Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ficova pomoc obetiam Váhostavu? Bude sa vracať aj s pokutou, tvrdí SaS

Firma Juraja Širokého minimálne na dlhý čas odpísala dlhy a ďalej stavia pre štát diaľnice. Foto - Tasr
Firma Juraja Širokého minimálne na dlhý čas odpísala dlhy a ďalej stavia pre štát diaľnice. Foto – Tasr

Európskej komisii sa zrejme nepáči, že štát platí dlhy, ktoré si narobila firma Juraja Širokého.

Ficov recept na pomoc obetiam Váhostavu Juraja Širokého vyjde Slovensko ešte draho. Takýto odkaz posiela vláde opozičná SaS. Program na výplatu firiem, u ktorých Váhostav nechal sekeru, sa totiž nepozdáva Bruselu.

Štátna pomoc

  • Veritelia Váhostavu majú možnosť nechať si od štátu preplatiť polovicu faktúr, ktoré si u nich nechala Širokého firma. Najviac však každá jedna môže dostať najviac 200-tisíc eur. Celkové dlhy Váhostavu medzi bežnými veriteľmi dosahujú zhruba 100 miliónov eur. To znamená, že hranica od Smeru viacerým väčším stavbárom nemusí vyhovovať.
  • Druhá možnosť je dostať v najbližších piatich rokoch necelých 19 percent nevyplatených pohľadávok priamo od Váhostavu a potom do firmy posielať pokojne aj exekútora, až kým nedostanú polovicu z pohľadávok. Ak ju dostanú a firma preukáže zisk, môže si po rokoch pýtať všetky peniaze.

„Je veľmi pravdepodobné, že išlo o nedovolenú štátnu pomoc,“ skonštatovala podľa agentúry TASR poslankyňa za SaS Jana Kiššová.

Reč je o rozhodnutí štátu poslať nevyplateným sro-čkam, živnostníkom či ďalším veriteľom Váhostavu namiesto neho aspoň polovicu peňazí za odrobenú prácu.

SaS sa opiera o slová eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Pierra Moscoviciho.

„Príslušný členský štát nesmie navrhované opatrenie vykonať, kým o ňom komisia neprijme konečné rozhodnutie. Komisii doteraz nebola doručená notifikácia o tomto opatrení, ani sťažnosti týkajúce sa tohto opatrenia,“ cituje Moscoviciho SaS.

Táto pomoc od štátu prišla po mohutnom tlaku médií a opozície a jej detaily hovoria, že najviac môže nevyplatený veriteľ dostať 200-tisíc eur.

Keďže dokopy sa dlhy Váhostavu šplhali pri bežných veriteľoch do výšky okolo 100 miliónov eur, nie každému tento model pomoci výrazne pomôže. Nič to nemení na tom, že štát už poslal na účty poškodených partnerov Váhostavu vyše 6 miliónov eur.

Peniaze od bánk

Peniaze pre nevyplatených obchodných partnerov stavebného gigantu sa mali nazbierať zo špeciálneho odvodu, ktorý odvádzajú banky. Má slúžiť na hasenie krízových situácií v bankovníctve.

Pôvod peňazí na pomoc drobným stavbárom je zrejme to, čo sa nepozdáva eurokomisárovi Moscovicovi.

Na inom eurokomisariáte pritom už o našom Váhostave vedia dávnejšie a dokonca si pre kauzu od nášho ministerstva financií už aj stihli vypýtať bližšie informácie. Informoval o tom nedávno portál aktualne.sk. Ide o komisiu pre hospodársku súťaž.

Tomuto komisariátu môže prekážať napríklad selektívna pomoc, alebo dokonca štátna pomoc priamo Váhostavu. Veď štát sa rozhodol, že zaplatí polovicu dlhov, ktoré zanechal Váhostav u svojich obchodných partnerov, namiesto neho.

Dnes už Širokého firma veľkú časť svojich dlhov odpísala v takzvanej reštrukturalizácii.

