Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Kia, Peugeot a Volkswagen zlomili rekord, spolu vyrobili vyše milióna áut

Ilustračné foto – TASR
Ilustračné foto – TASR

Majú sa čím pochváliť: tri tunajšie automobilky pokorili všetky rekordy a v roku 2015 prvýkrát spolu vyrobili viac než milión vozidiel.

“Slovensko vyrobilo 184 áut na tisíc obyvateľov, čo je najviac na svete,” oznámil prezident Zväzu automobilového priemyslu (ZAP SR) Juraj Sinay.

Peugeot skočil takmer o pätinu

Presné číslo, koľko automobilky vyrobili, zatiaľ nie je známe. Chýbajú údaje od najväčšieho tunajšieho producenta áut – bratislavského Volkswagenu. Ten ich zverejňuje spravidla v marci.

Tajné číslo Volkswagenu bude zrejme niekde okolo 400-tisíc áut. Takmer toľko ich bratislavský závod vyrobil v roku 2014 a zatiaľ vieme, že v prvom polroku 2015 zišlo z jeho pásov vyše 200-tisíc áut. To naznačuje, že minulý rok mohol byť pre automobilku ešte úspešnejší než predchádzajúci.

 Aké modely u nás vyrábajú

  • Volkswagen: Volkswagen Touareg, Audi Q7, Volkswagen up!, Volkswagen e-up!, SEAT Mii, ŠKODA Citigo.
  • Kia: Kia c’eed, Sportage, Venga
  • PSA Peugeot Citroën: Peugeot 208, Citroën C3 Picasso

Bratislavská automobilka určite nevykáže produkciu nižšiu než 359-tisíc áut. To je minimum, bez ktorého by ZAP nemohol povedať, že sa u nás vyrobilo viac než 1 milión áut. Ukazujú to detailné informácie, ktoré zverejnili ďalší dvaja tunajší producenti vozidiel.

Na svoje aktuálne produkčné hranice sa tak dostala trnavská automobilka PSA Peugeot Citroën. Vlani vyrobila niečo vyše 303-tisíc áut, čo je takmer o 19 percent viac než rok predtým.

Hovorca automobilky Peter Švec, povedal, že za tým stojí “restyling” modelu Peugeot 208. Toho sa minulý rok v závode vyrobilo zhruba toľko, koľko predstavovala celá produkcia závodu v roku 2014.

Žilinská Kia vlani vyrobila vyše 338-tisíc áut, čo je o 4 percentá viac áut než rok predtým.

Vo Volkswagene zatiaľ len konštatujú, že majú za sebou veľmi dobrý rok s dôvetkom, že autá zo závodu posielajú do 148 krajín sveta. Táto odpoveď platí, aj keď sa vo firme spýtate, či nepocítili na dopyte stopy po emisnom škandále.

Miliónovú hranicu ťahúni ekonomiky vlani presiahli napriek slabšiemu dopytu z Ruska, za ktorým sú sankcie a slabý rubeľ. To viac cítia vo Volkswagene a v Kii, pre ktoré je Rusko dôležitejší odberateľ než pre trnavský Peugeot.

Firmy hovoria, že výpadky z Ruska sa im darí prekonávať vďaka rastu dopytu z iných trhov. Spamätávajú sa napríklad spotrebitelia z krajín, ako je Španielsko, ktorí dlho veľké nákupy odkladali.

Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák tvrdí, že nákupná nálada v Európe je extrémne dobrá. „Spotrebu podporuje aj uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky cez rekordne nízke úrokové sadzby a chýbajúca inflácia. Automobilkám mohol pomôcť aj výrobný cyklus tu produkovaných automobilov,“ hovorí Koršňák.

Inak povedané, úvery sú v Európe dostupnejšie, ceny v globále nerastú a tunajšie automobilky vyrobili také modely, o ktoré majú zákazníci záujem. V celej Európe tak predaje áut podľa doteraz známych čísiel, ktoré siahajú po november, v roku 2015 oproti predchádzajúcemu roku vzrástli o 9 percent.

