Graf dňa: Finančné trhy sa boja ďalšieho populizmu tureckého prezidenta

• Turecká líra sa po víťazstve súčasného prezidenta Erdogana vo víkendových voľbách prepadla na nové minimum voči doláru.
• Prezident chce pokračovať v politike nízkych úrokových sadzieb napriek 40-percentnej inflácii. 

Víťazstvo Recepa Tayyipa Erdogana v tureckých prezidentských voľbách bolo zlou správou nielen pre ľudskoprávnych aktivistov, ale aj pre investorov. Ďalší pokles hodnoty tureckej líry naznačuje, že očakávajú pokračovanie alternatívnej hospodárskej politiky, ktorá krajine priniesla infláciu v desiatkach percent.

Turecká líra sa po Erdoganovom víťazstve prepadla na nové historické minimum voči doláru, ukazuje Graf dňa. Od decembra 2021 prišla turecká mena o tretinu hodnoty a od roku 2003, keď sa Erdogan stal premiérom, dokonca o 90 percent.

Čoraz autoritatívnejší Erdogan si podriadil všetky oblasti štátu vrátane centrálnej banky. Tá v súlade s presvedčením prezidenta, že správnou reakciou na zvyšujúcu sa infláciu je uvoľnenie a nie sprísnenie menovej politiky, znížila základnú úrokovú sadzbu na 8,5 percenta. Erdogan hneď po svojom zvolení sľuboval, že politika nízkych úrokových sadzieb bude pokračovať.

Svoj tretí prezidentský mandát sa mu nepodarilo získať už v prvom kole, druhé, ktoré sa konalo v nedeľu, vyhral so zhruba 52 percentami hlasov. Voličov neodradila ani 40-percentná inflácia, ani kontinuálne oslabovanie tureckej meny. Podľa komentátora Bloombergu Johna Authersa to znamená, že sa nerozhodovali na základe stavu ekonomiky, a preto nič nebude prezidentovi brániť pokračovať v opatreniach, ktoré kritizujú ekonómovia.

„Kľúčové je, že medzinárodné finančné trhy neprivedú Erdogana k disciplíne,“ hovorí. „Nie je žiaden dôvod očakávať zmenu hospodárskej politiky, takže sa treba pripraviť na ďalší pokles líry.“

Turecko sa snaží pokles hodnoty meny zmierňovať intervenciami na devízovom trhu. Krajina tento rok prišla už o 27 miliárd dolárov rezerv, ktoré okrem podpory líry spotrebovala na krytie rastúceho deficitu platobnej bilancie, píše Financial Times.

Ekonómovia už dávno hovoria, že to je neudržateľné. Erdogan sľúbil zostavenie ekonomického tímu „s medzinárodnou kredibilitou“ a podľa agentúry Bloomberg uvažuje o návrate Mehmeta Simseka, bývalého stratéga investičnej banky Merrill Lynch, do kresla ministra financií.

„Je tu určitý optimizmus v súvislosti so smerovaním hospodárskej politiky, ale nemyslím si, že to bude mať dlhé trvanie,“ hovorí Liam Peach, analytik londýnskej firmy Capital Economics. „Aj keď fiškálna politika bude asi prísnejšia, než sme predpokladali, pochybujeme, že Erdogan dovolí centrálnej banke zvýšiť sadzby.“