Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Riaditeľ Forai, ktorý skončil pre zmluvy s tetou Ankou, zostal v poisťovni ako radový referent

Bývalý šéf Všeobecnej zdravotnej Marcel Forai stále v poisťovni pracuje. Foto – TASR
Bývalý šéf Všeobecnej zdravotnej Marcel Forai stále v poisťovni pracuje. Foto – TASR

Bývalý riaditeľ štátnej Všeobecnej zdravotnej Marcel Forai z poisťovne neodišiel, stále v nej je zamestnaný.

Koncom septembra minulého roka odišiel z vedenia štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne jej riaditeľ a predseda predstavenstva Marcel Forai. Dôvodom bolo, že uzatváral viacero zmlúv celkovo za milióny eur so svojou 77-ročnou tetou Annou Sučkovou.

Aj keď Forai už najväčšiu poisťovňu nevedie, stále v nej pracuje. Denníku N to potvrdila Všeobecná zdravotná poisťovňa. Vysvetľuje to tým, že Foraiovým odchodom z funkcie riaditeľa mu nezanikol pracovný pomer. „Pán Forai je naďalej zamestnancom Všeobecnej zdravotnej poisťovne,“ povedala hovorkyňa Petra Balážová.

V poisťovni pracuje ako samostatný referent na pozícii metodik – analytik. „Tomu zodpovedá aj jeho platové ohodnotenie,“ dodala hovorkyňa. Koľko Forai dnes zarába, však nezverejnila. Nie je verejný funkcionár a platy svojich zamestnancov nezverejňujú. Ide o pozíciu, kde sa zarába viac ako 1200 eur v hrubom.

Ministerstvo nič nehovorí

Ministerstvo zdravotníctva na otázky, či je v poriadku, že Forai stále pracuje v poisťovni, neodpovedalo. Odkázalo nás na poisťovňu, keďže ide o personálnu otázku. Neodpovedali ani na to, či sa neobávajú, že by jeho pôsobenie v poisťovni mohlo ovplyvniť vyšetrovanie, či boli zmluvy pre jeho tetu výhodnejšie.

„Myslím si, že nie je v poriadku, keď človek s takýmto zásadným manažérskym a etickým zlyhaním zostane pôsobiť v tej inštitúcii. Tá kauza ukázala, že to nie je človek, ktorému možno dôverovať pri spravovaní verejných prostriedkov,“ hovorí Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play. Postup Všeobecnej zdravotnej mal byť podľa nej ráznejší.

Neobáva sa však toho, že keď zostal vo Všeobecnej, mohol by ovplyvniť vyšetrovanie zmlúv s jeho tetou. „Kauza a jeho prepojenia skôr naznačujú, že má vysoké mocenské krytie a to je dôvod, prečo z nej neodišiel,“ dodala.

Preto podľa nej pôjdu aj kauzy do stratena. Navonok to tak podľa nej pôsobí, že poisťovňa urobila len nevyhnutné gesto voči verejnosti, aby zastavili medializáciu.

Šéf Transparency International Gabriel Šipoš v tom, že Forai ostal v poisťovni, problém nevidí. „Ak je tam neformálne stále šéf, čo si tiež viem predstaviť, to by bolo zlé. Ale ak ho preradili na pozíciu referenta, kde nerozhoduje o tendroch a zmluvách, je to primerané.“

Ak by ho obvinili, bola by to iná situácia. Zatiaľ ho však nik neobvinil, vyšetrovanie Najvyššieho kontrolného úradu či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou stále prebieha.

Riziko ovplyvňovania tam podľa neho je, ale záleží na tom, aké postavenie v poisťovni stále má a k akým informáciám má prístup. K vyšetrovaniu je však celkovo skeptický, ani nie preto, že Forai ostal v poisťovni, ale skôr vzhľadom na prepojenia a vzťahy v zdravotníctve. „Je enormne ťažké vôbec niečo vyšetriť, lebo skoro každý má niečo na rováši,“ dodal.

Teta Anka

Forai odstúpil z postu riaditeľa poisťovne kvôli tomu, že podpisoval aj zmluvy so svojou tetou Annou Sučkovou. Tá pôsobí vo viacerých firmách.

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa počas obdobia, keď bol Forai na jej čele, podpísala viaceré dodatky s firmami, kde Sučková figurovala alebo ktoré boli na ňu napojené. Poisťovňa uzavrela zmluvy s Foraiovou tetou za zhruba 14 miliónov eur.

O prepojeniach Foraia a Sučkovej písali Denník N a Transparency International v máji minulého roku.

Forai odstúpil, hoci hovoril, že jeho teta nemala iné podmienky ako ďalšie firmy, ktoré podnikajú v zdravotníctve. Necítil sa byť ani v konflikte záujmov zato, že niektoré dodatky podpisoval s tetou priamo on.

Zastal sa ho aj minister zdravotníctva Viliam Čislák, ktorý povedal, že ak sa nepotvrdia obvinenia, že zmluvy boli pre poisťovňu nevýhodné, Foraia opäť vymenuje do funkcie. O riaditeľovi totiž rozhoduje ministerstvo zdravotníctvo.

Vyplatil si vysoké odmeny

Forai, rovnako ako ostatní členovia predstavenstva, dostával niekoľkotisícové odmeny. Okrem ročného platu, ktorý bol 50- až 60-tisíc eur, dostával Forai, podobne ako iní členovia predstavenstva, peniaze aj za to, že pôsobil v predstavenstve.

Vo Foraiovom prípade to bolo v roku 2014 vyše 3700 eur mesačne. U Miroslava Vaďuru, ktorý Foraia vo funkcii nahradil, to bolo za rok 2014 vyše 2800 eur mesačne ako odmena za to, že patrí do predstavenstva štátnej poisťovne.

Forai tak najmä vďaka odmenám, ktoré dostával každý mesiac k platu, zarábal viac ako premiér. Vlani dostal napríklad ročnú odmenu 22-tisíc eur. Ročne zarobil aj s ďalšími členmi predstavenstva viac ako stotisíc eur.

Tykal si s Paškom, nevysvetlil luxus

Forai viedol štátnu poisťovňu viac ako tri roky. V rozhovore tesne po nástupe povedal, že si tyká s Pavlom Paškom, bývalým predsedom parlamentu, ktorý musel odstúpiť pre kauzu CT. Paška sa priatelí aj s terajším riaditeľom Všeobecnej, Miroslavom Vaďurom. Priznal to TV Markíze, ktorá ich natočila na spoločnej večeri.

Foraia kritizovali aj za to, že nevysvetlil, odkiaľ si mohol dovoliť luxusný byt v objekte River Park, ktorý vlastní J&T, za zhruba 700-tisíc eur. Nepriznal ho ani v majetkovom priznaní, za čo dostal trest – prišiel o tri platy.

Na kúpu si nevzal hypotéku, no odkiaľ mal peniaze, alebo od koho byt, nevysvetlil.

Dnes na DennikE.sk

Ján Budaj: Matovičove komunikačné chyby neškodia štátu a aj prezidentka polarizuje

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Predsedovia koaličných strán podľa Jána Budaja súhlasili so zákazom spaľovania zahraničného jadrového odpadu na Slovensku „Najradšej by som to ukončil ústavným zákonom,“ dodáva s tým, že môže byť pripravený do niekoľkých týždňov.

Chcem hypotéku: Dostanem v banke 90 % hypotéku? Môžu mi ponúknuť na ten istý byt či dom výrazne inú hypotéku?

Ilustračné foto – Fotolia
Ilustračné foto – Fotolia

Banky stále poskytujú 90-percentné hypotéky, no nezíska ich každý a môžu si účtovať prirážky, hovoria odborníci pre Denník E. Šesť expertov odpovedá aj na otázku, ako rozdielne môžu banky posudzovať rovnakú nehnuteľnosť.

Minúta po minúte

Prímestské autobusy v Košickom kraji budú od pondelka jazdiť v obmedzenom režime. Zmeny sa dotknú spolu 833 spojov na 130 linkách.

Prímestské autobusy tak už nebudú premávať v doterajšom prázdninovom režime, ale podľa upraveného cestovného poriadku, informoval Úrad Košického samosprávneho kraja (KSK). Zmeny v cestovných poriadkoch sú zverejňované na stránkach dopravcov a na www.cp.sk.

Dopravný výkon sa zníži zo súčasného rozsahu približne 460 000 kilometrov týždenne o zhruba 62 000 kilometrov. Zmeny boli spracované na základe aktuálneho počtu prepravených osôb v jednotlivých autobusových spojoch. Obmedzené budú nevyužívané a veľmi málo využívané spoje.

Na výraznom znížení počtu cestujúcich sa prejavili sprísnené opatrenia na obmedzenie mobility obyvateľov, ktoré vzhľadom na pandemickú situáciu prijal ústredný krízový štáb. Kraj ako objednávateľ v spolupráci so zmluvnými dopravcami eurobus a Arriva Michalovce preto upravuje rozsah dopravných služieb.

„V maximálnej možnej miere sa snažíme zabezpečovať dopravnú obslužnosť aj v časoch pandémie a lockdownu, keď mobilitu obyvateľov obmedzujú hygienicko-epidemiologické opatrenia. Treba však povedať, že počet cestujúcich v prímestskej autobusovej doprave v Košickom kraji vlani klesol o 40 percent, čo pre dopravcov znamená výpadok v tržbách takmer 4,2 milióna eur. Situáciu priebežne vyhodnocujeme a prispôsobujeme aktuálnemu počtu prepravených obyvateľov,“ povedal predseda KSK Rastislav Trnka.

Kraj nevylučuje ďalšie menšie úpravy rozsahu dopravných služieb tak, aby bola prioritne zabezpečená doprava pre zamestnancov kritickej infraštruktúry, najmä zdravotníkov. Autobusy dopravcov eurobus a Arriva Michalovce pritom premávajú nielen na území Košického, ale i Prešovského kraja.

V Michalovciach od pondelka otvoria pre cestujúcich novú autobusovú stanicu. Autobusy tak už nebudú premávať z nástupíšť mestskej hromadnej dopravy, ale budú presmerované na nástupištia nového terminálu. (tasr)

Finančným riaditeľom Dopravného podniku Bratislava by sa mal stať Andrej Zigmund. Na online výberovom konaní uspel spomedzi štyroch uchádzačov.

Informovala o tom hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. „Na základe všetkých zhromaždených materiálov, vystúpení uchádzačov, hodnotenia a následného hlasovania komisia odporúča primátorovi na pozíciu chief financial officer (CFO) DPB, za člena predstavenstva zodpovedného za finančnú oblasť Dopravného podniku Bratislava, Andreja Zigmunda,“ skonštatovala Rajčanová. (tasr)

Spolupracovníci vlády či ministrov nebudú môcť brať dotácie, ako sa to stalo v prípade premiérovho poradcu Kalinského; zmení sa preto zákon. Ľudia z vedenia OĽaNO sa na tom dohodli dnes, povedal minister obrany Jaroslav Naď. (markíza)

Ďalšie obchody by sa mohli otvoriť od 8. februára, ak prejdeme na covid automat a počet pozitívnych testov bude menej ako 5000, zopakoval Marek Krajčí. Tvrdí, že ďalšie uvoľňovanie je možné, ak by sme sa dostali do kontinuálneho pretestovávania, najmä obyvateľov, ktorí sa budú viac pohybovať a prichádzať do kontaktu s ďalšími ľuďmi. (ta3)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo testovanie do soboty večera 2604 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem v jeho areáli. Pozitívnych bolo 22 ľudí, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,84 %.

Reklamné stavby by sa mohli povoľovať len na dobu určitú, najviac na tri roky. Obce by mohli po novom iniciovať odstránenie nelegálnych reklamných stavieb, ktoré nie sú na jej pozemkoch, ale sú v území obce. Vyplýva to z návrhu novely stavebného zákona, ktorý do parlamentu predložili poslanci zo Za ľudí a SaS.

Zvýšiť by sa mohli aj pokuty za nedodržiavanie zákona. Poslanci tak chcú dosiahnuť znižovanie vizuálneho smogu.

V súčasnosti sa môžu reklamné stavby povoľovať aj na dobu neurčitú. Povolenie na dobu určitú podľa poslancov zabezpečí, že mestá a obce budú môcť periodicky prehodnocovať umiestňovanie reklamných stavieb na ich územiach.

„V prípade, že zdôvodnia, že ich množstvo je neúnosné, môžu na túto skutočnosť poukázať pri predlžovaní doby trvania reklamnej stavby,“ skonštatovali v dôvodovej správe návrhu.

Ak vlastník nepožiada o predĺženie trvania reklamnej stavby alebo sa stavebný úrad rozhodne ju nepredĺžiť, po novom by ju musel vlastník odstrániť do 30 dní. Ak by tak neurobil, mal by zaplatiť pokutu 1350 eur. Poslanci tiež navrhujú sprísniť pokuty za stavbu bez ohlásenia. Zo súčasných 150 až 450 eur by sa mohla zvýšiť na 450 až 1350 eur.

Podľa súčasnej legislatívy môžu iniciovať odstránenie nelegálnej reklamnej stavby len vlastníci alebo prenajímalitelia pozemkov, na ktorých tieto stavby stoja. Po novom by mohla iniciovať odstránenie aj obec, na ktorej území sa stavby nachádzajú.

V prípade nahlásenia nelegálnej reklamnej stavby, čiže postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez ohlásenia by stavebný úrad mal získať povinnosť do 30 dní vydať súhlas s odstránením stavby.