Čakajú, že rekord príde aj tento rok

Koršňák si myslí, že aj rok 2016 bude automobilkám priať a vysoký dopyt po autách potrvá. Myslia si to aj v automobilovom zväze, keď čakajú, že miliónovú hranicu opäť výrobcovia prekonajú.

Dokonca rátajú, že definitívne čísla za tento rok budú ešte o čosi lepšie.

Aké presne budú, je predčasné hovoriť. Jednak preto, že kombinácia faktorov, aké sa stretli vlani, sa nemusí opakovať, navyše, napríklad Peugeot už dopredu hlási, že čaká na výrobu o čosi chudobnejší rok. Bude nabiehať do výroby nový model, a to si vyžaduje aj úpravy či prestoje na pásoch.

Dobré vyhliadky vylepšujú aj ďalšie investičné plány, ktoré tunajší výrobcovia áut ohlasujú. Tie vytvoria nové miesta, a čo jedno nové miesto v automobilke, to štyri ďalšie u subdodávateľov.

Príde aj Porsche Cayenne

Len pred pár týždňami poklopkali základný kameň montážnej haly pre nový model Porsche Cayenne za 300 miliónov eur. V jednej zmene tu nájde prácu 400 ľudí, koľko bude zmien, nie je jasné. „Tento rok chystáme investície v hodnote takmer 800 miliónov eur,“ informoval hovorca Volkswagenu Vladimír Machalík.

Peugeot ide rozširovať svoje rady asi o 800 zamestnancov, chce ich mať vo firme v roku 2017. Súvisí to so zavedením štvrtej zmeny a s exkluzívnou výrobou spomínaného nového modelu značky Citroën. Detaily o novom aute zatiaľ trnavská automobilka nezverejnila.

Isté je, že výrobcovia áut tak budú o ľudí súperiť s náborovateľmi od značky Jaguar Land Rover, ktorá začne zhruba o dva roky vyrábať autá v blízkej Nitre. Nateraz sľubuje plat 870 eur v čistom.

Bude stredná automobilová škola

Najbližšie k Nitre to má automobilka v Trnave. „Budeme sledovať veľmi pozorne aj stratégiu Land Roveru pri nábore nových zamestnancov,“ hovorí Švec z Peugeotu. Vo firme aktuálne sľubujú operátorom na štart asi 900 eur v hrubom.

Volkswagen má tiež svoje predstavy o tom, ako zháňať ľudí. Plánuje otvoriť strednú školu, z ktorej by vychádzali absolventi kvalifikovaní pre autopriemysel.

Aj keď máme na Slovensku stále relatívne vysoké percento nezamestnanosti, nájsť vhodných kandidátov na pracovné pozície majú automobilky problém už dnes, nieto ešte po príchode Land Roveru.

Prvé autá chce nováčik na našom trhu začať púšťať z pásov v roku 2018. Bude relatívne rýchlo potrebovať pozháňať 2800 ľudí, neskôr možno ešte viac.

Čím viac je krajina jednostranne zameraná na niektorý sektor, tým viac môže byť ovplyvniteľná výkyvmi. Toto je argument, pre ktorý sa oplatí zamyslieť nad tým, či traja výrobcovia áut nie sú dosť.

Ukazuje sa ale, že nie je automobilka ako automobilka a že v čase krízy môže napríklad klesnúť dopyt po určitom type áut, ale po inom naopak vzrásť.

„Aj v kríze v rokoch 2008-2009 sme mohli vidieť, že predaje nemusia klesať plošne a naopak pri kvalitných modeloch na začiatku životného cyklu sa môžu predaje naopak aj v čase krízy zvyšovať. Viac automobiliek a výroba modelov rôzny značiek a tried zvyšuje pravdepodobnosť, že automobilový priemysel v krajine ako celok bude voči prípadnej globálnej kríze odolnejší,“ povedal analytik Koršňák.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Pýtať sa po 30 rokoch, či sa máme lepšie, nedáva zmysel. Pýtajme sa: kto, ako a prečo sa má lepšie