Pomoc poohýbali, ale nič to zmeniť nemusí

SaS tvrdí, že peniaze, ktoré sa takto povyplácali,

nariadi Brusel vrátiť naspäť a ešte zaplatíme aj pokuty za porušovanie európskych regulí.

Zatiaľ nie je jasné, kam sa skúmanie úradníkov z Bruselu doposiaľ posunulo.

Doteraz sa však hovorilo skôr o tom, že Brusel nemôže proti Ficovej schéme zasiahnuť, kým reálne nejaké pravidlá štát neporuší, teda nevyplatí peniaze firmám.

Podmienky pomoci veriteľom Váhostavu pritom štát upravil na maximálnych 200-tisíc eur práve preto, aby unikol sankciám z Bruselu. Pomoc do tejto výšky netreba Európskej nahlasovať, volá sa to schéma „de minimis“.

Vôbec to však nemusí znamenať, že tým Brusel uspokojí.

Logika velí, že keby sa v Bruseli pozerali na tento prípad ako na štátnu pomoc pre Váhostav, potom mu bankový fond pomáha sumárom všetkých dotácií vyplatených jeho menším veriteľom a nie len pomocou „de minimis“. V tom prípade mali naši zákonodarcovia dotáciu najprv nahlásiť komisii.

Dnes na DennikE.sk

Návod pre firmy: Koľko respirátorov dať zamestnancovi, kam s nimi cez obed a kedy stačí aj KN95?

Ilustračné foto – TASR/DPA
Ilustračné foto – TASR/DPA

Aký rozdiel je medzi respirátorom s označením FFP2 a KN95? Ako dlho ich môžeme nosiť a čo znamenajú ďalšie údaje na nich? V rozhovore s odborníčkou na ochranné pracovné prostriedky prinášame odpovede na veľa praktických otázok.

Týždeň v európskej ekonomike: Čo vieme o očkovacích pasoch? Prídu možno v lete, budú digitálne a nie od Google či Apple

Foto - TASR / AP
Foto – TASR / AP

Týždeň v európskej ekonomike od Radovana Geista z portálu Euractiv.sk:

  • EÚ smeruje k vakcinačným pasom, nejasnosti však ostávajú.
  • Systematické zneužívanie poľnohospodárskych subvencií v strednej a východnej Európe.
  • Zelená premena čaká aj profesionálny šport.

Minúta po minúte

Akcie amerických technologických gigantov sa dnes výrazne oslabili, index Nasdaq Composite si pohoršil o 2,7 %. Pokles Microsoftu, Applu či Amazonu prevážil nad rastom finančných, energetických či priemyselných podnikov.

Investori podľa agentúry Reuters presúvali peniaze z technologických firiem do odvetví, ktoré podľa nich budú viac ťažiť z oživovania ekonomiky.

Ako klesli indexy na Wall Street

  • Dowov-Jonesov index, ktorý zahŕňa akcie 30 popredných amerických podnikov, stratil 0,39 % a uzavrel na 31 270,09 bodu.
  • Širší index S&P 500 klesol o 1,31 % na 3819,72 bodu.
  • Nasdaq Composite, v ktorom je zastúpených mnoho firiem z odvetvia vyspelých technológií, sa prepadol o 2,70 % na 12 997,75 bodu.

Výrazný pokles utrpel Microsoft, Apple či Amazon, posilňovali sa naopak banky JPMorgan a Goldman Sachs či ropné spoločnosti Exxon Mobil a Chevron. (čtk)

Zdroj - Google
Zdroj – Google

Streamovacia spoločnosť Anghami vstúpi ako prvá arabská technologická firma na americkú burzu Nasdaq. Rival Spotify je populárny na Blízkom východe a v severnej Afrike, na burzu pôjde prostredníctvom firmy založenej na účely akvizície.

Firma to podľa agentúry Reuters oznámila v dnešom vyhlásení.

  • Anghami hovorí, že jej príjmy sa v posledných troch rokoch zvýšili o 80 % a v najbližších troch rokoch očakáva ich späťnásobenie.
  • Spoločnosť sídli v emiráte Abú Zabí (Spojené arabské emiráty), má viac než 70 miliónov registrovaných používateľov a spolupracuje s firmami Universal Music Group, Sony Music a Warner Music Group.

