Denník N

Čo ne/spravil Smer v zdravotníctve za štyri roky

V petržalskej nemocnici namiesto radiátorov kúrili elektrickými ohrievačmi. Foto N - Tomáš Benedikovič
V petržalskej nemocnici namiesto radiátorov kúrili elektrickými ohrievačmi. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nestihli novú nemocnicu, pacienti poplatky v ambulanciách stále platia, lekári nekomunikujú elektronicky. Zo sľubov vlády nie je riadne splnený ani jeden.

V petržalskej budove Univerzitnej nemocnice v Bratislave sa minulý týždeň v piatok nekúrilo. S teplom mali problém od stredy (8.1.), keď došlo k havárii výmenníkovej stanice. Nemocnicu museli vyprázdniť a z 250 pacientov v nej ostalo 60, pre ktorých by mohol byť prevoz nebezpečný.

Výnimočná situácia v bratislavskej nemocnici prišla len pár dní po tom, čo stav zdravotníctva v novoročnom príhovore tvrdo kritizoval prezident. „Zrejme u nás neexistuje taká oblasť, kde je toľko svojvôle, chaosu v systéme, neprehľadných záujmov, klientelizmu a neporiadku ako v našom systéme zdravotníctva. A budem stále upozorňovať, že štát a jeho inštitúcie sa nemajú na čo vyhovárať. Štát voči vlastným občanom v tejto oblasti dlhodobo a zahanbujúco zlyháva,“ povedal Andrej Kiska.

Video: Nemocnica nekúrila, pacientov museli odviezť
autor: Martina Pažitková

Keď v roku 2012 začínala druhá vláda Smeru, v jej programovom vyhlásení nebolo o zdravotníctve veľa konkrétnych sľubov, len vety typu, že vláda „vytvorí stabilný rámec sociálnej politiky pre istoty občanov, pričom za kľúčové považuje: – starostlivosť o zdravie občanov v spoločnosti, ktorú musí opäť rozhodne prevziať revitalizované a stabilizované verejné zdravotníctvo“.

Pre posúdenie, či Smer dodržal v zdravotníctve svoje sľuby, sme preto vybrali oblasti a nápady, ktoré vláda a ministri zdravotníctva od začiatku sami opisovali ako kľúčové.

O novej veľkej nemocnici v Bratislave ani nerozhodli

Je pravda, že počas vlády Smeru vznikla a začala fungovať jedna nová nemocnica. Postavilo a prevádzkuje ju však ministerstvo vnútra, a nie zdravotníctva. Ide o menšiu nemocnicu sv. Michala, ktorá stojí v centre Bratislavy. Veľká koncová nemocnica pre stovky pacientov, ktorá by nahradila viaceré z piatich budov Univerzitnej nemocnice v Bratislave, je stále len v plánoch.

Premiér Robert Fico ju sľúbil už v roku 2012. Vláda to opatrne sľubovala aj v programovom vyhlásení vlády, kde napísala, že s „prihliadnutím na ekonomické možnosti a výsledky medicínskeho, prevádzkového a technického auditu bude podporená dostavba moderného celoslovenského medicínskeho komplexu Rázsochy“.

Od toho, aby dostavala Rázsochy, kde nie sú poriadne vysporiadané pozemky a sú tam spory, upustila. Teraz hovorí, že chce stavať nemocnicu v bratislavskej časti Patrónka. Novú nemocnicu by chcelo ministerstvo zdravotníctva postaviť cez PPP – súkromník by ju tak postavil a 30 rokov sa staral o jej fungovanie. Štát by bol oficiálny vlastník, ale manažoval by ju súkromník, ktorému by zabezpečil aj zisk.

Ministerstvo zdravotníctva pretláča PPP, hoci Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií hovorí, že horšie ako stavať cez PPP je už len s bratislavskou nemocnicou nerobiť vôbec nič – len ju nechať chátrať a platiť straty. Ožíva tak znova možnosť, že by nemocnicu začal stavať priamo štát. Tak či tak, pravdepodobnosť, že by sa do konca roka 2016 práce na novej nemocnici v Bratislave vôbec začali, je mizivá.

Fico: Čo ja mám s pokazeným kotlom v nemocnici?
autor: Martina Pažitková

Zisky poisťovní nezastavili

To, že zdravotné poisťovne tvoria zisk z povinných zdravotných odvodov, sa Robertovi Ficovi nepáčilo ani za jeho prvej vlády. Vtedy zisk zakázal zákonom, ktorý však zrušil Ústavný súd. Aj keď začal druhú vládu, sľuboval, že poisťovniam obmedzí zisky. Najskôr to chcel docieliť jednou štátnou poisťovňou, už minulý rok však uznal, že to nestihne a možno sa nájde vôľa urobiť to ďalšie volebné obdobie.

„Sme presvedčení, že ministerstvu sa pod vedením Zuzany Zvolenskej podarí presadiť efektívny zákon, ktorý zakáže zisk zdravotných poisťovní,“ povedal v máji 2012 Robert Fico. K tejto myšlienke sa vrátil aj Zvolenskej nástupca Viliam Čislák, a vlani v máji: „Čo sa týka zisku zdravotných poisťovní, mojou snahou je, aby sme presadili ústavný zákon o tom, aby zdravotné poisťovne nemali žiaden zisk, teda aby bol zákaz zisku.“

Chcel to stihnúť ešte počas tohto volebného obdobia. Smeru sa pritom podarilo párkrát presvedčiť aj opozíciu, aby s nimi hlasovala za zmeny ústavy alebo za Ústavné zákony, kde nemali dosť hlasov. V roku 2014 hlasovala so Smerom KDH za zmeny v súdnictve a tiež za doplnenie ústavy o ich definíciu manželstva. Vlani sa k Smeru pridal Most, ktorý hlasoval za zmenu ústavy, ktorá posilnila právomoci polície pri zadržaní ľudí podozrivých z terorizmu.

Zákon, ktorý by zakazoval zisky poisťovní, však ani nepripravili.

Ministerke Zvolenskej sa len podarilo presadiť, aby sa peniaze medzi poisťovňami rozdeľovali spravodlivejšie. Teda vďaka jej novele, ktorú nachystala ešte vláda Ivety Radičovej, sa rozdeľujú aj na základe chorôb pacientov, nielen veku, pohlavia a toho, či pracujú. Súkromné poisťovne tak menej zarábajú na tom, že ich klienti majú ťažké choroby menej často.

Z veľkých reforiem zatiaľ nik nič nemá

Niekoľko rokov tu odborníci aj ministri hovoria, že v zdravotníctve sa má urobiť poriadok, docieliť sa to má aj elektronizáciou zdravotníctva a úpravou platieb v nemocniciach.

Prvé má zaručiť, aby sa lekár dostal k odporúčaniam iných lekárov a aj k výsledkom pacienta, aby sa vyhlo napríklad tomu, aby sa vyšetrenie robilo opakovane, ale aj tomu, aby pacient nedostával rovnaké lieky len pod iným názvom od rôznych lekárov.

Úprava platieb v nemocniciach ako druhé veľké opatrenie má zas zaručiť, aby za rovnaký výkon dostala nemocnica porovnateľne s inou nemocnicou. Dnes sú tieto ceny rôzne a jedna nemocnica si za určitú operáciu môže vyrokovať omnoho vyššie platby ako iná.

Elektronizáciu, takzvaný eHealth, sľúbila vláda už vo svojom programovom vyhlásení: „Vláda považuje využívanie elektronických informačných systémov (eHealth) za jednu zo základných podmienok, vedúcu k zlepšeniu ochrany zdravia a k zvýšeniu kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Preto rezort zdravotníctva urýchli a zintenzívni zavádzanie eHealth aplikácií do praxe,“ napísali v roku 2012.

Aj ministerstvo zdravotníctva ráta medzi svoje úspechy, že začali do systému pripájať prvých poskytovateľov. „Po reštarte projektu, ktorý sme zdedili v dezolátnom stave, sa nám podarilo urobiť obrovský krok,“ tvrdí dnes. Pôvodne však mala elektronizácia fungovať v roku 2013, pripravuje sa od roku 2008. Ministerstvo pod Zuzanou Zvolenskou to však odložilo na tento rok, celý projekt by podľa nových termínov mal byť pripravený v roku 2020. Za meškanie nás kritizuje aj Brusel.

Podobne je to aj s úpravou platieb. Pôvodne mali byť pripravené v roku 2014, odložili to však na tento rok. Až po voľbách. Ministerstvo tvrdí, že je to úspech: „Rok 2016 = spustenie ostrej prevádzky DRG s neutrálnym financovaním počas jedného roka. Zámerom je vytvorenie časového priestoru v roku 2016, ktorý nenaruší prípadnú finančnú stabilitu nemocníc.“

Žiadna zo zmien však dnes reálne nefunguje.

Poplatky platia ďalej

Ministerstvo pri otázke, aké opatrenie na zlepšenie zdravotníctva urobilo, hovorí aj o tom, že urobilo poriadky v poplatkoch. Smer naozaj schválil zákon s vymenovaním poplatkov, ktoré lekári nemôžu vyberať.

„Poistenci tak majú plný nárok na zdravotné výkony, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zdravotnej starostlivosti. Nie je dôvod, aby za ne u lekára v ambulancii platili,“ tvrdí ministerstvo. Lekári sa to však už naučili obchádzať a poplatok premenovali alebo ho vyberajú cez inú firmu.

Pre platy zdravotníkov výpovede

Sestry už niekoľko rokov žiadajú, aby dostali vyššie platy, tak ako si ich vyštrajkovali lekári. Zákon o platoch zdravotníkov, ktorý minulý mesiac odobrili poslanci aj po tom, čo ho prezident podpísať odmietol, im mal zvýšiť platy. Ministerstvo to tiež prezentuje ako pozitívnu zmenu: „Novela zákona po viac ako 10 rokoch vnáša poriadok do usporiadania platov všetkých zdravotníckych pracovníkov.“

Celkovo to má stáť 55 miliónov.

„V súkromných nemocniciach sa vďaka tejto presadenej zmene môže mzda zvýšiť aj o 200 až 300 eur v niektorých kategóriách. V štátnych nemocniciach tiež pôjde základná mzda mierne hore,“ hovorí ministerstvo.

Výsledkom zákona však je aj to, že takmer tisíc sestier je vo výpovednej lehote, a ak výpoveď nestiahnu, od februára nenastúpia do nemocníc. Chceli vyššie zvýšenie platov a započítavanie praxe do mzdy.

Vláda pritom v programovom vyhlásení napísala, že „obnovíme otvorenú a systematickú komunikáciu s odbornou verejnosťou, stavovskými a odborovými organizáciami. Všetky zásadné systémové zmeny musia byť výsledkom odborného a spoločenskej dohody zúčastnených strán.“

Protikorupčné linky nefungujú

Zdravotníctvo patrí medzi oblasti, ktoré ľudia vnímajú ako tie s najrozšírenejšou korupciou. Aké kroky ministerstvo urobilo, aby sa obmedzila? Zriadili v každej nemocnici protikorupčné linky, kde mali ľudia korupciu nahlasovať.

Podnety tak mali dávať tam, kde sa korupcia stala, a výsledok tomu zodpovedal. O protikorupčné linky nemali ľudia záujem. Denník Pravda oslovil všetky nemocnice v decembri, linky fungujú od leta. Z 13 odpovedalo sedem – z nich len prešovská mala tri podnety, ostatné ani jeden.

Minister chcel aj to, aby sa chodili zdravotníci školiť na protikorupčné školenie, nakoniec to však odložil.

Pomôcť s korupciou by mohli nové, prísnejšie pravidlá pre lekárov a farmaceutické firmy, ktoré ministerstvo s Transparency International pripravilo.

Pri nákupoch prístrojov by mohli pomôcť nové pravidlá na ich nákup. Má sa vytvoriť databáza cien techniky a bude sa aj analyzovať, či prístroj treba a či je cena dobrá. Ministerstvo sľubuje, že súčasťou komisie, ktorá to bude analyzovať, majú byť aj poisťovne a prizývať chcú aj Transparency International.

Zmeny v nákupoch sľuboval minister Čislák po kauze CT, pre ktoré odišla aj jeho predchodkyňa Zvolenská. To bolo v decembri 2014. Ministerstvo na splnení záväzku robilo rok, takže zmeny predstavilo vlani v novembri, mali platiť od decembra. Prísnejšie pravidlá tak prichádzajú tri mesiace pred voľbami, dovtedy nemocnice také pravidlá pri nákupe nemali.

Ešte v máji minulého roka pritom analytici ministerstva tvrdili, že sa podobné prísnejšie pravidlá urobiť nedajú. „Porovnávať CT prístroje je holý nezmysel. Dá sa to robiť pri komoditách, ktoré sa dajú odvážiť, ktorých parametre sa dajú dopredu zistiť. Ale pri CT sa to robiť nedá,“ povedal v máji analytik ministerstva Ján Králik.

Ako minister bojuje s korupciou alebo pochybeniami, ukazuje aj to, čo sa stalo s ľuďmi, ktorých odvolal. Odvolaní riaditelia ostali v nemocniciach väčšinou v o niečo nižších funkciách námestníkov, referentov či poradcov.

„Pozitívne som hodnotila odvolanie riaditeľov nemocníc a vedúceho služobného úradu Martina Senčáka v reakcii na stravovacie tendre,“ povedala v minulosti analytička Transparency International Zuzana Dančíková.

Senčák sa však stal podpredsedom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Aj v prípade štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne musel odísť šéf Marcel Forai, lebo mal zmluvy s tetou, nahradil ho iný člen predstavenstva, ktorý chcel v minulosti sporne predať pozemky Univerzitnej nemocnice v Bratislave, kým jej šéfoval.

Všeobecným lekárom pomohli

Ministerstvo však za štyri roky urobilo kroky k tomu, aby medici chceli byť viac všeobecnými lekármi. Práve s nimi máme problém, lebo je ich málo a často majú vysoký vek. Byť všeobecným lekárom totiž nie je pre mnohých atraktívne, pretože lekári nemajú veľa kompetencií.

Ministerstvo však vytvorilo program na určité rozšírenie kompetencií a aj na zaúčanie lekárov.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Zdravotníctvo

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie