Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ako Smer nevie riadiť zdravotníctvo: príbeh ministra a šéfov poisťovne a nemocnice

Premiér Robert Fico sa ministra zdravotníctva zastáva. Foto N - Tomáš Benedikovič
Premiér Robert Fico sa ministra zdravotníctva zastáva. Foto N – Tomáš Benedikovič

Keď sa premiéra Roberta Fica v nedeľu v TA3 pýtali na problémy v zdravotníctve, povedal, že sa vyhýba nemocniciam ako čert krížu. „Nemáte na nás nič iné, len cétečko a tetu Anku. A to je dosť málo,“ reagoval zasa v rozhovore pre Hospodárske noviny, ktoré s ním chceli hovoriť o korupcii v zdravotníctve.

Na otázky o zdravotníctve neodpovedá, alebo tvrdí, že za jeho súčasný stav nezodpovedá. Smer pritom riadi zdravotníctvo osem z posledných desiatich rokov a najsilnejší štátni nominanti v zdravotníctve sú ľudia dosadení Smerom. A všetci traja – minister, riaditeľ štátnej poisťovne aj riaditeľ najväčšej štátnej nemocnice – v súčasnosti čelia viacerým obvineniam, za ktoré by ich mohol dať premiér odvolať.

Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave Miroslav Bdžoch. Foto - Tasr
Riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave Miroslav Bdžoch. Foto – TASR

Riaditeľ nemocnice, z ktorej pre zimu museli evakuovať pacientov

Miroslav Bdžoch je riaditeľ Univerzitnej nemocnice v Bratislave, odkedy sa ministerkou zdravotníctva stala Zuzana Zvolenská (Smer). Štyri roky riadi najväčšiu nemocnicu na Slovensku s najväčším rozpočtom, ktorá robí najväčšie dlhy. Vysvetľuje to aj tým, že sa stará o najkomplikovanejšie prípady.

Minulý týždeň v jednej z budov v nemocnici v Petržalke pre zlyhanie kúrenia stopli operácie a z 250 ľudí, ktorí tam ležali, 190 presunuli do iných budov nemocnice. Šesťdesiatim pacientom, ktorí v nemocnici museli ostať, ohrievali miestnosti elektrickými ohrievačmi.
Kúrenie tam nezlyhalo prvý raz. Už pred tromi mesiacmi sa pokazil kotol, vtedy šlo o kratší výpadok a presúvali len niekoľko pacientov. Teraz nefungovala stanica, ktorá vyhrieva budovu.

Stav, keď nemocnica preváža pacientov, je veľmi zriedkavý, na Antolskej sa to stalo pre poruchu prvýkrát. Čo na to povedal premiér?

„Pokiaľ viem, tak vybuchla kotolňa a tá kotolňa sa dnes opravuje. Ak dovolíte, nemôžem niesť zodpovednosť za kotolňu nemocnice.“
Riaditeľa nemocnice sa zastáva aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré rozhoduje, kto bude vo veľkých nemocniciach šéfovať. „Situácia, ktorá nastala v nemocnici v Petržalke, nás, samozrejme, neteší,“ odpovedá ministerstvo a dodáva, že sa predsa nedá predpokladať, kedy nastane porucha na kúrení. Na otázku, či riaditeľa Bdžocha odvolajú, neodpovedali.

Bývalý a súčasný šéf poisťovne. Zľava súčasný šéf poisťovne Miroslav Vaďura a vedľa neho Marcel Forai, ktorú odstúpil pre zmluvy s tetou. Foto - Tasr

Bývalý a súčasný šéf poisťovne. Zľava súčasný šéf poisťovne Miroslav Vaďura a vedľa neho Marcel Forai, ktorý odstúpil pre zmluvy s tetou. Foto – TASR

Aj nový šéf štátnej poisťovne má za sebou predražené nákupy

Miroslav Vaďura na poste riaditeľa štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne nahradil Marcela Foraia, ktorého Smer stiahol pre zmluvy so svojou 70-ročnou  tetou Annou Sučkovou.

Minister zdravotníctva Vaďuru do funkcie menoval, hoci ten za Foraia sedel v predstavenstve poisťovne, mal na starosti financie a mal tak prístup ku všetkým dôležitým informáciám.

Aj Vaďura je kamarát bývalého predsedu parlamentu Pavla Pašku, ktorý musel odstúpiť pre kauzu CT.