Na burzu pôjde prostredníctvom takzvanej SPAC (Special Purpose Acquisition Companies), teda prázdnej firmy založenej len na účely akvizície. Tá vydá najprv akcie v rámci primárnej verejnej ponuky (IPO), vstúpi na burzu a potom hľadá vhodný cieľ na prevzatie. Investori nevedia, aký podnik nakoniec firma prevezme.

V posledných mesiacoch firiem SPAC pribúda rýchlym tempom. (čtk)

Od pondelka už nebudú môcť ísť pozitívni na covid-19 na nákup potravín a drogérie. Vyplýva to z vyhlášky úradu verejného zdravotníctva. Odísť z domu môžu len kvôli neodkladnej zdravotnej starostlivosti či testovaniu.

„Túto možnosť sme do vyhlášky stanovili v čase, keď sme zaznamenávali sťažnosti od občanov, ktorí nemali možnosť zabezpečiť si nevyhnutné životné potreby cez iné osoby, zároveň nemali možnosť využiť online nákupy a nebola im garantovaná ani pomoc donášky zo strany samospráv,“ vysvetlila hovorkyňa úradu Daša Račková.

Uznesenie vlády z 28. februára starostom a primátorom odporúča prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie základných životných potrieb pre odkázané osoby, ktoré sú pozitívne testované na covid-19. „ÚVZ SR aj z tohto dôvodu a z dôvodu výskytu nových mutácií pristúpil k zrušeniu uvedenej možnosti,“ doplnila.

Ostatné možnosti opustenia karantény ostávajú pre pozitívne osoby zachované. „Vo všetkých prípadoch však musí mať pozitívne testovaná osoba prekryté horné dýchacie cesty respirátorom FFP2 bez výdychového ventilu, povinné je aj dodržiavanie hygieny rúk,“ uviedla.

Medzi osoby v osobitnom režime úrad po novom zaraďuje aj pracovníkov bánk, ktorí sú zodpovední za prevádzku prvkov kritickej infraštruktúry vo finančných službách. (tasr)

Nemecká vláda schválila návrh zákona, ktorý tlačí na dodržiavanie ľudských práv a ekologických noriem u zahraničných dodávateľov. Zabezpečiť to majú nemecké podniky pod hrozbou pokút. O návrhu bude rokovať ešte spolkový snem. Podnikateľské združenia ho kritizujú a žiadajú zmeny.

  • Zákon by mal napríklad zabezpečiť, aby za produktmi, ktoré ponúkajú nemecké podniky, nestála detská práca. V prípade porušenia by nemecké firmy mohli dostať pokutu do 2 % svojich ročných tržieb.
  • Nové pravidlá majú platiť od roku 2023 pre nemecké podniky s viac než tromi tisíckami zamestnancov a o rok neskôr pre firmy s viac než tisíckou zamestnancov. V prvej fáze by sa zákon mal týkať viac než 600 firiem, v druhej viac než 2900.

Spolkový zväz zamestnávateľov (BDA), ktorý reprezentuje podniky zo všetkých odvetví nemeckej ekonomiky, nový zákon kritizuje a označuje ho za príliš ďalekosiahly a prísny.

Varuje, že mnoho firiem sa pre hrozbu postihu bude musieť stiahnuť z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré majú problémy s dodržiavaním ľudských práv. Tvrdí tiež, že nemecké podniky budú znevýhodnené voči zahraničnej konkurencii. (čtk, reuters, dpa)

Bývalá rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová kandiduje do predstavenstva ruského koncernu Rosnefť. V roku 2018 jej prišiel na svadbu Vladimir Putin. Vo vedení firmy pôsobí od roku 2017 aj bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder.

O nominácii Kneisslovej informovala ruská agentúra Interfax, jej meno podľa nej figuruje na vládnom zozname kandidátov.