  • Po troch dekádach by sme sa z materiálneho hľadiska mali lepšie takmer určite aj pri pokračovaní socializmu. Pýtať sa, či sa dnes máme lepšie, preto nemá veľký význam (jasné, že máme).
  • Produktivita práce na Slovensku aj po 30 rokoch od revolúcie dosahuje v bežných cenách len 57 % priemeru Únie, mzdy sú hlavne preto v priemere stále menej ako polovičné.
  • Slovensko v pokrízových rokoch Úniu v ekonomickej výkonnosti dobieha pomalšie, k Česku sa už nepribližujeme.
  • Pýtajme sa, kto, ako a prečo sa má dnes lepšie. Môže to pomôcť nielen spravodlivosti a spoločenskej súdržnosti, ale aj ďalšiemu dobiehaniu životnej úrovne najvyspelejších krajín.
Zdieľať

Odborníčka na zdravotníctvo Za ľudí Letanovská: Za desať rokov postavíme desať nemocníc

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Za desať rokov postavíme desať nemocníc, hovorí odborníčka na zdravotníctvo zo strany Za ľudí Andrea Letanovská. „Chceme apolitický profesionálny manažment, ktorý bude mať hmotnú zodpovednosť za to, ako manažuje svoje inštitúcie. Zrejme potom o tieto miesta nebude bitka, ale budú to robiť len tí, ktorí na to majú,“ vraví o návrhu, aby nemocnice boli akciovými spoločnosťami.

Minúta po minúte

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie po Novembri bola podľa Ivana Mikloša Klausova ekonomická reforma. „Ekonomika sa vďaka tomu vyhla chaosu a vysokej inflácii a nevyhnutná transformačná recesia bola omnoho kratšia ako v krajinách, ktoré postupovali pomalou, postupnou cestou.“

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Ivan Mikloš, bývalý minister financií

Najlepšie a najdôležitejšie bolo, že sa November 1989 stal. Za najlepšie rozhodnutie po ňom považujem reformu, ktorá sa pripravila v priebehu roka 1990, schválila v parlamentoch (federálnom, slovenskom a českom) na jeseň 1990 a spustila vo vtedajšom Československu od 1.1.1991.

Dokument, podľa ktorého sa postupovalo, sa volal „Scenár ekonomickej reformy“ a pripravil ho tím politikov a odborníkov pod vedením vtedajšieho federálneho ministra financií Václava Klausa. Tento ucelený a komplexný prístup (ktorý sa veľmi nespravodlivo vžil ako „šoková terapia“) sa totiž ukázal ako správny a efektívny.

Ekonomika sa vďaka nemu vyhla chaosu a vysokej inflácii a nevyhnutná transformačná recesia bola omnoho kratšia ako v krajinách, ktoré postupovali pomalou, postupnou (tzv. gradualistickou) cestou, alebo v tých, kde zavládol po rozpade komunistického režimu a centrálne plánovanej ekonomiky nekontrolovaný chaos a zmätok. Takže vďaka „šokovej terapii“ ľudia trpeli omnoho menej ako pri iných možných alternatívach.

Za ďalšie kľúčovo dôležité správne rozhodnutie považujem odvrátenie hrozby európskej a euroatlantickej izolácie Slovenska, vstup do EÚ, NATO a eurozóny spolu s druhou vlnou reforiem po roku 1998, najmä však v rokoch 2002 – 2006.

Za najväčšiu chybu považujem, že sa nám nepodarilo dosiahnuť celospoločenský, alebo aspoň väčšinový konsenzus na potrebe neustálej modernizácie krajiny na základe princípov a hodnôt otvorenej spoločnosti, právneho štátu a politickej a ekonomickej slobody.

Výsledkom toho všetkého (aj úspechov, ale aj chýb a zlyhaní) je, že na jednej strane je posledných 30 rokov od Nežnej revolúcie jednoznačne a nespochybniteľne historicky najúspešnejším obdobím v dejinách Slovenska a Slovákov, no na druhej strane je to aj obdobie obrovských premárnených príležitostí. A to sa žiaľ premieta aj do zvýšeného rizika ohrozenia našej úspešnej budúcnosti.

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Najlepšie rozhodnutie a najväčšia chyba 30 rokov podľa Mikloša, Kažimíra a ďalších ekonómov z Panela expertov E

Foto - Archív SNM
Foto – Archív SNM

Ekonómovia Svorenčík, Mikloš, Vašáková, Kažimír, Čechová, Hirman, Bláhová, Pikus, Haluš, Molnárová, Ovčarik, Suďa, Ježíková, Vlachynský, Melioris a Kahanec píšu o najväčšom víťazstve a najväčšej chybe posledných 30 rokov.

Zdieľať

Lívia Vašáková: Najlepšie rozhodnutie od Novembra bol vstup do EÚ a najväčšia chyba zanedbanie školstva. Vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku odpovedá v Paneli expertov Denníka E.

Slovenským ekonómom v Paneli expertov Denníka E sme položili otázku:

Čo bola najväčšia chyba a čo naopak najlepšie rozhodnutie, ktoré sa urobilo za posledných 30 rokov pri premene našej krajiny?

Lívia Vašáková, vedúca sekcie ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Najlepšie rozhodnutie: vstup do Slovenska do EÚ v roku 2004.

V roku 2004 sa Slovensko spolu s ďalšími 9 krajinami stalo členom Európskej únie. To pre nás znamenalo prístup k 500 miliónovému vnútornému trhu, pritiahnutie zahraničných investícií, EU fondy a stanovenie mantinelov pre domácu politiku.

Stačí pohľad na východ alebo juh od nás na Ukrajinu či Balkán, aby sme si uvedomili, kde sú krajiny bývalého socialistického bloku, ktoré sa do EÚ nedostali.  Slovensko je nielenže krajina, ktorá z členstva výrazne profitovala, ale pomohlo nám aj obdobie pred vstupom, kde sme si museli plniť domáce úlohy spojené s integráciou a realizovali tak viaceré potrebné reformy.

Najväčšia chyba: úpadok školstva, ktoré sme 30 rokov zanedbávali.

Slovensko zaostáva tak v kvalite (pokles v rebríčkoch PISA, žiadna univerzita medzi najlepšími 500 univerzitami sveta, vyše 15% odliv stredoškolákov na zahraničné vysoké  školy,..) ako aj v inkluzívnosti školstva.

Tento trend je dlhotrvajúci, zodpovedá malému politickému záujmu o tento rezort a zároveň bude mať fatálne dôsledky pre našu budúcnosť, a to nielen v slabej pripravenosti našich detí na rýchlo sa meniaci pracovný trh ale aj v politickej či spoločenskej oblasti (nárast populizmu, pokles dôvery v inštitúcie a naopak podliehanie dezinformáciám).

Odpovede ďalších ekonómov čítajte v Paneli expertov Denníka E.

Zdieľať

Šéf ÚVO Miroslav Hlivák sa bráni pred rastúcou kritikou jeho úradu od politikov. Hovorí, že v lete oslovil všetky ministerstvá, aby predniesli svoje požiadavky, no odpovedali mu len dve.

„Za posledné obdobie cítim a vnímam, že politickí predstavitelia častejšie kritizujú Úrad pre verejné obstarávanie. Pritom úrad je pripravený diskutovať o možnostiach, ktoré skvalitnia verejné nakupovanie na Slovensku. Po nástupe do funkcie som zaviedol aj novú kultúru tvorby legislatívy, do ktorej pravidelne prizývam odbornú aj laickú verejnosť, aj tých, ktorí denne so zákonom robia. Takto sme pripravili aj zmenu zákona, ktorá platí od januára a vďaka ktorej sa už dnes dá nakupovať za verejné peniaze rýchlejšie, jednoduchšie a za dodržania transparentnosti. Sme otvorení vecným návrhom, aby sme skvalitňovali oblasť verejných nákupov a zároveň pokrývali strategický záujem štátu. Preto, ak sa politici sťažujú na znenie zákona, v júni tohto roka som v rámci prípravy druhej novely osobne listom vyzval všetkých členov vlády SR, aby definovali strategické záujmy štátu v oblastiach, ktoré majú z titulu svojej funkcie v kompetencii. Do dnešného dňa mi odpovedali len dva rezorty – ministerstvo dopravy a ministerstvo zahraničných vecí, ktoré nemalo požiadavku na legislatívne zmeny. Rezort dopravy si želal legislatívne pokryť špekulatívne správanie vo verejnom obstarávaní, čo spôsobuje prieťahy vo verejných súťažiach. Rezort dopravy uspokojilo, že na túto situáciu úrad reagoval v druhej novele, v ktorej sme zaviedli viacero opatrení na boj proti nekalým praktikám vo verejných súťažiach. Mrzí ma preto, že novela, ktorá mala opäť veci posunúť vpred, je paralyzovaná škodlivými pozmeňujúcimi návrhmi poslancov, pre ktoré ju pani prezidentka vrátila do parlamentu,” povedal Miroslav Hlivák.

Predseda úradu zároveň pripomenul, že spolu so svojou pracovnou skupinou z úradu chodí priamo do regiónov a vyhlasovateľov súťaží metodicky usmerňujú, aby kompetentní dokázali obstarať rýchlo a bez porušení zákona.

“Úrad je od môjho nástupu otvorený aj všetkým vyhlasovateľom súťaží. S dôverou sa môžu obrátiť na úrad či už v rámci ex ante posúdenia, či majú v poriadku prípravu súťažných podkladov, alebo v rámci metodiky. Dokonca spolu s kolegami chodíme priamo do terénu, teda po prvý raz zástupcovia úradu chodia školiť aj verejných obstarávateľov/obstarávateľov do ich regiónov a vysvetľujeme im zákon.” (tasr)

Zdieľať

Pellegrini si nemyslí, že zvýšenie a predĺženie bankového odvodu „zruinuje“ banky na Slovensku. Hovorí, že sú v dobrej kondícii. „Pán guvernér už musí hovoriť ako guvernér, iné by vám možno odpovedal, keby bol minister,“ reagoval premiér na Petra Kažimíra, ktorý pripustil, že odvod môže narušiť stabilitu sektora.

Hovorí tiež, že by bolo dobré, keby sa o stratifikácii nemocníc hlasovalo a reforma našla širokú podporu.

„Bola by veľká škoda, keby sme načas reformu zbrzdili tým, že nie je ochota sa politicky baviť. Najlepším signálom by bolo, keby sa o nej hlasovalo a našla by podporu,“ povedal v Sobotných dialógoch RTVS.

Zdieľať

Americký Dow Jonesov index prvýkrát prekonal hranicu 28-tisíc bodov. Akcie vďaka optimizmu pre obchodné rozhovory medzi USA a Čínou uzavreli tak obchodovanie na nových maximách. (čtk)

Zdieľať

VW schválil nový investičný plán pre elektromobily. O slovenskom závode sa nezmieňuje

Volkswagen investuje v najbližších piatich rokoch 60 miliárd eur do vývoja elektrických áut a digitálnych technológií. Do roku 2029 chce mať v portfóliu zhruba 75 plne elektrických a 60 hybridných modelov.

Nový investičný plán bol schválený na zasadnutí dozornej rady VW, uvádza automobilka na webovej stránke.

Do roku 2029 plánuje vyrobiť 26 miliónov elektrických vozidiel, z toho 20 miliónov kusov na modulárnej platforme MEB, na ktorej tento mesiac spustil produkciu v Zwickau.

VW potvrdil, že elektrické vozidlá bude vyrábať okrem viacerých nemeckých závodov aj v Česku, USA a Číne. O slovenskej fabrike sa v súvislosti s elektromobilmi nezmieňuje.

O umiestnení nového výrobného závodu, ktorý mal pôvodne postaviť v Turecku, rozhodne do konca roka.

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať