Denník N

Koho sa týka predvolená investičná stratégia v druhom pilieri a kto nemusí robiť nič, vysvetľuje šéf VÚB Generali (+ podcast)

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Štátny presun úspor z akcií do dlhopisov v minulosti bola úplne jasná chyba a je dobré, že už bývalá vláda urobila skutočnú reformu, hovorí riaditeľ dôchodkovej spoločnosti VÚB Generali Vladimír Mlynek.

V rozhovore vysvetľuje, aké zmeny platia v druhom pilieri, čo je to predvolená investičná stratégia a či treba dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) poslať do 31. mája návratku.

„Jediná skupina ľudí, ktorá by mala urobiť akciu, sú tí, ktorí sú z presvedčenia veľmi konzervatívni a chcú silou-mocou ostať v dlhopisových fondoch,“ odporúča Mlynek.

V rozhovore sa ešte dočítate:

  • či si už niekto sporí v predvolenej investičnej stratégii;
  • či majú sporitelia do konca mája poslať DSS návratku, keď si sporia v indexovom fonde, akciovom fonde alebo v dlhopisovom fonde;
  • ako sa vyplácajú dôchodky z druhého piliera teraz a v čom bude veľká zmena od roku 2025.

Chodia vám v týchto dňoch návratky od sporiteľov, že nechcú byť v predvolenej investičnej stratégii alebo, naopak, že chcú do nej vstúpiť?

Chodia, ale veľmi málo, a to sme aj čakali. Podľa mňa je to aj dobre, lebo zákon je napísaný tak, že sporenie je pri predvolenej stratégii nastavené tak, aby ľudia nemuseli robiť nič a aby sa ich úspory spravovali rozumne. Keď má niekto vlastné preferencie, nech nám dá vedieť a urobíme to, čo si želá. Takých ľudí je v celom systéme relatívne málo. Sú to jednotky tisíc.

V druhom pilieri si sporí viac ako 1,7 milióna ľudí.

O chvíľu to bude 1,8 milióna a prišlo nám rádovo 7-tisíc návratiek. Sú rôzneho typu podľa toho, o aký typ sporiteľa ide.

Čo je vlastne predvolená investičná stratégia?

Keď vznikol druhý pilier, ľudia si zvolili dôchodkový fond po rozhovore s osobným bankárom, poradcom alebo priateľom a viac ako 95 percent z nich si vybralo akciový alebo zmiešaný fond a len veľmi malé percento garantovaný (dlhopisový) fond. Za Ficových vlád boli do druhého piliera rôzne zásahy, ktoré boli v jeho neprospech; neviem, či to bol zámer. Jedna z tých zmien bola, že v roku 2013 sa všetci ľudia presunuli hromadne do garantovaných fondov, hoci si zvolili iné fondy, to nebolo dobré.

Čo potom robili sporitelia?

Ako plynul čas, DSS komunikovali so svojimi klientmi a postupne ľudí presúvali do fondov, v ktorých by si mali dlhodobo sporiť, teda do akciových, zmiešaných alebo indexových podľa preferencií sporiteľov. To sa celkom aj darilo, ale nie v takej miere, ako by to bolo vhodné. K dnešnému dňu je polovica sporiteľov stále pasívna a nerobí s úsporami nič. A teraz sa dostávam k vašej otázke – tým, ktorí si nezvolili sami spôsob, ako si budú sporiť, zákon preddefinuje predvolenú stratégiu.

Teda štát upraví sporenie ľuďom, ktorí sami nepovedia, v akom fonde si chcú sporiť?

Presne tak. Zákon sa pozerá na ľudí ako na aktívnych alebo pasívnych sporiteľov. Aktívni sporitelia už urobili zmenu so svojím majetkom a pasívni od hromadných presunov, ktoré v minulosti stanovil zákon, neurobili žiadnu zmenu. Pre aktívnych sporiteľov sa vôbec nič nemení a všetko ide po starom.  Ak ide o sporiteľov, ktorí za posledných desať rokov neurobili v sporení žiadnu zmenu, tak sa pozrieme, či sú narodení po roku 1968, a ak sú, presunieme ich do predvolenej stratégie, teda do indexového fondu. Presuny dôchodkových úspor sa začnú v júli 2023, rozložia sa v čase a budú trvať do konca roka 2025. Ak si to niekto neželá, stačí, že nám to povie, alebo si urobí zmenu v majetku sám a presun jeho úspor zastavíme.

Pasívnym sporiteľom narodeným v roku 1968 alebo skôr budeme do indexového fondu presúvať len nové príspevky. To znamená, že časom sa im začne budovať akciová zložka – ale výrazne konzervatívnejšie – a existujúci majetok im zostáva v garantovaných fondoch.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Predvolená stratégia znamená, že ľudia do veku 50 rokov by mali mať 100 percent svojich úspor v akciovom indexovom fonde a po päťdesiatke sa im každý rok časť úspor presunie do dlhopisových fondov. Sedí to?

Áno, je to tak. Cieľový stav presunov pre mladších je to, že celý majetok finálne skončí v indexových fondoch, pokiaľ nepovedia inak. A čím je človek starší, tým by mal mať menej akcií. Také pravidlo existovalo v zákone aj doteraz, len trochu v inom režime.

Ako sa to zmenilo?

Doteraz to bolo tak, že keď sporiteľ dosiahol 52 rokov, každý rok sa mu 10 percent z akcií alebo indexu presunulo do dlhopisového fondu. Teraz sa mechanizmus mení tak, že to bude po päťdesiatke každý rok a presunú sa len 4 percentá. Tempo presunu je teda oveľa pomalšie. Podľa starých pravidiel človek po dovŕšení 62 rokov už nemal v akciách nič, teraz bude mať 48 percent majetku v dlhopisovom fonde a 52 percent stále v akciách. Čiže alokácia bude rastovejšia a súvisí to aj s výplatnou fázou, ktorá bude mať nové pravidlá.

Dávajú indexové fondy podľa vás šancu na lepší dôchodok v porovnaní s tým, keď si človek sporí v dlhopisovom fonde?

To je úplne nepochybné. Samozrejme, nemáme krištáľovú guľu, nevieme, čo sa bude na finančných trhoch diať. Ale keď si zoberieme inflačnú krízu, energetickú krízu, vojnu, predtým covid, ešte predtým grécku krízu, dlhovú krízu, tak indexové fondy po zohľadnení všetkých týchto kríz, po zarátaní všetkých poklesov na trhu a aj poplatkov dosiahli v januári desaťročnú výkonnosť okolo 140 percent. Takže potenciál indexových alebo akciových fondoch je oveľa lepší a každý sporiteľ, ktorý má pred sebou 10 a viac rokov sporenia, by nemal váhať a mal by si zvoliť akciovú alokáciu. Predvolená stratégia je dobrá univerzálne.

Výnos dlhopisových fondov bol v rovnakom období výrazne nižší.

Bol nižší, čo je úplne normálne. Dlhopisové trhy nesú nižší výnos, sú menej rizikové, sú vhodné pre nejaký typ investovania, ale nie pre tento dlhodobý. Štátny presun úspor v minulosti bola úplne jasná chyba. Je dobré, že už bývalá vláda urobila skutočnú reformu a napráva chyby, o ktorých sme všetci vedeli, že sú a že to tak nie je dobré.

Predvolená investičná stratégia platí od mája. Niektorí sporitelia si myslia, že si v nej už sporia, lebo zachytili, že už niečo také existuje, a nevedia, či je to v poriadku. Kto si v nej už sporí?

Aj mňa sa moji známi často na to pýtajú, lebo tomu nerozumejú. Často sú to pritom ľudia, ktorí si už zvolili vlastnú alokáciu. A to je práve to, čo sme si vysvetlili už na začiatku, že sporiteľov, ktorí si už zvolili nejakú alokáciu, sa to vôbec netýka, a tých, ktorí neurobili s úsporami nikdy nič, budeme presúvať postupne. Do 31. mája nie je v predvolenej stratégii takmer nikto, jedine ten, kto o to aktívne požiadal alebo v máji vstúpil do druhého piliera a zvolil si ju. Predvolená stratégia je vlastne iba sporenie v indexovom fonde.

Dôležitý termín je 31. máj. Čo tento termín znamená pre sporiteľov, ktorí majú všetky svoje úspory v dlhopisovom fonde alebo ani nevedia, kde si sporia?

Ak niekto takýto nie je so svojím sporením spokojný, len si to za posledných 10 rokov neuvedomil, stále si môže zvoliť napríklad indexový fond alebo akékoľvek zloženie fondov a my mu to obratom nastavíme. Druhá cesta je zostať pasívnym a zákon urobí zmenu, teda presun do predvolenej stratégie, za neho. Je ťažké povedať, čo z toho je lepšie. Ak zostane naďalej pasívny, úspory mu presunieme postupne v priebehu dva a pol roka. Ak o to požiada sám, urobíme mu to obratom. Každopádne žiadna skupina sporiteľov sa nemusí stresovať, lebo tí, čo si nastavili vlastné sporenie, tým to ostáva, a tým, čo to neurobili, ho spravíme my. Jediná skupina ľudí, ktorá by mala urobiť akciu, sú tí, ktorí sú z presvedčenia veľmi konzervatívni a chcú silou-mocou ostať v dlhopisových fondoch. Svojej DSS by mali v takom prípade povedať, že chcú z predvolenej stratégie vystúpiť. Podľa mňa to nie je dobrý nápad, zákon je napísaný dobre a ľudia v dlhopisových fondoch by mali byť presunutí do indexového fondu.

Čiže čo by mali urobiť sporitelia, ktorí si už dnes sporia v indexovom fonde? Nemajú robiť nič?

Nič sa pre nich nezmení. Keď je niekto v indexovom fonde a povie, že chce ísť do predvolenej stratégie, tak mu aj tak dáme fond, ktorý už má, takže sa pre neho nič nezmení. Keď je niekto v akciovom fonde, úspory by sme mu presunuli do indexového fondu. Otázka potom je, prečo si zvolil akciový fond predtým.

Je jediný rozdiel v tom, že keď sporiteľ napríklad v indexovom fonde nepôjde do predvolenej stratégie, môže po päťdesiatke požiadať o pomalší presun časti úspor do dlhopisov?

Spomaliť presun úspor do dlhopisov môže bez ohľadu na to, či bude v predvolenej investičnej stratégii alebo nie. Chcem ešte povedať, že podľa nových pravidiel budú mať sporitelia po 62 rokoch veku polovicu aktív v akciách, čiže aj motivácia spomalenia presunu úspor na polovicu bude dramaticky nižšia; až taký veľký zmysel v tom nevidím. Podľa starých pravidiel človek po dovŕšení 62 rokov už nemá v akciách nič.

Čiže aj sporiteľ v predvolenej stratégii môže požiadať o zníženie presunu na polovicu?

Áno, môže (to automaticky znamená vystúpenie z predvolenej stratégie – pozn. red.).

Ako je to v prípade nových sporiteľov, ktorí vstupujú do druhého piliera automaticky? Idú do indexového fondu?

Áno. My týchto ľudí prvýkrát uvidíme až niekedy o pol roka, lebo po vstupe na trh práce majú pol roka čas sa rozhodnúť. Prvých sporiteľov očakávame niekedy na prelome rokov.

Čo platí už teraz – kedy sa začne znižovať podiel úspor v akciách automaticky? Je to vo veku sporiteľa 50 rokov alebo 52 rokov?

Od júla platí, že po päťdesiatke sa každý rok zníži podiel akciovej zložky o štyri percentá. V máji a júni platí prechodné obdobie a spomaľovanie závisí od toho, či sporiteľ vstúpi do predvolenej stratégie. Ak niekto teraz dovŕši 50 rokov a nevstúpi do nej, počas prechodného obdobia preňho platia ešte staré pravidlá.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Čo bude platiť od roku 2025?

Veľká zmena je v tom, že ak sporiteľ dovŕši dôchodkový vek, zostane v DSS, naďalej si tam bude sporiť a my mu nasporený majetok rozdelíme na dve polovice. Jedna polovica bude slúžiť na výplatu dôchodkových dávok, ktorá sa mu bude postupne vyplácať asi 9 rokov, čo je polovica očakávanej doby dožitia. Druhá polovica bude zainvestovaná čiastočne v akciách, čiastočne v dlhopisoch, aby ešte viac zarobila. Tým sa investičný horizont výrazne predlžuje. Po deviatich rokoch si z druhej polovice úspor kúpi anuitu, čím si potom kryje riziko dlhovekosti.

Má to niekoľko výhod, napríklad DSS je z pohľadu produktu oveľa lacnejšia. V prípade úmrtia sporiteľa, čo je, samozrejme, nešťastie v rodine, sa všetky peniaze na účte v DSS do posledného centu dedia. Podľa starých pravidiel by tá rodina už nedostala vôbec nič a takto dostanú do posledného centu všetko, čo na dôchodkovom účte vedenom v DSS ešte zostalo.

Zmeny vo výplate dôchodkov platia od januára 2025.

Presne tak, parlament to schválil iba nedávno. Keď má sporiteľ 63 rokov a každú chvíľu pôjde do dôchodku, môže v dôchodkovom fonde počkať do roku 2025 a potom požiadať o dôchodok.

Radíte teda ľuďom, ktorým už v tomto čase vznikne nárok na dôchodok z druhého piliera, aby radšej už počkali na nové zmeny?

Nechcem povedať, že to radím, ja by som tak urobil. Samozrejme, záleží, komu je čo výhodné. Novela je urobená dobre, a keby sa to týkalo mňa, ja by som počkal.

Zostala v nových pravidlách možnosť jednorazového výberu úspor?

Áno, otázka je, či sa to ešte bude meniť, ale momentálne je to tak nastavené.

Čo hovoríte na to, že parlament si pred pár dňami odhlasoval, že nové pravidlá pre výplatu dôchodkov z druhého piliera začnú platiť až od roku 2025? Je to dobrý nápad?

Nenazýval by som to ani dobrým, ani zlým nápadom. Výplatná fáza sa dramaticky mení a tá veľká zmena bude až o rok neskôr, ale keď niekto chce tú novú zmenu, stačí, že ostane v DSS ešte ďalší rok a požiada o dôchodok po novom. Vo všeobecnosti je dobré, keď sa takéto veľké veci robia s dostatočným časovým predstihom, napríklad na zmeny platné od januára sme mali šesť týždňov aj s Vianocami. Teraz je toho času dostatok.

Ako sa budú vyplácať dôchodky z druhého piliera do januára 2025?

Keď ľudia dosiahnu dôchodkový vek, ukončia sporiacu fázu a požiadajú životnú poisťovňu o doživotnú výplatu dôchodku. S peniazmi, ktoré si nasporili v DSS, odídu do životnej poisťovne, ktorá bude vyplácať dôchodky z druhého piliera a kúpia si v nej doživotný dôchodok.

Môže si sporiteľ časť úspor vybrať na ruku?

Môže, ak mu vyjde dôchodok nad stanovenú referenčnú hodnotu, čo je priemerný dôchodok. To, čo má navyše, si môže vybrať aj v jednej splátke alebo v nejakom harmonograme splátok.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Dôchodky a dôchodkový vek

eNkonomika podcast

  • Podcast eNkonomika pripravuje Denník E, prístupný je exkluzívne v predplatiteľskej aplikácii a na webe Denníka N
  • Zapnite si odber témy Enkonomika, emailom a notifikáciou na mobil budete dostávať informácie o nových vydaniach
  • Vyskúšajte aj ďalšie podcasty denníka N

Ekonomika, Slovensko

Teraz najčítanejšie