Investori zmenili názor. Pred druhým kolom tureckých volieb veria Erdoganovi

Autor je ekonomický analytik a poradca na ministerstve financií.

• Turecko vypredáva devízové rezervy, aby zastavilo oslabovanie svojej meny.
• Bez ohľadu na výsledok volieb však aj tak hrozí jej prudké znehodnotenie na spôsob Latinskej Ameriky alebo dokonca aj zrušenie voľne konvertibilnej meny. Dôvodom je kríza platobnej bilancie, ako aj nedôvera domácností aj firiem voči vlastnej mene.
• Finančný trh stavil pred prvým kolom na víťazstvo opozície a zrejme sa prerátal.

Turecku podľa World of Statistics patrí aktuálne po Argentíne druhá priečka v rebríčku najvyššej inflácie (43,7 %). Pri cenách potravín je na šiestej priečke (53,9 %), kde ho okrem Argentíny predbehli Irán, Zimbabwe, Libanon a Venezuela.

Netreba sa však nechať strhnúť predsudkami. Turecko má populáciu 84,7 milióna – z toho 24 % mladších ako 15 rokov, čo je dobrý základ pre ďalší hospodársky rast. Členom NATO sa stalo už tri roky pred západným Nemeckom (1952) a okrem samotných USA a Izraela disponuje treťou najväčšou letkou stíhačiek F-16 (270).

Prvý raz skutočný vyzývateľ

Práve inflácia potravín pomáha vysvetliť, prečo sa úradujúci 12. prezident Turecka Recep Tayyip Erdogan musí po prvý raz od príchodu do funkcie v roku 2014 obávať výsledku prezidentských volieb. Ich druhé kolo sa uskutoční v nedeľu. Pripomeňme, že predtým od roku 2003 do roku 2014 pôsobil ako premiér krajiny a ešte predtým v rokoch 1994 – 1998 ako primátor Istanbulu.

Nielen geopolitické reálie pripomínajú dôležitosť tohto zápasu o moc. Ako člen G20 a jeden z demograficky najperspektívnejších rozvíjajúcich sa trhov je Turecko dôležitým magnetom aj pre investorov.

Aj členstvo v OECD, aj rozvíjajúci sa trh

Turecko ako člen OECD (Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) má zatiaľ liberalizovanú platobnú bilanciu (slobodný tok zahraničného obchodu aj investícií) a voľne plávajúci výmenný kurz, ktorého hodnotu určuje devízový trh.

Zároveň ide o rozvíjajúci sa trh s očakávaným dobiehaním ekonomickej aj životnej úrovne, o ktorom demografovia hovoria, že okolo roku 2050 môže populáciou dobehnúť Ruskú federáciu. Preto sa nemožno diviť, že priťahuje investorov.

Prejavuje sa to aj v raste trhovej kapitalizácie burzy v Istanbule. Vlani prekročila 40 % z nominálneho HDP, pričom ešte v roku 2018 to bolo menej než 22 % HDP. Len za vlaňajšok vzrástla trhová kapitalizácia o vyše 10 percentuálnych bodov HDP. Hodnota všetkých tureckých akcií dosahuje takmer 300 miliárd amerických dolárov. Ďalších „len“ 192 miliárd predstavuje trhová hodnota tureckých firemných dlhopisov a 226 miliárd je v tureckých vládnych dlhopisoch.

Vcelku veľký objem cenných papierov. A to aj napriek prudko padajúcemu výmennému kurzu. Od roku 2018 sa oslabil zo 4 na 19,8 líry za dolár a v období medzi dvoma kolami volieb sa vedú diskusie o ďalšom poklese.

Napriek všetkým stávkam na obrat a aj napriek opakovane vysokým a dvojciferným úrokovým sadzbám centrálnej banky. Hoci úroky sú v súčasnosti na predvolebne nízkych úrovniach (8,50 %) v porovnaní s infláciou (vyše 40 %) a negatívne reálne sadzby prispievajú k úverovej expanzii.

Aj finančníci sa pri voľbách môžu mýliť

Už pri prvom kole prezidentských volieb sa ukázalo, že aj finančné trhy, hlasujúce reálnymi peniazmi v gigantických objemoch, sa môžu mýliť. Favoritom prvého kola mal byť podľa stávok na finančnom trhu Erdoganov súper Kemal Kilicdaroglu.

