Umelá inteligencia pripraví o prácu analytikov, portfóliových manažérov a polovicu zamestnancov právnických kancelárií

 Autor je ekonomický analytik a poradca na ministerstve financií

Vo Financial Times si všimli zaujímavý experiment portálu pre osobné financie. Namiesto všetečných zvedavých otázok dostala umelá inteligencia (UI) za úlohu vybrať najvhodnejšie akciové tituly do investičného portfólia podľa tradičných analytických postupov.

Výsledkom tohto experimentu bolo, že 38 akcií vybraných UI dosiahlo za osem týždňov experimentu výrazne lepšie zhodnotenie, než bola výkonnosť desiatich najpopulárnejších akciových fondov, spravovaných profesionálnymi portfóliovými manažérmi.

Ďalšia štúdia sa zamerala na jednu z dôležitých úloh investičných analytikov vo finančnom City – analýzu vyhlásení centrálnych bánk. Záverom bolo, že UI bola v analýze vyhlásení centrálnych bankárov a prognóze vplyvu ich rozhodnutí na vývoj cien cenných papierov porovnateľne dobrá ako skúsení investiční analytici. Americká banka JP Morgan už predstavila UI nástroj na analýzu ďalšieho smerovania menovej politiky Fedu.

Vplyv fenoménu UI teda nesmie podceňovať nikto. Budú sa zamestnanci musieť brániť podobne, ako tajné hnutie Ludditov, ktorí v 19. storočí rozbíjali novo vyvinuté a zavádzané tkáčske stroje, pretože kradli prácu textilným robotníkom? Históriu aj v tomto prípade už poznáme.

Vďaka UI bude zamestnanec tvorivejší

Umelá inteligencia sa dotkne viac než 300 miliónov pracovných miest, konštatujú vo svojej štúdii ekonómovia investičnej banky Goldman Sachs.

Rozšírenie UI však v konečnom dôsledku v horizonte 10 rokov zvýši celosvetový hrubý domáci produkt (HDP) až o 7 %. Ak sa splní predpoklad, že produktívne UI zavedie polovica zamestnávateľov, v rovnakom horizonte približne 7 % zamestnancov úplne príde o svoje pracovné miesta, medzi nimi takmer polovica ľudí pracujúcich v právnických firmách či administratíve. Ďalších až 18 % z dnešných pracovných miest bude vďaka UI možné zautomatizovať.

Napriek tomu sú ich závery optimistické: „Prudké zvýšenie produktivity môže mať dva hlavné dôsledky: zamestnanci budú venovať viac času plnohodnotnejšej práci a tí, ktorých UI nahradí, sa v konečnom dôsledku rekvalifikujú.“

Nie je stroj ako stroj

Samozrejme, možno namietať, že počítače, počítačové modely a automatizácia rôzneho stupňa sú súčasťou hospodárstva už niekoľko desaťročí. Analýza ekonómov Goldman Sachs sa zameriava najmä na tzv. produktívnu umelú inteligenciu („Generative AI“), ktorá sa zásadne líši od doterajších metód tzv. strojového učenia sa („machine learning“), ktoré sa niekedy nazývajú aj „úzka“ alebo analytická UI („narrow AI“).

Troma hlavnými charakteristikami produktívnej UI sú možnosť jej využitia na všeobecné, nie úzko špecializované zadania, schopnosť produkovať nové výstupy, nielen opísať a interpretovať poskytnuté dáta a do tretice prístupné rozhranie, ktoré nielen rozumie, ale aj odpovedá v prirodzenom jazyku či dokonca obrázkami, zvukom a videom.

Prvé dve z týchto charakteristík zásadne rozširujú možnosti úloh, ktoré UI potenciálne dokáže riešiť. Tretí faktor bude zasa kľúčový pre rýchlosť zavedenia týchto technológií do firiem a podnikov. Ekonómovia americkej investičnej banky používajú prirovnanie k prechodu od komunikácie s počítačom cez príkazový riadok v MS DOS ku grafickému rozhraniu, aké používa operačný systém Windows. To sprístupnilo výpočtovú silu počítačov nielen širokým masám, ale prakticky aj všetkým zamestnancom, dokonca aj bez akýchkoľvek programovacích zručností.

Tento potenciál podľa analýzy Goldman Sachs rukolapne ilustruje jedno číslo: počet užívateľov ChatGPT dosiahol jeden milión len v priebehu piatich dní. Takouto rýchlosťou sa ešte žiaden softvér či žiadnu aplikáciu nepodarilo rozšíriť.

Okrem toho si analytici všímajú prudký rast dostupnej výpočtovej výkonnosti. Model ChatGPT, vyvinutý rok po predošlej verzii (4.0 v. 3.5), dosiahol v maturitnom teste o 150 bodov viac, má o 40 % vyššiu pravdepodobnosť presných odpovedí a okrem textu dokáže pracovať s grafickými vstupmi.

Algoritmy, na ktorých je postavené produktívne UI, prekonali ľudské schopnosti už predtým v úlohách ako rozpoznávanie obrázkov a čítanie textu s porozumením.

Nejde o hračky, ale o reálne investície firiem

Nehovoríme pritom o „appke“ pre „kockatých“ tínedžerov ani o mudrovaní akademikov odstrihnutých od reality v univerzitných laboratóriách. Ako upozornili ekonómovia Goldman Sachs, na konferenčných hovoroch s analytikmi čoraz viac manažérov verejne obchodovaných korporácií prezentuje prínosy UI a spolu s tým rastie aj objem investícií určených na tieto projekty. Kým v roku 2017 sa technológiou UI zaoberali približne 2 % spomedzi najväčších 3-tisíc korporácií obchodovaných na Wall Street, v závere vlaňajška to už bolo takmer 13 %.

Ku koncu roka 2021 investovali súkromní investori do vývoja UI už 53 miliárd dolárov v USA a 94 miliárd na celom svete, čo je podľa Goldman Sachs päťnásobok sumy z predošlého roku. Ak by sa objem investícií do umelej inteligencie vyvíjal, hoci aj miernejším tempom, porovnateľným s tým, ako v 90. rokoch rástli investície do vývoja softvéru, len v USA by do roku 2030 dosiahol 1 percento HDP.

Graf: Podiel 3000 najväčších firiem na Wall Street investujúcich do UI

Budúcnosť práce: niekedy ju UI nahradí, veľmi často ju posilní

Potenciálne veľké makroekonomické dôsledky umelej inteligencie vyplývajú najmä z dvoch „schopností“ produktívnej umelej inteligencie. V prvom rade z toho, že dokáže vygenerovať nový obsah, ktorý nie je možné rozlíšiť od človekom vyprodukovaných výstupov. No najmä sa odbúravajú komunikačné bariéry medzi ľuďmi a strojmi.

Pri makroekonomickej analýze dôsledkov implementácie UI tak ekonómovia Goldman Sachs zobrali do úvahy existujúcu databázu klasifikácií pracovných miest a ich základných pracovných úloh. Pri každej si položili otázku, či by daný úkon dokázala vykonať aj UI. Okrem toho zobrali do úvahy predpoklad, že povolania, pri ktorých zamestnanci trávia výraznú mieru času v exteriéri alebo vykonávaním manuálnej práce, nie je možné zautomatizovať umelou inteligenciou.

Zistili, že až dve tretiny súčasných povolaní možno s využitím UI čiastočne zautomatizovať. V dotknutých profesiách sa ňou dá nahradiť výrazný podiel z vykonávaných pracovných činností, 25 až 50 %.

Na základe toho ekonómovia Goldman Sachs odhadli, že v USA by bolo možné umelou inteligenciou zautomatizovať približne štvrtinu súčasných pracovných činností. Zvlášť zasiahnuté sú pritom pracovné pozície v administratíve (46 %) a právnych službách (44 %).

Najmenej zasiahnuté sú povolania s vysokou intenzitou manuálnej práce, ako sú stavebníctvo (6 %) a opravy a údržba (4 %). Navyše sa predpokladá, že podiel automatizáciou dotknutých povolaní v rozvíjajúcich sa ekonomikách je nižší než v tých vyspelých. Celosvetovo preto ekonómovia GS predpokladajú, že automatizácia umelou inteligenciou sa dotkne takmer pätiny (18 %) pracovných miest na celom svete.

Nárast produktivity a hospodársky rast

Napriek tomu, že vplyv umelej inteligencie bude mimoriadny, väčšina pracovných miest a odvetví bude dotknutá automatizáciou len čiastočne. Preto je oveľa pravdepodobnejšie, že umelá inteligencia pracovné pozície nezruší, ale doplní ich, a zvýši tak ich produktivitu.

Zavedenie umelej inteligencie do každodennej práce si preto možno skôr predstaviť ako nárast produktivity porovnateľný s nástupom osobných počítačov. Zrazu každý zamestnanec písal na vlastnej klávesnici v textovom editore namiesto toho, aby musel ako kedysi využiť prácu špecializovanej „pisárky“, vyškolenej na ovládanie tých niekoľko málo dostupných písacích strojov vo fabrike.

Starí rodičia si to môžu pripomenúť na príklade centrálnych výpočtových stredísk, v ktorých boli elektrónkové počítače, zaberajúce niekoľko miestností a ovládané prostredníctvom špeciálne naprogramovaných diernych štítkov. Bez zveličenia možno povedať, že porovnateľný a aj oveľa väčší výkon má dnes ktorýkoľvek osobný počítač, často dokonca aj smartfóny či tablety.

Zásadným záverom štúdie ekonómov Goldman Sachs je práve prudký nárast produktivity vďaka rozšíreniu používania umelej inteligencie. To zvýši globálny HDP v horizonte desiatich rokov o 7 %, v nominálnom vyjadrení približne 7 biliónov dolárov.

Umelá inteligencia teda svetovú ekonomiku môže obohatiť. Keďže však nie je jasné, ako rýchlo a v akom rozsahu sa splnia predpoklady o zavedení UI do každodennej práce firiem, zatiaľ ekonómovia Goldman Sachs jej vplyv nezapočítavajú do svojich základných scenárov ekonomického rastu.

Graf: Štvrtina pracovných miest v USA a v Európe môže byť zautomatizovaná umelou inteligenciou