Ficova pomoc obetiam Váhostavu? Bude sa vracať aj s pokutou, tvrdí SaS
Európskej komisii sa zrejme nepáči, že štát platí dlhy, ktoré si narobila firma Juraja Širokého.
Ficov recept na pomoc obetiam Váhostavu Juraja Širokého vyjde Slovensko ešte draho. Takýto odkaz posiela vláde opozičná SaS. Program na výplatu firiem, u ktorých Váhostav nechal sekeru, sa totiž nepozdáva Bruselu.
Štátna pomoc
- Veritelia Váhostavu majú možnosť nechať si od štátu preplatiť polovicu faktúr, ktoré si u nich nechala Širokého firma. Najviac však každá jedna môže dostať najviac 200-tisíc eur. Celkové dlhy Váhostavu medzi bežnými veriteľmi dosahujú zhruba 100 miliónov eur. To znamená, že hranica od Smeru viacerým väčším stavbárom nemusí vyhovovať.
- Druhá možnosť je dostať v najbližších piatich rokoch necelých 19 percent nevyplatených pohľadávok priamo od Váhostavu a potom do firmy posielať pokojne aj exekútora, až kým nedostanú polovicu z pohľadávok. Ak ju dostanú a firma preukáže zisk, môže si po rokoch pýtať všetky peniaze.
„Je veľmi pravdepodobné, že išlo o nedovolenú štátnu pomoc,“ skonštatovala podľa agentúry TASR poslankyňa za SaS Jana Kiššová.
Reč je o rozhodnutí štátu poslať nevyplateným sro-čkam, živnostníkom či ďalším veriteľom Váhostavu namiesto neho aspoň polovicu peňazí za odrobenú prácu.
SaS sa opiera o slová eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Pierra Moscoviciho.
„Príslušný členský štát nesmie navrhované opatrenie vykonať, kým o ňom komisia neprijme konečné rozhodnutie. Komisii doteraz nebola doručená notifikácia o tomto opatrení, ani sťažnosti týkajúce sa tohto opatrenia,“ cituje Moscoviciho SaS.
Táto pomoc od štátu prišla po mohutnom tlaku médií a opozície a jej detaily hovoria, že najviac môže nevyplatený veriteľ dostať 200-tisíc eur.
Keďže dokopy sa dlhy Váhostavu šplhali pri bežných veriteľoch do výšky okolo 100 miliónov eur, nie každému tento model pomoci výrazne pomôže. Nič to nemení na tom, že štát už poslal na účty poškodených partnerov Váhostavu vyše 6 miliónov eur.
Peniaze od bánk
Peniaze pre nevyplatených obchodných partnerov stavebného gigantu sa mali nazbierať zo špeciálneho odvodu, ktorý odvádzajú banky. Má slúžiť na hasenie krízových situácií v bankovníctve.
Pôvod peňazí na pomoc drobným stavbárom je zrejme to, čo sa nepozdáva eurokomisárovi Moscovicovi.
Na inom eurokomisariáte pritom už o našom Váhostave vedia dávnejšie a dokonca si pre kauzu od nášho ministerstva financií už aj stihli vypýtať bližšie informácie. Informoval o tom nedávno portál aktualne.sk. Ide o komisiu pre hospodársku súťaž.
Tomuto komisariátu môže prekážať napríklad selektívna pomoc, alebo dokonca štátna pomoc priamo Váhostavu. Veď štát sa rozhodol, že zaplatí polovicu dlhov, ktoré zanechal Váhostav u svojich obchodných partnerov, namiesto neho.
Dnes už Širokého firma veľkú časť svojich dlhov odpísala v takzvanej reštrukturalizácii.
Pomoc poohýbali, ale nič to zmeniť nemusí
SaS tvrdí, že peniaze, ktoré sa takto povyplácali,
nariadi Brusel vrátiť naspäť a ešte zaplatíme aj pokuty za porušovanie európskych regulí.
Zatiaľ nie je jasné, kam sa skúmanie úradníkov z Bruselu doposiaľ posunulo.
Doteraz sa však hovorilo skôr o tom, že Brusel nemôže proti Ficovej schéme zasiahnuť, kým reálne nejaké pravidlá štát neporuší, teda nevyplatí peniaze firmám.
Podmienky pomoci veriteľom Váhostavu pritom štát upravil na maximálnych 200-tisíc eur práve preto, aby unikol sankciám z Bruselu. Pomoc do tejto výšky netreba Európskej nahlasovať, volá sa to schéma „de minimis“.
Vôbec to však nemusí znamenať, že tým Brusel uspokojí.
Logika velí, že keby sa v Bruseli pozerali na tento prípad ako na štátnu pomoc pre Váhostav, potom mu bankový fond pomáha sumárom všetkých dotácií vyplatených jeho menším veriteľom a nie len pomocou „de minimis“. V tom prípade mali naši zákonodarcovia dotáciu najprv nahlásiť komisii.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
