Ako vytvoriť intelektuálov, keď sme rukami Európskej únie

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Čítate tretí článok zo štvordielnej série o úniku mozgov.
Michal Csonga bol typický panelákový rebel z Petržalky. Po nástupe na strednú školu jeho otca poslali na diplomatickú misiu do Číny. Sťahovaniu sa bránil, nechcel odísť na druhý koniec planéty bez kamarátov.
„Bol to iný svet,“ opisuje Čínu z roku 2005. Krajina bola vtedy otvorená inováciám a ľuďom zo zahraničia. Tínedžer vyrastajúci v 90. rokoch na Slovensku nebol pripravený na globálnu skúsenosť.

Z kanadskej školy v Číne ho takmer vyhodili. „Chceli, aby som kriticky myslel, na čo som nebol zvyknutý,“ spomína Csonga. Potom si však prešiel ďalšími zahraničnými študijnými aj pracovnými skúsenosťami. Po desiatich rokoch sa vrátil žiť na Slovensko a dnes je strategickým šéfom fondu Zero Gravity Capital, ktorý investuje do technologických startupov.
Jeho príbeh ukazuje, ako môžu mladého človeka nabudiť medzinárodné skúsenosti a iný, kvalitný vzdelávací systém. „Mrzí ma, že vzdelávanie na Slovensku je stále veľmi zlé,“ dodáva Csonga.
Výrobná dielňa
Slovensko je totiž považované za výrobnú dielňu