- Posledný väčší tuzemský pivovar v slovenských rukách už nie je spoluvlastníkom Osiva Zvolen s jeho levickou sladovňou.
- Pivovarníkov z Bankobystrického pivovaru vo firme vymenil bývalý partner Penty Jozef Špirko, ktorý už dlhšie podniká aj v poľnohospodárstve a výrobe potravín.
- Finančné problémy pivovarníkov za predajom podielu nemajú byť. Viac sa chcú zamerať na rozvoj výroby chmeľu.
Banskobystrický pivovar s jeho pivom Urpiner sa dlhšie hrdil tým, že má pod vlastnou kontrolou aj výrobu jednej z najpodstatnejších surovín – jačmenného sladu. Už dlhšie však obaja majitelia pivovaru Branislav Cvik a Ľubomír Vančo svoj 15-percentný spoluvlastnícky podiel v Osive Zvolen, ktoré má aj levickú sladovňu, nevlastnia. Zvolenská firma vznikla pred vyše 70 rokmi a dodnes patrí medzi najvýznamnejšie domáce firmy s osivami a sladom. Jej účtovné závierky ukazujú, že už pred vyše dvoma rokmi v nej podiel pivovarníkov prevzala investičná skupina Aspin bývalého partnera Penty Jozefa Špirka.
Na prvý pohľad sa tak môže zdať, že nedávne ťažké roky s covidovými odstávkami a častým zatváraním krčiem a reštaurácií zasiahli Banskobystrický pivovar natoľko, že musel predať svoj podiel v sladovni, aby získal viac peňazí na stabilizáciu hlavného biznisu.
No Cvik Denníku E osvetľuje, že žiadne finančné problémy za transakciou so Špirkom nie sú a je to iba výsledok zmenených priorít pivovarníkov.
Prečo majitelia Urpineru opustili sladovňu
- Namiesto sladu sa Banskobystrický pivovar rozhodol viac investovať do vlastnej produkcie inej dôležitej suroviny na výrobu piva – do pestovania chmeľu. „Sústreďujeme sa na rozvoj našej chmeľnice v Nemšovej. Sami tam vlastníme štyri hektáre chmeľníc a ďalších 32 hektárov chmeľníc máme v prenájme,“ hovorí Cvik.
- Podiel v Osive pivovarníci predali aj preto, že levická sladovňa musí časom investovať do modernizácie, no to by bol pre nich už príliš nákladný projekt.
- To, že pivovar nemá po covide finančné problémy, Cvik dokumentuje aj tým, že za vlaňajší rok ich podnik prvýkrát prekročil tržbami hranicu 10 miliónov eur a zisk má v stovkách tisícov eur, ako bol zvyknutý aj pred covidom. Profity mu klesli v covidových rokoch iba dočasne.

Navyše spolupráca medzi Osivom Zvolen a majiteľmi Urpinera pokračuje aj naďalej a pivovar je stále najväčším odberateľom levického sladu. Cvik dokonca naďalej sedí aj v predstavenstve Osiva.
Prečo vstúpil do Osiva Špirko a aké v ňom má plány
Špirko pre Denník E doplnil, že podiel vo zvolenskej firme kúpil od pivovarníkov, lebo sa už dlho poznajú, a tak ho sami oslovili, či nechce prevziať ich pozíciu v Osive.
Zvolenské Osivo je Špirkovi blízke aj tým, že okrem iných odvetví Aspin vo veľkom podniká aj v poľnohospodárstve, a tak má osivá aj od tejto zvolenskej firmy. A farmy Aspinu zasa dodávajú jačmeň do sladovne Osiva.

Zároveň však Špirko odmieta, že by chcel v Osive postupne skupovať aj podiely jeho ostatných spoluvlastníkov. „Osivo neberieme ako strategickú investíciu, ale skôr ako menšiu investíciu na ďalšie zhodnotenie. Konsolidáciu podielov v Osive neplánujem,“ hovorí Špirko.
Viac o podniku Osivo
Firmu, ktorá má popri levickej sladovni aj šesť výrobní osív od Ilavy až po Lučenec, dodnes vlastnia z najväčšej časti jej pôvodní socialistickí manažéri. Nových, mladších manažérov na ďalšie riadenie podniku medzitým už však starší páni vychovali, a tak je jeho budúcnosť zabezpečená. Aj preto sa v nej Špirko neobával prevziať spoluvlastnícky podiel. Sám ju riadiť nebude, no bude môcť zarobiť na jej ďalšom raste.
Ide pritom o dlhodobo ziskovú firmu s profitmi na úrovni zhruba 200-tisíc eur ročne. Naposledy mala stratu 96-tisíc eur ešte v roku 2015.

Navyše, práve vlani sa Osivu darilo ešte viac ako inokedy. Svoje tržby podnik posunul z necelých 15 na 18 miliónov eur a zisk medziročne strojnásobil na vyše 460-tisíc eur.
Účtovné závierky pritom uvádzajú, že k vyšším ziskom sa prepracovala firma hlavne vďaka tomu, že sa popri osivách poľných plodín zamerala už aj na nové druhy tráv, z ktorých sa miešajú trávne zmesi.
Zákazníkov má firma nielen na Slovensku, ale vo viacerých krajinách EÚ.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Ivan Haluza


































