Nedajte sa pomýliť, americký trh práce už brzdí, hoci z rekordných úrovní

Autor je ekonomický analytik a poradca na ministerstve financií

Prvý piatok v mesiaci patrí na Wall Street štatistikám o miere nezamestnanosti. Tie aprílové priniesli na pohľad veľmi príjemné prekvapenia. Miera registrovanej nezamestnanosti klesla na 3,4 %, o desatinu tak podstrelila dlhoročné minimum z februára 2020 (spomína si ešte niekto na svet pred covidom?). Ba čo viac, februárový výsledok je najlepším zápisom tejto štatistiky od mája 1969.

Pochopiteľne, pokles z covidového rekordu 14,7 % neunikol pozornosti politických marketérov amerického prezidenta Joe Bidena. Dokonca aj kuvici sa začali – zdanlivo logicky – zamýšľať nad tým, či nie je vyše polstoročný rekord v tejto dôležitej štatistike dôvodom na veľkú oslavu a zahodenie obáv o recesiu, ktoré sa v tomto roku objavujú s rastúcou frekvenciou.

V prvom rade je dôležité si pripomenúť, že miera nezamestnanosti patrí medzi takzvané zaostávajúce ekonomické štatistiky ("lagging indicators"). Inými slovami, nízky podiel ľudí bez práce je oneskoreným dôsledkom predošlého obdobia silného hospodárskeho rastu a dobré správy v tomto ohľade prichádzajú ešte aj na prelome začínajúceho obratu, teda na sklonku recesie. Platí to však aj opačne: keď sa situácia v hospodárstve zlepší, je to viditeľné najskôr v mnohých iných ukazovateľoch aktivity, a až keď sa firmy utvrdia v novo nastúpenom trende, začne sa ten odrážať aj v zlepšení štatistík o počte ľudí bez práce.

Žiadostí o podporu pribudlo

Okrem toho existujú ďalšie dva dôležité ukazovatele z trhu práce, ktoré pomáhajú v komplexnom hodnotení situácie: počet novovytvorených pracovných miest a štatistiky o počte žiadostí o podporu v nezamestnanosti.

Práve počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti otvoril uprostred mája diskusiu o tom, že aj na trhu práce sú viditeľné signály obratu v hospodárskom cykle.

Prečo je to dôležité? Okrem iného aj kvôli kľúčovej diskusii o tom, či potrebuje americká centrálna banka aj ďalej zvyšovaním úrokových sadzieb tlmiť dopytové inflačné tlaky v ekonomike. Povrchný pohľad na rekordnú mieru nezamestnanosti by naznačoval, že nie je o čom. Na rozdiel od Európskej centrálnej banky, ktorá má jediný menovopolitický cieľ (infláciu), americký Fed pri zriadení dostal do vienka rovno tri ciele: okrem udržiavania stabilnej inflácie aj podporu udržateľného rastu a zamestnanosti.

Ešte na konci apríla sa počet žiadostí o podporu v nezamestnanosti pohyboval blízko trojročných miním. To korešpondovalo aj so štatistikou miery nezamestnanosti.

Uprostred mája sa však počet nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti zvýšil oproti nedávnym minimám o vyše 45 %.

Prudký nárast radov na úradoch práce

Keďže ide o každý týždeň zverejňované štatistiky, na vyčistenie krátkodobých výkyvov sledujú ekonómovia dlhší časový rad doplnený o kĺzavé priemery.

Kým minulotýždňový výsledok nových žiadostí vyskočil na najhoršiu úroveň od októbra 2021, aj priemer za ostatné štyri týždne sa zvýšil na najvyššiu úroveň od vlaňajšieho augusta. Varovaním je aj pohľad na trojmesačný priemer. Podľa ekonómov najväčšej americkej banky JP Morgan "tento výsledok počtu žiadostí o podporu v nezamestnanosti naznačuje potenciálne ešte prudšie spomalenie. Ak by sa takýmto tempom vyvíjal celý mesiac máj, nárast 3-mesačného priemeru by vystrelil na 17,4 % - čo je skok v medziach, aké za ostatné polstoročie boli zaznamenané počas recesií."

Ako si všíma ekonóm Jeroen Blokland, história ukazuje, že nárast nezamestnanosti začína po poslednom zvýšení základných úrokových sadzieb Fedu. Po každom doterajšom výraznom cykle sprísnenia menovej politiky vzrástla počas dvoch rokov miera nezamestnanosti v priemere o 3,5 percentuálneho bodu. "Bude to tentoraz inak?" pýta sa Blokland. Možno v rozsahu, nie však v smerovaní.

Samozrejme, dá sa argumentovať aj blízkosťou k dlhodobým rekordom, pre ktorú sú akékoľvek zmeny na pohľad viditeľnejšie vzhľadom na efekt nízkej východiskovej základne. Aj v porovnaní s vývojom za ostatné desaťročie možno argumentovať, že tohtoročný vývoj počtu žiadostí o podporu je lepší, než v rokoch 2014 až 2016. No už sa stáva horším, než v troch rokoch pred covidom (2017 až 2019).

Niet úverov – niet rastu – niet práce

Ďalšie varovania prináša pohľad na to, aký je vzťah medzi sprísňovaním menovej politiky – teda ceny a dostupnosti úverových zdrojov – a reakciou firiem pri šetrení v iných oblastiach nákladov vrátane tých personálnych. Ekonóm Viraj Patel si na historických štatistikách všimol, že po šokovom zhoršení dostupnosti úverov v rokoch 1990, 2000, 2008 trvalo v priemere dva štvrťroky, kým sa vývoj pracovných miest dostal do záporných hodnôt (zrušených miest bolo viac ako novovytvorených).

Ďalším varovaním je aj  historická korelácia medzi vývojom nových pracovných miest a štatistikou žiadostí o podporu v nezamestnanosti.

Ekonómovia Bank of America poukazujú aj na silný vplyv zhoršenia dostupnosti úverov, na optimizmus malých firiem a aj na vývoj počtu nových žiadostí o podporu v nezamestnanosti. Práve malé firmy sú nútené oveľa citlivejšie a rýchlejšie reagovať na zmenenú situáciu v hospodárstve.

Varovný signál priniesli aj štatistiky o vývoji spotrebiteľských výdavkov cez kreditné karty, podľa ktorých spotreba amerických domácností po prvý raz za ostatné dva roky klesla. Domácnosti s najvyššími príjmami zaznamenali prudký pokles priemerných príjmov, kým pri nízkopríjmových domácnostiach bol zaznamenaný nárast objemu vyplatených podpôr v nezamestnanosti.

Americká centrálna banka má preto namiesto osláv rekordne nízkej nezamestnanosti niekoľko dôvodov na zvýšenú ostražitosť.

Priemysel viac prepúšťa, ako naberá

Ekonóm Steven Anastasiou zhrnul spolu sedem trendov v dostupných makroštatistikách, ktoré zreteľne potvrdzujú nastúpený trend ochladzovania aj na trhu práce. Mesačná tvorba nových pracovných miest v súkromnom sektore sa oproti vlaňajšej jeseni zredukovala na polovicu a aj podľa ostatných výsledkov zaostáva za prognózami ekonómov.

Trh práce pomáha vystužiť zrýchlená tvorba pracovných miest vo verejnom sektore, ktorej 6-mesačný priemer sa priblížil k maximám z vrcholiacej pandémie. Tvorba pracovných miest v priemysle sa od začiatku roka doslova scvrkla takmer na nulu. Tento ukazovateľ je o to dôležitejší, že zamestnanosť v priemyselnej výrobe sa vyvíja spolu s načasovaním hospodárskeho cyklu.

Predstihový ukazovateľ zamestnanosti v priemysle sa ochladil pod úroveň 50 bodov, čo znamená, že prevyšujú firmy, ktoré škrtajú zamestnanosť. Zostávajúca tvorba nových pracovných miest je teda výsledkom odolávajúcej menšiny zamestnávateľov. Skúsenosť z nedávnej minulosti varuje, že trend poklesu zamestnanosti v priemysle spravidla predchádza obdobiam recesie.

Na dôvažok, počet pracovných miest v kategórii dočasné výpomoci klesol tretí mesiac po sebe, jeho trojmesačný priemer je negatívny už pol roka. Aj to signalizuje blížiacu sa recesiu.