„Keď máte priateľov, tak sa jednoducho môžete stretnúť,“ komentoval svoj vzťah s Vaďurom Pavol Paška v reportáži televízie Markíza. Tá oboch nakrútila krátko pred Vianocami na spoločnej večeri v centre Bratislavy.

Tak ako odvolaný Forai, má rodinného príslušníka v zdravotníckom biznise aj Vaďura. Denník Sme upozornil, že jeho švagor Zbyhněv Stebel tiež podniká v zdravotníctve a tiež je závislý od zmlúv Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Tá tvrdí, že Vaďurov švagor má rovnaké podmienky ako jemu podobní podnikatelia. Stebel je menšinovým spoluvlastníkom vo firme, ktorá vlastní nemocnicu.

Nástup Vaďuru do funkcie bol kontroverzný od začiatku. Ako riaditeľ bratislavskej nemocnice mal v roku 2009 za prvej Ficovej vlády nakúpiť prístroj cerebrálny oxymeter za trikrát vyššiu cenu ako podobný prístroj, ktorý kúpila o štyri roky nato Fakultná nemocnica v Brne, informoval denník Sme.

Najväčšia poisťovňa však hovorí, že takéto porovnanie je nekorektné a zavádzajúce. Dôvodom inej ceny je podľa nich špecializovaný zdravotnícky materiál. Na cenu môže totiž vplývať aj to, za koľko tento materiál vedia nakúpiť. „Ak vie dodávateľ dodať materiál na predmetný prístroj, tak väčšinou dochádza k aplikácii základného marketingového ťahu, teda prístroj sa predá pod cenu a náklady sa presúvajú na materiál,“ tvrdí poisťovňa.

Nemocnica pod Vaďurovým vedením kupovala aj predražený CT prístroj. V roku 2009 vysúťažil a schválil nákup rovnakého prístroja s cenou o 40 percent vyššou ako v Ostrave, upozornila Transparency International. Nemocnica obmedzila súťaž, lebo žiadala, aby sa chladilo vodou. „Chladenie vzduchom by si zrejme žiadalo ďalšie investície vo forme stavebných prác, nemocnica však ďalším dodávateľom ani nedala šancu dať ponuku vrátane stavebných úprav a súťažiť na cene,“ tvrdí Transparency.

O pol roka po uzavretí pôvodnej zmluvy však nemocnica podpísala novú zmluvu, na výkonnejší prístroj. Čo nemocnicu a dodávateľa viedlo k novej dohode, Vaďura nevysvetlil.

Vaďurovi vyčítajú navyše predaj heliportu aj s takmer siedmimi hektármi nemocničného parku. O predaji pred piatimi rokmi informoval týždenník Plus 7 dní. Išlo o pozemky na bratislavských Kramároch.

Týždenník vtedy napísal, že za predaj pozemkov dostal štát 5,7 milióna eur. Ak by sa podľa ich informácií predávali za trhovú cenu, mali by hodnotu 30 až 39 miliónov eur. Štát tak mal prísť o zhruba 25 až 33 miliónov eur.

Ako napísal Nový čas ešte v roku 2010, znalecký posudok ocenil výmeru 67 393 štvorcových metrov na 84 eur za štvorcový meter, podobné pozemky na Kramároch sa pritom podľa týždenníka Plus 7 dní vtedy predávali od 470 do 590 eur za meter, teda šesťnásobne drahšie.

Vaďura sa vtedy bránil, že cenu určil znalec a pozemky, ktoré podľa neho boli prebytočný majetok, žiadne štátne organizácie nechceli.

Dnešný šéf poisťovne nakoniec od predaja odstúpil, nový minister Ivan Uhliarik (KDH) ho aj tak za ne odvolal.

Aj napriek tomu však terajšie ministerstvo Vaďuru bráni. „Osoba riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne je od začiatku zneužitá na predvolebnú kampaň. Isté denníky a politici, napriek tomu, že majú stanoviská, stále klamú a vedú túto nekalú kampaň,“ napísalo.

Bráni sa tým, že pozemky nakoniec nevýhodne nepredal a kúpil aj iné CT. „Rovnako aj akože nová téma v súvislosti s oxymetrom, kde porovnávajú neporovnateľné – prístroj z roku 2009 s prístrojom z roku 2014,“ dodalo.

 Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minister zdravotníctva, ktorý nič nerieši

Viliam Čislák je zrejme najkritizovanejším ministrom vo vláde – výčitky k jeho práci mal prezident Andrej Kiska, ešte vlani v júni si ho zavolal na stretnutie a potom mu vyčítal, že nepripravuje reformy a riešenia zlého stavu zdravotníctva. „Po svojom rozhovore s ministrom musím, žiaľ, skonštatovať, že som nepočul žiadne – opakujem: absolútne žiadne — jasné informácie o opatreniach, ktoré by minister už prijal, aby sa zastavilo neefektívne a netransparentné nakladanie s peniazmi v zdravotníctve. A termín, kedy také opatrenia prijme, som nepočul,“ povedal vtedy prezident.

Čisláka v minulosti kritizoval aj premiér Robert Fico. Ten ho vyzval, aby pracoval efektívnejšie a bezodkladne začal riešiť všetky kontroverzné témy v rezorte. Dnes ho už obhajuje. „Komunikuje, hľadá riešenia,“ povedal cez víkend v TA3 s tým, že ak to nezvládne, bude potrestaný.

Prezident ho však kritizuje aj naďalej, aj keď nie už tak priamo. V novoročnom príhovore povedal: „Zrejme u nás neexistuje taká oblasť, kde je toľko svojvôle, chaosu v systéme, neprehľadných záujmov, klientelizmu a neporiadku ako v našom systéme zdravotníctva. A budem stále upozorňovať, že štát a jeho inštitúcie sa nemajú na čo vyhovárať. Štát voči vlastným občanom v tejto oblasti dlhodobo a zahanbujúco zlyháva.“

Najnovšie problémy spôsobujú ministrovi zdravotné sestry, ktorým sa nepáči nový zákon o ich platoch. Chcú vyššie platy a aj to, aby sa zvyšovali podľa odpracovaných rokov. Podali preto hromadné výpovede. Je však otázne, či dokážu vymôcť, čo chcú, keďže z vyše tisíc sestier, ktoré podali hromadné výpovede, už ostáva podľa Slovenskej komory sestier len zhruba 900, ktoré ich nestiahli. Ministerstvo uvádza, že ich je menej ako 800.

Premiér na otázku, či by nemal Čislák za poruchu v nemocnici vyvodiť politickú zodpovednosť, neodpovedal. Nepovedal ani to, či ho neodvolá.

Dnes na DennikE.sk

Zdieľať

Kiskov tieňový minister financií: Ak dôjde k zmene, čo dúfam, je dôležité, aby strany mali aj programové prieniky

Tomáš Meravý vraví, že nikdy v živote by v Kiskovej strane Za ľudí nezvyšovali daňovo-odvodové zaťaženie práce. Na druhej strane, sú otvorení vyšším majetkovým daniam.

Stručne z ďalších tém z rozhovoru s Tomášom Meravým:

  • V programe strany budú mať aj výdavkové limity
  • Priestor na šetrenie je v znižovaní prezamestnanosti v štátnej správe, máme napríklad veľa policajtov na jedného obyvateľa
  • Obedy zadarmo by úplne nerušil, ale treba sa vrátiť k nejakej forme adresnejšej pomoci
  • Ideálne by bolo, keby sa znížili sadzby sociálneho poistenia
  • Navrhuje debatu o progresívnom nastavení daňového bonusu, ktorého suma by rástla s počtom detí
  • Čítajte celý rozhovor s Tomášom Meravým.
Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Minúta po minúte

Zdieľať

Pellegrini vyhlásil, že U. S. Steel Košice bol pre americký manažment „dojnou kravou“.  Podľa premiéra podnik trpí investičným dlhom, čo prispelo k jeho súčasnej ťažkej situácii na trhu s oceľou a zámeru znižovať počet zamestnancov.

 „Treba aj vytknúť americkému manažmentu, že tá fabrika im slúžila ako dojná krava a miesto toho, aby do nej primerane investovali, tak to nerobili,“ povedal Pellegrini po výjazdovom rokovaní v okrese Košice-okolie, na ktorom prijal odborárov z košických oceliarní.

Odborári mu odovzdali petíciu za podporu európskeho oceliarskeho priemyslu a vytvorenie férového prostredia na podnikanie. Z košickej továrne a jej dcérskych spoločností ju podpísalo viac ako 8800 zamestnancov.

Petícia nasledovala po tom, ako vedenie U. S. Steel Košice oznámilo, že do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500.

K znižovaniu stavov zamestnancov pristúpila firma vzhľadom na zlú situáciu na trhu s oceľou, pričom poukázala na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.

„Treba si veľmi otvorene povedať, a na tom sme sa aj zhodli s predstaviteľmi odborov, že tá fabrika vyprodukovala za posledné roky viac ako miliardu zisku a tento zisk bol skoro komplet odvedený akcionárom, majiteľom, do Spojených štátov. Tá fabrika veľmi málo v minulosti investovala, preto je tam aj značný investičný a morálny dlh, ktorý potom spôsobuje, že tá fabrika nie je taká efektívna, ako možno nejaké iné fabriky podobného typu v Európe alebo vo svete, a teraz žneme neblahé následky tohto celého. Takže, treba trochu vytknúť aj majiteľom, ako sa k fabrike správali,“ uviedol premiér.

Vláda si pritom podľa neho uvedomuje, že spolu s automobilkou Volkswagen ide o najväčšieho zamestnávateľa v krajine.

„Musíme dbať na to, čo sa bude diať na východe Slovenska a s veľkým znepokojením sledujem túto situáciu a privítal som aktivity odborárov, ktoré nesmerujú len k nejakému vyjednávaniu alebo zákazu prepúšťania, ale zaoberali sme sa globálne tou situáciou, ktorej čelíme v rámci Európy,“ povedal Pellegrini.

Odborárom prisľúbil, že ministri aj on sám budú v diskusiách na európskych fórach hovoriť o možných spôsoboch, ako brániť Európu voči dovozom lacnej ocele z krajín, kde sa pri výrobe neberie ohľad na environmentálne dôsledky. (tasr)

Zdieľať

SaS predložila do parlamentu balík opatrení pre motoristov. Ministerstvo dopravy má k návrhom výhrady.

Jana Kiššová z SaS uviedla, že motoristi tvoria veľkú časť štátneho rozpočtu, pričom nedostávajú adekvátnu protihodnotu. Balík opatrení opozičnej strany tvorí šesť návrhov zákonov.

SaS navrhuje úpravu pri ročnej diaľničnej známke, ktorá by podľa strany mala platiť celých 365 dní. Tento návrh je podľa hovorkyne ministerstva dopravy Karolíny Duckej odborne nepripravený. Rezort dopravy podľa jej slov vyhodnocuje správanie ľudí pri kúpe diaľničnej známky a pripravuje vlastné riešenie tejto problematiky. Avizovala, že ministerstvo ho predstaví v krátkom čase.

Ďalším navrhovaným opatrením je napríklad zrušenie nálepiek o absolvovaní technickej a emisnej kontroly, či zavedenie možnosti „prenositeľnosti“ tabuľky s evidenčným číslom vozidla zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové motorové vozidlo. „Chceme, aby evidenčné čísla vozidla, plechové tabuľky, ktoré máme na autách, boli na majiteľa,“ priblížil poslanec SaS Miroslav Ivan.

Zrušiť by SaS chcela povinnosť nakrúcať videozáznam o priebehu výkonu technickej a emisnej kontroly na staniciach technickej kontroly (STK) a na pracoviskách emisnej kontroly. Ivan upozornil, že po zavedení tohto opatrenia je o prácu technika oveľa menší záujem.

Ducká reagovala s tým, že kamery boli na STK zavedené novelou zákona, ktorá bola vypracovaná v čase, keď bola SaS koaličnou stranou. Hovorkyňa zároveň podotkla, že všetci poslanci SaS za zavedenie kamier na STK hlasovali. „Aktuálna zmena iba rozšírila ich počet, pričom zákon jasne upravuje, na aké účely sa môžu tieto záznamy použiť,“ spresnila Ducká s tým, že toto ustanovenie liberáli pri jeho prijímaní v parlamente nepripomienkovali.

Jedným z návrhov SaS je aj novela zákona o správnych poplatkoch. Podľa Ivana by mal poplatok za registráciu auta odzrkadľovať administratívne náklady na prácu úradníka, ktorý úkon vykonáva.

Navrhuje tiež zníženie daní z motorových vozidiel pre nákladné vozidlá nad 3,5 tony. Rezort dopravy uviedol, že návrhy SaS v oblasti daní nie sú v jeho kompetencii. (tasr)

Zdieľať

Most-Híd by v prvom čítaní podporil návrh reformy zdravotníctva, podľa predsedu klubu Tibora Bastrnáka však má pripomienky. SNS si počká na rokovanie Koaličnej rady. ĽSNS sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou Andreou Kalavskou.

