Umelá inteligencia by mala byť politickou témou. Ovplyvní nás viac ako pandémia a vojna, hovorí právnik (+ podcast)
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Zákony sú na nové technológie málokedy vopred pripravené a často veľmi ťažko dobiehajú ich rýchly vývoj. Štáty napríklad dodnes nenašli recept na účinné regulovanie sociálnych sietí a prvý ucelený súbor pravidiel pre kryptomeny na svete existuje len mesiac. Poslanci Európskeho parlamentu ho schválili štrnásť rokov po vzniku Bitcoinu.
Preto je správne, že na regulácii umelej inteligencie začala Európska komisia pracovať ešte pred jej masovým rozšírením, v roku 2021. Do toho však v novembri 2022 vstúpil ChatGPT a ďalšie výkonné modely umelej inteligencie, ktoré dokážu písať texty a tvoriť obrázky skoro tak dobre ako ľudia.
Poslanci Európskeho parlamentu sa preto snažili ešte za behu doplniť do Aktu o umelej inteligencii ďalšie pravidlá tak, aby odolal novým rizikám. Na znení upraveného návrhu sa dohodli minulý týždeň. Do rokovaní o jeho konečnej podobe vstúpia ešte ďalšie orgány Európskej únie, no ak všetko pôjde dobre, definitívnu verziu pravidiel môže mať Únia do konca tohto roka.
O čo presne pôjde? Európske pravidlá niektoré nástroje úplne zakážu, napríklad sledovanie obyvateľstva prostredníctvom biometrie či takzvané spoločenské bodovanie – systém vyvinutý komunistickým režimom v Číne, ktorý priraďuje ľuďom a firmám body na určovanie ich postavenia v spoločnosti.
Ďalšie systémy bude schvaľovať a kontrolovať Európska komisia alebo členské štáty. „Bude sa kontrolovať, či bol systém nadizajnovaný tak, že jeho rozhodnutia bude vedieť človek zvrátiť alebo dohľadať, prečo sa tak stali,“ hovorí výskumník z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií a právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Matúš Mesarčík.