Úrokové deriváty ešte pred prvým kolom volieb počítali s nevyhnutnosťou nárastu kľúčových sadzieb až na 40 % (oproti súčasným 8,5 %), aby sa po voľbách stabilizovala mena. Tento scenár by bol pravdepodobný pri víťazstve opozície. Súčasná garnitúra totiž signalizovala kontinuitu v doterajšej menovej politike aj po voľbách.

Pred druhým kolom sa však už trh s úrokovými derivátmi prudko prikláňa práve k stanovisku doterajšej garnitúry. Neverí teda v Erdoganovu prehru.

Ako je na tom turecká ekonomika

Kurz tureckej líry smeruje podľa americkej investičnej banky Goldman Sachs k 30 líram za dolár.

Centrálna banka sa snaží proti tomu bojovať predajom aktív. „Čisté zahraničné aktíva klesli o 3,2 miliardy dolárov na záporných 14,8 miliardy,” uviedli vo svojej analýze ekonómovia Goldman Sachs.

Všímajú si, že v ostatných mesiacoch „predávala centrálna banka pri obrane výmenného kurzu aj svoje zlaté rezervy v dôsledku vysokého dopytu domácností”.

Prezidentovi Erdoganovi a jeho mene nedôverujú ani turecké domácnosti, ani zahraniční investori, ktorí čoraz viac preferujú platby v iných menách.

Podľa Goldman Sachs sú už od septembra pod tlakom aj turecké komerčné banky, ktorých vkladatelia žiadajú o zámenu vložených peňazí z lír na devízy. Svedčí to o tom, že „aj napriek opatreniam na obmedzenie úniku kapitálu sa tlak na oslabenie devízových rezerv prelial z bežného aj na kapitálový účet platobnej bilancie“. Disponibilná devízová likvidita centrálnej banky (bez devízových záväzkov – pôžičiek) podľa Goldman Sachs dosahuje už len 29,4 miliardy.

Kríza platobnej bilancie

Okrem toho sa však aj tento rok v neprospech Erdoganovho riadenia národného hospodárstva veľmi prudko zhoršuje celková platobná bilancia. Za prvé dva mesiace roka sa obchodný deficit prehĺbil o vyše 51 % na 12 miliárd dolárov. Bežný účet si preto tento rok podľa prognóz zapíše nový rekordný mínus, ktorý by podľa prieskumu agentúry Reuters mohol dosiahnuť od 35 do 63 miliárd dolárov.

Príčiny krízy platobnej bilancie zhrnul ekonóm Institute for International Finance Robin Brooks veľmi jasne: „Tlak na oslabenie tureckej líry nie je o politike. Je o deficite bežného účtu platobnej bilancie, ktorý sa vymkol spod kontroly v dôsledku masívnej úverovej expanzie. Táto diagnóza je kľúčová, pretože bez ohľadu na to, kto vyhrá voľby, objem úverov sa bude musieť spomaliť, príde recesia a kurz líry sa následne prestane prepadávať.“

Už reakcia na prvé kolo volieb bola jednoznačná – prepad líry aj akciových trhov.

Koniec plávajúceho kurzu alebo prudká devalvácia

Stávku na predaj tureckej líry odporúčali ekonómovia Institute for International Finance už od vlaňajšieho septembra, keď spočítali rovnovážny kurz na úrovni 21 lír za dolár. Ani aktuálne oslabovanie z tohto pohľadu nevybočuje z nevyhnutnosti diktovanej makroekonomickými nerovnováhami.

Na riziko ďalšieho prepadu výmenného kurzu bez ohľadu na výsledok volieb upozorňujú aj lokálni ekonómovia. Tohtoročné oslabenie líry voči doláru už presiahlo aj prepad ukrajinskej hrivny, ktorá čelí konvenčnej vojenskej invázii Ruska.

Záchrana tureckej líry si dokonca už vyžaduje zrušenie voľnej konvertibility a naviazanie vo fixnom kurze na dolár, argumentuje Steve Hanke, profesor aplikovanej ekonómie na John Hopkins University.

Zjednodušene povedané, tureckí vkladatelia sa môžu po voľbách cítiť podobne prekvapene ako Rusi, ktorí po útoku na Ukrajinu a po zavedení nevyhnutných kapitálových kontrol zrazu zistili, že na kúpu cudzej meny už nestačí zájsť do zmenárne či do banky. Prekvapení by boli aj exportéri, ktorí by boli povinní za úradne stanovený výmenný kurz povinne konvertovať tržby do lír.