„Od začiatku hovoríme, že budeme podporovať všetky také návrhy, ktoré sú o bezpečnosti pacientov. Stratifikácia je taký návrh. Chceli by sme to podporiť. Máme nejaké výhrady a veci, ktoré si myslíme, že ešte ministerstvo zdravotníctva musí zlepšiť. Takže keď príde tento návrh do parlamentu, tak ho v prvom čítaní podporíme. Keď ministerstvo odstráni maličkosti, ktoré nie sú úplne definované, tak by sme to mali podporiť aj v druhom čítaní,“ komentoval Bastrnák z Mosta-Híd.

Podľa neho by išlo napríklad o zvýšenie dostupnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti v tých regiónoch, v ktorých by to bolo možné.

Predseda SNS Andrej Danko sa k téme vyjadrí neskôr. „Ja sa vyjadrím vtedy, keď Smer povie na Koaličnej rade, že stojí za Kalavskou. Dovtedy je jej návrh irelevantný, nemôžeme ísť proti záujmom koaličného partnera,“ povedal.

Kotlebova ĽSNS uviedla, že sa rozhodne až po opätovnom stretnutí s ministerkou zdravotníctva Andreou Kalavskou.

Podpredseda ĽSNS Martin Beluský uviedol, že sa s ministerkou potrebujú stretnúť ešte raz, aby strane odpovedala na niektoré otázky. Jedna sa týka personálneho zabezpečenia, druhá „malej nezrovnalosti“ v zákone. „Máme taký názor v odbornom tíme, ktorý hovorí, že to možno nie je úplne dokonalý návrh, ktorý má určité riziká, no možno je to stále lepšie, ako neurobiť nič.“ (tasr)

Zdieľať

SaS uviedla, že je za nižšie dane pre firmy, ale „nie šťastná“ je ich výška podľa obratu. Strana tak reagovala na schválenie 15-percentnej dane pre podnikateľov s ročným obratom do 100-tisíc eur v parlamente.

„My dlhodobo hovoríme, že je potrebné znižovať dane, aby bola väčšia ochota priznať a platiť dane. Má to určite pozitívne dynamické efekty,“ priblížila podpredsedníčka SaS Jana Kiššová.

„Ako trochu nešťastné vnímame to, že bude progresívna daň, teda že firmy s obratom do 100-tisíc eur budú platiť zásadne inú výšku dane na rozdiel od tých firiem, ktoré majú vyšší obrat. Vytvára to medzi týmito firmami istú konkurenčnú výhodu, respektíve nevýhodu. Toto si myslíme, že nie je celkom šťastné, ale v každom prípade podporujeme znižovanie daní,“ dodala. (tasr)

Viac k téme: Nižšia, 15-percentná daň je pre všetky firmy a živnostníkov s obratom do 100-tisíc eur ročne

Zdieľať

Poslanci SNS predložili do parlamentu návrh novely, ktorá by mala dosah na štátny rozpočet 150 miliónov eur a ani sa neunúvali vyčísliť dosah, hoci na to ministerstvo financií upozornilo. Povedal to opozičný poslanec Ondrej Dostál k novele znižujúcej DPH na potraviny.

Zdieľať

Nová kryptomena Facebooku je „budíčkom „pre centrálne banky, aby pokročili v spolupráci a samy vytvorili novú digitálnu menu, povedal člen výkonnej rady Európskej centrálnej banky Benoit Coeure. Úvah o takom kroku bolo viac, no nedotiahli sa.

Zdieľať

Nie je pravda, že Európska komisia zastavila osobitný odvod pre reťazce na Slovensku, povedala poslankyňa SNS Eva Antošová. Tvrdí, že odvod zastavil predseda SNS Andrej Danko, pričom Slovensku nikto nehovoril, že by odvod nemohlo zaviesť.

Zdieľať

Mrkva nie je na zozname potravín s nižšou DPH preto, že by zasiahla rozpočet sumou 6 miliónov eur, tvrdí predkladateľka novely Eva Antošová. Odmieta tvrdenia Zsolta Simona, že by zoznam potravín so zníženou DPH navrhnutý SNS vnášal do systému chaos.