Vlastník pozemku či obec by tak mohla odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka stavby. Povolenia pre reklamné stavby vydané na dobu neurčitú by sa mohli po novom obmedziť na tri roky, trvali by teda len do 30. apríla 2024. Nová legislatíva by v prípade schválenia mohla byť účinná od 1. mája tohto roka. (tasr)

V Česku otvorili stovky reštaurácií a barov na protest proti opatreniam. Podniky sú súčasťou iniciatívy Chcípl PES (protiepidemický systém ČR). Podľa organizátorov nie je cieľom protestu na pandémii zarábať, ale prežiť. Tiež chcú založiť politické hnutie Otvoríme Česko.

Účasť na akcii ohlásili reštaurácie z Prahy, Teplíc, Ústí nad Labem, Brna, Kladna či okresu Jihlava, pričom sa k protestu pripojili stovky podnikov. Hromadné akcie, pri ktorých by sa zišli tisíce ľudí ako 10. januára na pražskom Staromestskom námestí, však iniciatíva nechystá.

Hovorca pražského magistrátu Vít Hofman povedal, že otvoreným reštauráciám a podnikom hrozí za porušenie pravidiel pokuta do výšky 20 000 českých korún (765 eur).

Iniciatíva Chcípl PES odmieta podmienku, v súlade s ktorou musia žiadatelia o dotáciu z programu vlády s názvom „Covid Gastro – Uzavreté prevádzky“ uviesť, že nikdy neporušili vládne nariadenie.

Zástupcovia iniciatívy oznámili, že chcú založiť politické hnutie Otevřeme Česko – Chcípl PES. Reštaurácie by sa podľa nich mali stať politickými bunkami a zostať tak otvorené, keďže podľa iniciatívy majú politické rokovania v rámci epidemiologických reštrikcií výnimku. (tasr, novinky)

V trnavskej automobilke Stellantis Slovakia absolvovalo do piatka večera testovanie na covid-19 2177 zamestnancov závodu a dodávateľských firiem. Pozitívnych testov bolo 17, miera pozitivity počas dvoch dní testovania dosiahla 0,78 %.

Testovanie v priestoroch automobilky pokračuje aj v sobotu a v nasledujúcich dňoch. V prípade potreby potrvá do utorka 26. januára.

Nová spoločnosť Stellantis vznikla spojením skupiny Fiat Chrysler Automobiles FCA a skupiny Groupe PSA, ktorej súčasťou je aj trnavská automobilka.

Koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry Slovakia Travel, vzniknúť by mohla do 1. apríla 2021. Podmienkou na vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu je ešte súhlas rezortu financií.

Potvrdil to hovorca ministerstva dopravy a výstavby Ivan Rudolf. „Môžeme potvrdiť, že koaličná rada odsúhlasila vznik agentúry na podporu a propagáciu cestovného ruchu Slovakia Travel, jej vznik je však v zmysle zákona podmienený súhlasom Ministerstva financií (MF) SR. Tento finálny akt ešte nenastal a je nutnou podmienkou vzniku spoločnosti,“ priblížil Rudolf.

Od agentúry si rezort dopravy sľubuje oživenie cestovného ruchu po pandémii ochorenia covid-19, konkurencieschopnosť na zdrojových trhoch, ktorými sú pre SR susedné krajiny, ale aj zvýšenie podielu na HDP národného hospodárstva, podporu regiónov a odstraňovanie regionálnych disparít či podporu rozvoja turistickej infraštruktúry.

Projekt a návrh na vznik organizácie počíta so zriadením samostatnej príspevkovej organizácie podľa vzoru väčšiny funkčných organizácií tohto typu na porovnateľných trhoch, napríklad v Českej republike.

Jej pôsobnosť bude priamo naviazaná na už existujúce regionálne štruktúry, ktorými sú OOCR a KOCR (oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu).

Cieľom je pracovať s exaktnými analytickými dátami z regiónov, analyzovať ich a prinášať konkrétne riešenia na skvalitnenie cestovného ruchu na Slovensku, a to aj s prínosmi pre národné hospodárstvo.

„Sme jediná krajina, ktorá má regionálne štruktúry, ale nemáme nad nimi strešnú organizáciu. Založením Slovakia Travel vytvoríme uzatvorený celok,“ podotkol prednedávnom hovorca ministerstva dopravy.

Podľa ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina) je dôležité, aby agentúra vznikla práve v tomto roku, keď sa očakáva oživenie. „Keď nevznikne Slovakia Travel a nepomôžeme cestovnému ruchu v roku 2021, tak už nemusíme pomáhať vôbec,“ upozornil pred časom na sociálnej sieti. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať