Ako vytvoriť intelektuálov, keď sme rukami Európskej únie

Čítate tretí článok zo štvordielnej série o úniku mozgov. 

Michal Csonga bol typický panelákový rebel z Petržalky. Po nástupe na strednú školu jeho otca poslali na diplomatickú misiu do Číny. Sťahovaniu sa bránil, nechcel odísť na druhý koniec planéty bez kamarátov.

„Bol to iný svet,“ opisuje Čínu z roku 2005. Krajina bola vtedy otvorená inováciám a ľuďom zo zahraničia. Tínedžer vyrastajúci v 90. rokoch na Slovensku nebol pripravený na globálnu skúsenosť.

Z kanadskej školy v Číne ho takmer vyhodili. „Chceli, aby som kriticky myslel, na čo som nebol zvyknutý,“ spomína Csonga. Potom si však prešiel ďalšími zahraničnými študijnými aj pracovnými skúsenosťami. Po desiatich rokoch sa vrátil žiť na Slovensko a dnes je strategickým šéfom fondu Zero Gravity Capital, ktorý investuje do technologických startupov.

Jeho príbeh ukazuje, ako môžu mladého človeka nabudiť medzinárodné skúsenosti a iný, kvalitný vzdelávací systém. „Mrzí ma, že vzdelávanie na Slovensku je stále veľmi zlé,“ dodáva Csonga.

Výrobná dielňa

Slovensko je totiž považované za výrobnú dielňu Európskej únie. V roku 2019 experti Poštovej banky zanalyzovali, že Slovensko je druhou najpriemyselnejšou krajinou EÚ a v priemysle tu pracuje tretina obyvateľov.

Podobné výsledky ukazujú aj dáta Eurostatu z roku 2020, z ktorých vyplýva, že v priemysle pracuje na Slovensku 31,5 percenta ľudí, kým priemer za celú Úniu je 25,1 percenta.

V dôsledku takéhoto socioekonomického nastavenia si Slovensko nemôže dovoliť stratiť ľudí v priemysle.

Preto sa napríklad v školskom roku 2015/2016 obnovil duálny model výučby na stredných školách, ktorý fungoval najmä pred rokom 1989. Stredoškoláci počas štúdia môžu opäť získavať prax v povolaní.

To vo svojej podstate nie je zlé, no potláča sa tým čas na občiansku výchovu či dejepis, a nie je sa čomu čudovať, keď pred voľbami ľudia veria populizmu. Len na porovnanie – na Slovensku je 233 gymnázií a 437 odborných škôl.

Aj v národných stratégiách pre vysoké školy, vedu a výskum sú podporované skôr prírodovedné a technologické smery než iné odbory.

Tento rok ide zo štátneho rozpočtu na prírodovedné odbory 5,6 milióna eur, na technické 5,1 milióna. Humanitné odbory sú štátom podporené sumou zhruba 400-tisíc.

Na druhej strane si končiaca vláda uvedomuje aj dôležitosť kritického myslenia, popri „zváraní a montovaní“. Najnovšia reforma základných škôl sa zameriava na výučbu čitateľskej a mediálnej gramotnosti či digitálnych a podnikateľských zručnosti.

Trochu Západ, trochu Východ a hlavne všetko zadarmo

Postsocialistické krajiny Európy sa počas reformného obdobia po roku 1989 inšpirovali západným modelom systému financovania, ale zároveň si nechali socialistický prvok, a teda to, aby bolo všetko zadarmo, vysvetľuje poradkyňa Ekonomickej a sociálnej rady pri stálej misii OSN Michaela Knošková.

Slováci teda očakávajú obrovské výsledky za nízke náklady. Chybou je však to, že do systému dávame málo peňazí.

Aj pre nedostatok peňazí slovenské univerzity dlhodobo zaostávajú za najlepšími univerzitami nielen v západnej Európe, ale aj v regióne.

Slovensko nemá ani jednu univerzitu v top 500 v žiadnom z relevantných medzinárodných rebríčkov. Najväčšia a najprestížnejšia slovenská univerzita, Univerzita Komenského v Bratislave dosahuje podľa Shanghajského rebríčka úroveň 701 až 800, zatiaľ čo v susednom Česku je v top päťstovke aj Karlova, aj Masarykova univerzita.

No treba dodať, že niektoré fakulty či odborníci zo slovenských univerzít patria k medzinárodnej špičke. Napríklad profesor Michal Fečkan z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK patrí medzi 1 percento najcitovanejších matematikov na svete.

„Vedci na Slovensku dosahujú vynikajúce výsledky nie vďaka podmienkam, ale napriek nim,“ hovorí v predošlom článku série vedkyňa Ľubica Beňušková.

Slovenský Oxford

Inštitút finančnej politiky tvrdí, že slovenské vysoké školy produkujú príliš veľa absolventov, ktorí si potom aj tak nájdu uplatnenie na nižších pozíciách. Na dokreslenie – vysokoškolské vzdelanie má podľa posledného sčítania ľudí 18,35 percenta obyvateľov. Trend je rastúci, pri sčítaní v roku 2001 malo titul 7,8 percenta ľudí, v roku 2011 to bolo 13,8 percenta.

Predseda Vedeckej rady Prognostického ústavu SAV Vladimír Baláž nevidí problém v množstve nekvalitných univerzít, ale v tom, že nemáme jednu excelentnú. „Extrémne názory hovoria, že slabšie univerzity máme zrušiť. Ale čo sa potom stane? Študenti pôjdu do Česka. A stratíme aj ľudí z vidieckych univerzít,“ komentuje.

Podľa Baláža treba pochopiť, prečo je na Slovensku toľko univerzít. Masové vzdelávanie sa rozšírilo v západnej Európe ešte v 70. rokoch pre vysokú infláciu a vysokú nezamestnanosť. Kolovala myšlienka, že keď sú mladí ľudia nezamestnaní, idú do ulíc a robia škody.

Tak vznikol cieľ dostať aspoň 80 percent populačného ročníka na vysoké školy. Slovensko sa tomu neskôr snažilo prispôsobiť. Podľa výpočtov Denníka N aktuálne študuje na vysokej škole zhruba tretina populačného ročníka.

Aj v Británii z toho obdobia zostali podpriemerné univerzity. Majú však Oxford a Cambridge. „Mne vôbec neprekáža, že aj my máme vysokú školu v Dubnici či Skalici. Keď chce niekto farebný diplom s veľkou pečiatkou, nech ho má. Mne prekáža, že naše dve najväčšie univerzity si v medzinárodných rebríčkoch počínajú zle,” dodáva Baláž.

Univerzity rastú v rebríčkoch predovšetkým vtedy, keď sa v nich skvalitňuje veda. No akademickí vedci na Slovensku nemajú kvalitné prostredie na jej rozvoj, chýba im podpora pri písaní grantov, majú tu horšie vybavenie, infraštruktúru, a pracoviská tu navzájom málo spolupracujú.

Slovenská veda nie je odkázaná len na verejné inštitúcie. Príkladom je Kempelenov inštitút inteligentných technológií (KInIT), ktorý po nezhodách na fakulte informatiky založila bývalá dekanka STU Mária Bieliková.

Tento neziskový inštitút získava zdroje na výskum napríklad zo súkromného sektora, ale tiež sa im darí získavať významné granty. Napríklad cez program Horizont EU získali 2 milióny eur, teda o milión eur viac ako bývalé pôsobisko Bielikovej – Slovenská technická univerzita.

Priemysel + veda = nádej

Krajiny Vyšehradskej štvorky sa po roku 1989 na rozdiel od pobaltských krajín rozhodli pokračovať na vlne komparatívnej výhody, ktorú mali oproti Západu – mali veľkú a silnú výrobu a veľa ľudí v továrňach. Tento trend si krajiny V4 udržali aj v deväťdesiatych rokoch a počas vstupu do Európskej únie.

Slovensko má jedny z najnižších životných nákladov a platov v Európskej únii, čo znižuje aj náklady na výrobu. „Keby náhle začali platy veľmi rásť, investori by mohli prestať mať záujem o región. Môžeme to vidieť na príklade Maďarska, kde sú často platy nižšie, a preto sa tam posúvajú niektoré firmy,“ konštatuje Knošková.

Blízkosť priemyslu by však podľa šéfky talentovej jednotky na úrade vlády Viktórii Skřivánkovej mohla prispieť ku kvalite vedy, výskumu a inovácií, a teda aj k ekonomickému rastu Slovenska. Inovatívny technologický priemysel tiež môže priniesť príležitosti na prilákanie mozgov.

Slovensko má dokonca vytvorenú stratégiu, na základe ktorej má slovenská ekonomika rásť práve vďaka inováciám a výskumu v priemysle.

Aj šéfka KInIT-u Bieliková tvrdí, že pre Slovensko je kľúčové, aby od manufaktúrnej výroby prešlo do ekonomiky s vysokou pridanou hodnotou. „Ak chceme všetci vyššiu úroveň a aj vyššie platy, musíme rozvíjať výskumný a inovačný ekosystém. Na to treba talenty. Talenty prídu tam, kde sú zaujímavé príležitosti.“

Tento prechod od jednoduchších, manuálnych aktivít k činnostiam s vyššou pridanou hodnotou môžeme vidieť napríklad vo firme MultiplexDX, Glycanostics, ale aj vo firme Matador Group.

Tá najskôr predala výrobu pneumatík a začala vyrábať súčiastky do áut. Neskôr majoritný podiel vo výrobnej dcére holdingu, ktorá má fabriky na Slovensku, Česku, no aj v Nemecku, predala portugalskej Sodecii a získané peniaze investuje do firiem, ktoré sa zameriavajú na vývoj a dizajn pre automobilový priemysel.

Zároveň k nám smerujú ďalšie veľké investície. Veľké fabriky plánujú na Slovensku postaviť Volvo či Porsche.

Podľa Skřivánkovej sme jedna z posledných krajín Európskej únie, ktorá vie vyrábať veci, a je to naša výhoda. „Po zmenách spôsobených pandémiou si musíme uvedomiť, že to nie je maličkosť. Môže to byť konkurenčná výhoda pri presune od rúk k mozgom. Firmy navyše sťahujú výrobu z Ázie do domovských krajín, aby sa im opätovne nezasekol dodávateľský reťazec.“

No na druhej strane tu máme energetickú krízu, ktorá ohrozuje energeticky náročné podniky, akým je napríklad hlinikáreň Slovalco. V minulom roku odstavila výrobu a nie je jasné, či ju niekedy obnoví. Nie je preto vylúčené, že sa podiel priemyslu na zamestnanosti bude znižovať.

Good Idea Slovakia

Michal Csonga si počas svojho života v zahraničí všímal, ako ľudia vnímajú Slovensko. Zatiaľ čo iné krajiny sa vedeli prezentovať úspešnými drobnosťami, my sme do sveta vypúšťali prázdne slogany. „Musíme mať niečo, v čom sme unikátni. Nesmú nás poznať len pre podobnosť so Slovinskom.“

Príklad si môžeme zobrať z Estónska alebo Cypru.

Estónsko, veľkosťou a históriou podobné Slovensku, je napríklad známe svojou digitálnou transformáciou. „Ani tam nefungujú veci dokonale, ale na to, čo funguje – ako napríklad e-governance a inovácie vo vzdelávaní –, sú hrdí a vedia to predať,“ hovorí Terézia Mihalovič Lukáčová, ktorá aktuálne študuje odbor inovácie v Estónsku.

Aj Cyprus je v biznisovej komunite známy svojimi inováciami. Je tam napríklad prvá univerzita na blockchain v Európe či jeden z prvých kurzov umelej inteligencie. „Nie sú to obrovské veci. No stačí byť unikátny v niečom malom a ľudia v zahraničí si to všimnú,“ dodáva Michal Csonga.

Slovensko zatiaľ túto unikátnosť nemá.

Môže ňou však byť práve blízkosť vedy k priemyslu. Vyššie sme zhrnuli, že Slovensko má dostatočnú pracovnú silu, aby tu rástol priemysel, ale začína sa aj tlačiť na kritické myslenie a rozvoj podnikateľských zručností. Vedci tu síce nemajú najlepšie podmienky, ale napriek tomu dokážu robiť kvalitný výskum.

Z toho vyplýva, že ak sa fabriky spoja s vedeckými pracovníkmi, získame obrovskú konkurenčnú výhodu. Biznis vleje do výskumu peniaze a veda vytiahne priemysel na vyššiu úroveň.

A z „rúk Únie“ môžu vyrásť intelektuáli.