Kneisslová je novinárka a odborníčka na Blízky východ. Členkou FPÖ (ktorá má dohodu o spolupráci so stranou Jednotné Rusko Vladimira Putina) nebola, ruský prezident však prišiel v auguste 2018 na jej svadbu. Post ministerky zastávala v prvej vláde Sebastiana Kurza v rokoch 2017 až 2019.

Hlavným akcionárom firmy Rosnefť je ruská štátna holdingová spoločnosť Rosneftegaz. Spoločnosť opakovane čelila kritike za vysoké odmeny, ktoré členom predstavenstva platí, napísal portál Nastojaščeje vremja. (čtk)

Shell sa chystá na éru „po rope“. Firma plánuje vyrábať biopalivá, ako letecký benzín a naftu z poľnohospodárskych plodín a obnoviteľnej energie, a rozšíriť v komerčnom rozsahu elektrolyzéry na výrobu vodíka bez použitia fosílnych palív.

Kedy sa vyplatí zamestnancovi podať daňové priznanie, aj keď by to mohol nechať tak (+ návod)

Ilustračné foto, spomienka na časy pred pandémiou - TASR
Ilustračné foto, spomienka na časy pred pandémiou – TASR

Ľuďom s príjmami zo zamestnania sa môže niekedy oplatiť podať daňové priznanie, aj keď by nemuseli. Napríklad keď pracovali len časť roka a nemajú uplatnenú celú nezdaniteľnú časť. Denník E pripravil návod na vyplnenie a modelovú situáciu.

Nemecká centrálna banka prvý raz od roku 1979 nepošle peniaze do štátneho rozpočtu, keďže za minulý rok nevykázala zisk. Dôvodom boli obavy z dôsledkov pandémie, pre ktoré si vytvárala rezervy a miliardová pomoc na záchranu ekonomiky.

„Vyššie zabezpečovanie rizík je hlavným dôvodom, prečo Bundesbanka vykazuje za rok 2020 vyrovnaný výsledok,“ povedal prezident centrálnej banky Jens Weidmann.

Za rok 2019 nepoznačený pandémiou poslala Bundesbanka do štátneho rozpočtu 5,85 miliardy eur, čo bol najvyšší dosiahnutý zisk od finančnej krízy.

Ministerstvo financií tradične počíta s tým, že centrálna banka posiela do rozpočtu ročne 2,5 mld. eur. Od zavedenia eura v roku 1999 vykazovala zisk každoročne. Najvyšší bol v roku 2001, keď dosiahol 11,2 mld. eur. (čtk, dpa)

Cyprus chce spriehľadniť vlastníctvo tisícok firiem. V najbližších mesiacoch rozbehne register skutočných majiteľov podnikov. Bude sa doň vkladať konečný vlastník v biznise označovaný ako ultimate beneficial owner.

Detaily o spoločnostiach, z ktorých mnohé majú väzby na Rusko, sa začnú zhromažďovať od 16. marca. Firmy majú šesť mesiacov na to, aby si obstarali dáta a zadali ich do systému.

Prečo je to dôležité

Zoznam, ktorý v rámci boja proti praniu špinavých peňazí požaduje EÚ, môže zásadne zmeniť situáciu na ostrove. Cyprus s nízkymi daňami umožňoval skryť bohatstvo vo fiktívnej firme s nepriehľadnou vlastníckou štruktúrou.

Odborníci očakávajú, že niektoré podniky radšej z ostrova odídu, než by mali odkryť vlastnícku štruktúru. Niektoré to už urobili, keď banky vlani zaviedli prísnejšie kontroly.

Maira Martiniová z Transparency International pripomenula, že register nebude verejný, ako vyžaduje Brusel. Podľa aktivistov by mal byť prepojený s ďalšími databázami, napríklad s katastrom nehnuteľností. (čtk, reuters)

Bratislavský magistrát hovorí, že rokuje s ministrom financií Eduardom Hegerom o kompenzáciách pre mestský dopravný podnik. DPB spolu s dopravnými podnikmi v Košiciach, Prešove a Žiline upozorňovali na výpadky tržieb počas koronakrízy, varovali pred rušením spojov či prepúšťaním.

Bratislava verí, že rokovanie bude úspešné, pretože situáciu považuje pre DPB za diskriminačnú a výpadky financií v takom objeme samospráva bez pomocnej ruky štátu neutiahne, uviedla podľa TASR hovorkyňa magistrátu Katarína Rajčanová.

DPB výpadok tržieb vyčíslil na 21 miliónov eur od začiatku koronakrízy. Ročné tržby podniku pritom v roku 2019 predstavovali zhruba 46 miliónov eur.

MHD si objednáva a financuje mesto. Ministerstvo dopravy dvakrát reagovalo, že pomôcť nemôže, pretože si dopravu neobjednáva. (tasr, e)

Coop Jednota sa pridala k reťazcom, ktoré oddnes skrátili čas predaja do 20.00. Otváracie hodiny skrátila v 21 predajniach, na regionálnej úrovni niektoré obchody zatvorí už o 19.00 h.

„Rešpektujeme nariadenie a skracujeme otvárací čas predajní do maximálne 20.00 h,“ potvrdil Branislav Lellák, vrchný riaditeľ obchodnej sekcie COOP Jednoty Slovensko.

Upravené otváracie hodiny sa týkajú supermarketov a Tempo supermarketov v okresoch Žilina, Trenčín, Nové Zámky, Levice, Zlaté Moravce, Nitra, Spišská Nová Ves, Liptovský Mikuláš, Senec, Šaľa, Galanta, Kysucké Nové Mesto a Čadca.

Na regionálnej úrovni niektoré spotrebné družstvá skracujú otváracie hodiny vo svojich predajniach do 19.00 h., napríklad COOP Jednota Krupina upravila z 20.00 na 19.00 h. otváracie hodiny vo svojich siedmich prevádzkach.

Skrátenie otváracích hodín na základe nariadenia, ktorým sa sprísnil zákaz vychádzania od stredy 3. marca od 20.00 h, už ohlásili reťazce Lidl, Kaufland, Tesco a Billa. Veľkoobchod Metro posunul otváracie hodiny predajní do 20.00 h. už od 1. marca.

Podľa ministra financií Rishiho Sunaka sa britská ekonomika vráti na úroveň pred pandémiou o pol roka skôr, než sa očakávalo. Podľa nového odhadu by k tomu malo dôjsť v polovici budúceho roka.

Podľa odhadu úradu pre rozpočtovú zodpovednosť britský HDP tento rok stúpne o 4 %, ešte v novembri predpovedal rast o 5,5 %. V roku 2022 by mal dosiahnuť 7,3 %, čo by bolo najrýchlejšie tempo v histórii meraní od roku 1949.

Sunak predstavil návrh štátneho rozpočtu na budúci fiškálny rok, ktorý sa začne v apríli. Počíta s výrazne vyššími pôžičkami, než odhadoval pred niekoľkými mesiacmi. Deficit by mal dosiahnuť 10,3 % HDP v porovnaní s predchádzajúcou prognózou 7,4 %.

Ako podporujú firmy v koronakríze:

  • Nový systém podpory pre podniky ponúkne pôžičky od 25-tisíc do 10 miliónov libier s 80-percentnou štátnou zárukou.
  • Podrobnosti o úrokových sadzbách ani kritériách nie sú známe, podľa skorších správ budú nové pravidlá pravdepodobne prísnejšie.
  • Nová schéma nahradí súčasné programy, v rámci ktorých si dotknuté firmy požičali 73 miliárd libier. (čtk, bbc)

Prechod na čistejšie zdroje energie bude Poľsko do roku 2045 stáť odhadom 100 miliárd eur. Krajina vyrába väčšinu elektriny z uhlia, jeho podiel chce znížiť v súvislosti s rastúcimi nákladmi na emisie oxidu uhličitého.

Poľsko v najbližších 30 rokoch zavrie uhoľné elektrárne a nahradí ich zdrojmi na plyn, veternými elektrárňami na mori a jadrovými elektrárňami.

So stavbou prvej jadrovej elektrárne plánuje začať v roku 2026, v prevádzke by mala byť o sedem rokov neskôr. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať