Ako to číta Ivan Mikloš: Bidenova (Sullivanova) ekonomická doktrína a jej slabiny
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je bývalý minister financií
Koncom apríla predniesol poradca prezidenta Bidena pre otázky národnej bezpečnosti Jake Sullivan na pôde Brookings Institute zásadný prejav, v ktorom predstavil doktrínu Bidenovej vlády v oblasti ekonomickej politiky. O prejave informovali svetové médiá najčastejšie pod názvom „Zahraničná politika pre strednú triedu“, ale skutočný názov prednášky bol „O obnove amerického ekonomického líderstva“ a aj samotný prejav sa omnoho viac zaoberal ekonomickou ako zahraničnou politikou.
Že ho predniesol práve Jake Sullivan, je dôležité z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že ide o jedného z najvplyvnejších ľudí v Bidenovej administratíve a jeho portfólio je zjavne širšie ako len samotná oblasť národnej bezpečnosti. Dalo by sa dokonca povedať, že je Bidenovým hlavným ideológom. Po druhé to však ukazuje aj to, ako veľmi sa v ekonomickej politike posilňuje rozmer národnej bezpečnosti, a to najmä vo väzbe na vyostrenie geopolitického napätia (najmä, ale zďaleka nielen medzi Čínou a USA, resp. Západom).
Sullivan vo svojom prejave pomenováva viaceré výzvy, ktorým čelia nielen USA a ich spojenci, ale vlastne celý svet.
Jeho postoj vychádza z tézy, podľa ktorej je dnes demokracia a viera v ňu ohrozená najmä preto, že americká ekonomika stratila priemysel a oslabila strednú vrstvu, USA (a Západ) nereagovali dostatočne rýchlo a razantne na geopolitické (a ekonomické) hrozby zo strany Číny a Ruska, pomalá a nedostatočná bola aj reakcia na globálnu ekologickú krízu a za ďalší zásadný neriešený problém považuje nárast nerovnosti tak medzi ľuďmi, ako aj medzi krajinami.
Hlavnú vinu za nezvládnutie týchto výziev dáva ekonomickej doktríne, ktorá prevládala v USA a na Západe od začiatku deväťdesiatych rokov a bola založená na tzv. Washingtonskom konsenze,
