Denník N

Google chce, aby ste zabudli na klasické vyhľadávanie

Dobrý deň, čítate ďalšie vydanie newslettera Marš, ktorý vychádza každé dva týždne aj na stránkach Denníka N. V tomto vydaní sa dozviete, že spoločnosť Google chce viac integrovať umelú inteligenciu do svojich služieb. Prvým na rade bude vyhľadávanie.

Ilustračné foto – Kai Wenzel/Unsplash

Umelá inteligencia nám pomôže googliť

Najnavštevovanejšia stránka na internete prechádza najradikálnejšou zmenou za posledných 25 rokov. Po vyhľadaní sa vám v hornej časti vyhľadávača Google zobrazí nový farebný box, v ktorom vám odpoveď na vašu otázku dá umelá inteligencia (AI). Služba sa volá Search Generative Experience (SGE) a zatiaľ je dostupná iba v angličtine a v prehliadači Chrome alebo v aplikácii Google (dostupná pre Android aj iOS).

Je to prvý výraznejší zásah do zobrazenia výsledkov vyhľadávania od roku 2012, keď Google spustil Knowledge Graph. Ten používateľom zobrazuje rôzne informácie, ktoré si Google stiahol z iných webov. Nájdete vďaka tomu jednoduchšie program kina, keď zapadá Slnko, ale aj rôzne encyklopedické informácie.

Ukážka knowledge graphu

SGE je logickým ďalším krokom v tomto procese: chce vám poskytnúť odpoveď bez toho, aby vás poslal k zdroju. Google má na to viaceré dôvody. Jedným z nich je spokojnosť používateľa. Ak nájde hneď to, čo hľadal, tak odíde spokojný a neskôr sa vráti.

Ďalším dôvodom je snaha pokryť iný typ otázok. Je veľa ľudí, ktorí prichádzajú na Google, ale nehľadajú presné odpovede na konkrétne otázky. Hľadajú nápady, chcú objavovať. O tom, aký výrobok si kúpiť, kam ísť na dovolenku alebo ako sa naučiť hrať na gitare. A práve v tom je AI silné. Dokáže komplexnú tému zhrnúť do krátkeho výstupu.

No a samozrejme najdôležitejším dôvodom je reklama. Príjmy z nej tvoria až 80 percent z celkových tržieb materskej spoločnosti Alphabet. Čím dlhšie sa vo vyhľadávači používateľ zdrží, tým väčšia šanca je, že klikne na reklamu.

Práve reklama bude mať podľa ukážok stále dominantné postavenie vo výsledkoch vyhľadávania. Stále sa bude zobrazovať na vrchu stránky. Pod ňou bude odpoveď umelej inteligencie a až pod ňou budú klasické modré odkazy na stránky.

Reklama bude mať stále dominantné postavenie

Táto nová služba by mohla ohroziť webové stránky, ktoré žijú z reklamy. Ich biznis model sa spolieha na to, že ľudia kliknú na odkazy Google, prečítajú si články s reklamami a majiteľ webu dostane zaplatené od inzerenta. Ak SGE zhrnie tieto informácie hneď po vyhľadaní, tak používateľ nebude mať dôvod klikať na reklamu.

Služba je zatiaľ experimentálna a Google ju nebude vnucovať každému. Nie je však ťažké si predstaviť, ako ju spoločnosť o niekoľko rokov integruje do vyhľadávania pre všetkých aj do svojich ostatných služieb.


Prečo trpia marketéri syndrómom podvodníka?

Impostorov syndróm, tiež známy ako syndróm podvodníka, je psychologický jav, keď ľudia majú pocit, že ich úspechy sú produktom šťastia alebo podvodu, a nie ich vlastných schopností alebo tvrdej práce.

Syndróm podvodníka je bežný u mnohých a môže ovplyvniť ľudí bez ohľadu na ich sociálny status, prácu, pohlavie alebo vek. Podľa uznávaného profesora marketingu Marka Ritsona je veľmi bežný aj u marketérov. Podľa jeho odhadov 30 až 40 percent marketérov bojuje vo svojej funkcii so syndrómom podvodníka.

Prečo je tento jav medzi marketérmi taký rozšírený?

Prvým dôvodom je fakt, že na marketing sa vo firmách často pozerajú ako na piate koleso na voze. Firmy sa sústreďujú na produkt, jeho vývoj, financie a obchod. Marketing je často vnímaný ako niečo navyše, čo je síce pekné, ale nie nevyhnutné. Veď ani Tesla nemá žiadnu reklamu a produkt sa predáva sám.

Pozíciu marketérov podkopáva aj nedostatok formálneho vzdelania. Približne 50 percent marketérov nemá vzdelanie v oblasti marketingu. A väčšina z nich to nepovažuje za prekážku pri práci. Niektorí sú na to dokonca hrdí, pretože nie sú ovplyvnení staromódnymi a zastaranými myšlienkami z učebníc. Ťažko si takýto stav predstavíte v iných humanitných vedách ako právo alebo dejiny.

Problémom je aj premenlivá povaha marketingu a neustála potreba hľadať nové trendy. Marketéri neustále počúvajú, že marketing je dnes iný ako kedysi. Že marketing sa za posledných päť rokov zmenil viac ako za predchádzajúcich 50 rokov. Nie je to samozrejme pravda. Základné marketingové princípy boli zadefinované v prvej polovici dvadsiateho storočia a sú platné dodnes. Trendmi sa oháňajú hlavne tí, ktorí sa inak nedokážu presadiť kvalitnou prácou v silnej konkurencii.

Impostorov syndróm posilňuje aj fakt, že marketing nie je exaktná veda. Podľa niektorých názorov to nie je vôbec veda. Marketingová stratégia sa nedá vyrátať pomocou rovnice, každé riešenie je individuálne a nedá sa zovšeobecniť.

Ako z toho von? Podľa Ritsona vám najviac pomôže práve vzdelávanie, ideálne, ak sa deje v kolektíve. Ak budete vzdelanejší, tak jednoduchšie odhalíte podvodníkov vo vašej oblasti a prestanete ich vnímať ako konkurentov. A vďaka štúdiu v kolektíve zistíte, že impostorovým syndrómom netrpíte iba vy.


EÚ zakáže veľkým textilným firmám likvidovať nepredané produkty

Štáty EÚ podporili zákaz likvidácie nepredaného oblečenia v snahe obmedziť odpad z textilného priemyslu, ktorý sa podieľa pätinou na emisiách skleníkových plynov v Únii. Podľa odhadov Európskej komisie vyhodia občania EÚ ročne takmer 6 miliónov ton textilu, len štvrtina z nich sa recykluje.

Položky, ktoré spotrebitelia vracajú do obchodov, sú pre maloobchodníkov zložité na spracovanie, a preto sa často vyhadzujú alebo ničia. Niektoré značky tiež často ničia nechcené zásoby, aby zabránili ich predaju na čiernom trhu.

Britská luxusná módna značka Burberry odhalila, že v roku 2018 spálila nepredaný tovar v hodnote 28,6 milióna libier, pričom túto prax neskôr po negatívnych ohlasoch zastavila.

Podľa návrhu EÚ by boli zo zákazu likvidácie vyňaté malé a stredné podniky, ktoré majú do 249 zamestnancov a ročný obrat nižší ako 50 miliónov eur. O detailoch zákazu sa ešte diskutuje.

V zložitej situácii sa ocitla napríklad aj spoločnosť Adidas. Po tom, ako ukončila spoluprácu s reperom Kanyeom Westom, jej na sklade zostali tenisky v hodnote 1,2 miliardy dolárov. Spoločnosť uviedla, že tento tovar nezničí, namiesto toho sa pokúsi predať zásoby a darovať časť peňazí tým, ktorých reperove komentáre poškodili.


Čo ešte stojí za prečítanie


Na záver

Product placement môže mať aj presah a myšlienku.

Páčilo sa vám toto vydanie newslettra Marš? Prihláste sa na odber a každé dva týždne vám príde do emailovej schránky.

A teraz marš robiť!

Ak má pre vás práca našich novinárov pred prezidentskými voľbami väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete ich podporiť aj darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Google

Marš

Ekonomika

Teraz najčítanejšie