Všetci potrebujú veľa čipov, tak ako je možné, že sa Intelu nedarí?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Svet momentálne potrebuje čipy tak ako máločo. Poháňajú všetko od práčok po rakety pre jadrové hlavice. Šéf Intelu Pete Gelsinger ich nazval novou ropou v ekonomike založenej na digitálnych technológiách.
Rozmach umelej inteligencie tlak na nové, výkonné čipy ešte znásobil, vďaka čomu výrobca grafických čipov Nvidia minulý týždeň dosiahol biliónovú hodnotu.
Intel, ktorého zakladatelia boli pioniermi tohto odvetvia, však napriek tomu všetkému nedokáže rásť. Podiel USA na výrobe čipov sa pod vplyvom ázijskej konkurencie a chýb Intelu od 90. rokov znížil z 37 percent na 12.
Intel aj teraz padá. V prvom štvrťroku 2023 poklesli jeho tržby medziročne o 40 percent, čo bol jeho najhorší kvartál v histórii. Aj hodnota akcií je dnes o štvrtinu nižšia ako pred rokom a o 43 percent nižšia ako pred piatimi. Deje sa to v čase, keď Intel potrebuje zapôsobiť na americkú vládu v súťaži o čo najväčšiu dotáciu z 53 miliardového balíka na nové čipové fabriky.
Namiesto kultového sloganu „Intel Inside“ by tento úpadok viac vystihovalo heslo „Intel Outside“ a aj podľa jeho riaditeľa sa firma nachádza „v bahne“. Ako sa to stalo a môže svoj osud ešte zvrátiť?
Čo sú počítačové čipy
Miniatúrna polovodičová doštička so zabudovaným elektronickým obvodom sa bežne označuje ako počítačový čip. Nachádzajú sa na ňom milióny drobných elektronických súčiastok nazývaných tranzistory, ktoré uľahčujú prenos dátových signálov. V minulosti boli čipy pomerne veľké, no dnes potrebujeme takú výpočtovú silu, že na jeden čip sa musia zmestiť milióny až bilióny tranzistorov.
Tranzistory na čipy už dnes nedokážu spájkovať ľudia, pretože na to, aby ich videli voľným okom, by museli byť tisíckrát väčšie. Robia to moderné fotolitografické stroje, ktoré ich špeciálnym ultrafialovým svetlom tlačia na tenké plátky kremíka.
Raz sa už zachránil, teraz to musí zvládnuť znova
Intel založili dvaja inovátori v Silicon Valley – Robert Noyce a Gordon Moore – v roku 1968. Moore videl v elektronike budúcnosť ekonomiky, dodnes je známy jeho „zákon“, ktorý hovoril, že počet tranzistorov na jednom čipe sa v ďalšej dekáde každé dva roky zdvojnásobí.
Aj keď už v roku 1969 vyvinuli prvý mikroprocesor na svete, Noyce a Moore vybudovali biznis Intelu predovšetkým na pamäťových čipoch pre počítače (DRAM). V sedemdesiatych rokoch ich Intel predával najviac na svete a ovládal takmer polovicu trhu.
Začiatkom osemdesiatych ho však začali vytláčať japonské firmy.
Množstvo amerických podnikov síce navrhovalo čipy v USA, no vyrábalo ich v Japonsku. Okrem gravírovania tranzistorov do plátkov silikónu sa však japonskí inžinieri pustili aj do vlastného vývoja. Intel stál pred otázkou, ako neskrachovať.
