontexte ešte dva trendy – mimoriadne ochladenie na trhu úverov a prudký prepad v dynamike peňažnej zásoby.

Sťaženie dostupnosti a zdraženie úverov, ako aj oslabenie dopytu domácností spôsobilo, že firmy sú menej optimistické. Podľa pravidelného prieskumu medzi nákupnými manažérmi v eurozóne dominujú očakávania výrazného spomalenia rastu cien. Podľa ekonóma Andreasa Stena Larsena zodpovedajú aktuálne výsledky prieskumu nákupných manažérov spomaleniu inflácie v horizonte jedného až dvoch štvrťrokov na úroveň 3 – 3,5 %. Teda na polovicu výsledkov za apríl a už pod úrovňou súčasných kľúčových sadzieb, ktoré sa tak stanú reálne reštriktívnymi.

 

Putinov komoditný inflačný šok z uplynulých dvoch rokov obohatí aj ekonomickú vedu. K jeho viditeľným dôsledkom prispel aj prebytok peňazí – tak zo strany menovej politiky, ako aj pre zvýšené vládne výdavky na boj s pandémiou. Keďže vyššie ceny zároveň oslabujú dopyt, právom začalo ekonómom vŕtať v hlave, prečo sa inflácia drží vysoko aj po opadnutí komoditnej horúčky.

Inými slovami, viacerí sa začali pýtať, či sa na komoditami roztočenej inflácii niekto doslova nepriživuje. Pritom v desaťročí pred covidom chabý európsky dopyt a vysoká konkurencia nedovoľovali inflácii odlepiť sa od nízkych úrovní hlboko pod inflačným cieľom ECB. Jej hlavným strašiakom bola vtedy veľmi dlho deflácia.

Už aj ekonómovia ECB sa preto zaoberajú tým, do akej miery sa pod zvýšenú infláciu podpisuje tradičná „špirála rastu miezd a cien“ (wage-price spiral) a do akej miery sú za ňu zodpovedné neprimerane nafúknuté ziskové marže firiem – či už vo výrobe, alebo v predaji. Podľa ostatnej analýzy ECB k zrýchleniu deflátora HDP (širšieho ukazovateľa inflácie) spod 2 % na takmer 6 % prispelo zvýšenie miezd dvoma percentuálnymi bodmi, kým nárast ziskov štyrmi, teda dvojnásobne výraznejšie.

Philip Lane, hlavný ekonóm ECB, doslova upozorňuje, že „rast miezd mal len obmedzený vplyv na zrýchlenie inflácie za ostatné dva roky, kým zvýšenie ziskov bolo výrazne dynamickejšie“. A týka sa to väčšiny krajín platiacich spoločnou menou euro vrátane Slovenska.

„Chamtivé zdražovanie“ – greedflation

Čoraz viac preto hovorí o jave s anglickým názvom „greedflation“, ktorý môžeme voľne preložiť ako „chamtivé zdražovanie“.

Okrem aktuálnej štúdie ECB si denník Wall Street Journal všimol prípady viacerých verejne obchodovaných firiem, ktorých manažéri akcionárom otvorene povedali, že prostredie zrýchlenej inflácie „zužitkovali na posilnenie ziskových marží“. Nazývajú to „proaktívna cenotvorba, aby hospodárske výsledky netrpeli“.

Na takomto správaní na prvý pohľad nesedí ekonomická teória. Podľa tej firmy, ktoré neprimerane zvyšujú zisky, prídu na konkurenčnom trhu o zákazníkov.

To platí v normálnych časoch, ktoré však narušili mimoriadne udalosti, píše americký denník. Takže keď po pandémii všetci vedia o zvýšených nákladoch a počítajú s tým, že aj ostatné firmy si veľmi rady vylepšia zisky, môžu konať inak, než by kázala teória. Upozornila na to v nedávnej štúdii Isabella Weber, profesorka ekonómie z University of Massachusetts, Amherst.

Ďalším vysvetlením je nedostatočná konkurencia. Podľa zistení ekonómov Allianzu možno 10 % inflácie potravín odôvodniť snahou o zvýšenie ziskov. Umožňuje to malý počet hráčov v kľúčových častiach potravinárskych dodávateľských reťazcov. „V potravinárskom sektore chýba dostatočná konkurencia, najmä v distribúcii,“ citoval denník WSJ Ludovica Subrana, hlavného ekonóma Allianzu.

Väčšina predošlých problémov s infláciou sa skončila po zásahu centrálnych bánk takým výrazným zvýšením úrokov, ktoré viedlo k tvrdému pristátiu a s tým spojenému ochladeniu dopytu aj cien. Chamtivosť firiem by podľa WSJ mohla dostať pod kontrolu zvýšená pozornosť verejnosti a snaha firiem udržať si reputáciu dobrej hodnoty za peniaze.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na DennikE.sk