Denník N

Je dlhodobá udržateľnosť verejných financií najhoršia alebo druhá najhoršia v histórii Slovenska?

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Ako občan neočakávam od politikov dôkazy o tom, že v histórii už bolo možno raz horšie, ale konkrétne riešenia akútnych problémov.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Autor je ministrom financií

‚It is better to be roughly right than precisely wrong.‘ John Maynard Keynes
(Je lepšie mať približne pravdu než sa presne mýliť.)

V posledných týždňoch sa ušlo mnoho pozornosti môjmu výroku v jednom podcaste: „Po prechodnom zlepšení, aj počas ťažkých časov, sa nachádzame v historicky najhoršej situácii, čo sa týka udržateľnosti verejných financií.“

Zlé jazyky hovoria, že to bolo z mojej strany nekompetentné a najnovšie dokonca, že je to klamstvo.

Je dlhodobá udržateľnosť verejných financií naozaj najhoršia v histórii Slovenska? Mrzí ma, ak som sa niekoho svojím vyjadrením dotkol a som teda ochotný tento výrok spresniť.

V prípade dlhodobej udržateľnosti by sme mohli povedať, že na tom boli verejné financie v histórii meraní horšie možno raz. Aj to len v tesnom závese.

Avšak v takomto prípade je nutné dodať aj „B“.

Ako pohotovo upozornil nezávislý šéf našej rozpočtovej rady, v RRZ sme na rok 2011 uvádzali horšie merania, ako sú tie na posledné roky. Avšak metodológia výpočtu RRZ bola pred rokom 2012 iná ako dnes, a tak dáta za rok 2011 a tie aktuálne nie sú presne porovnateľné. V jednom grafe či súvislom riadku v tabuľke by sme ich preto nemali uvádzať.

Výpočty sa navyše líšia aj inštitucionálne. Napríklad podľa Európskej komisie, ktorej metodológia má takisto svoje úskalia, je naša dlhodobá udržateľnosť najhoršia od roku 2006. Toto je, mimochodom, uvedené aj v samotnom Programe stability na roky 2024 – 2026, čo je oficiálny dokument ministerstva financií, ktorý zverejnila ešte predchádzajúca vláda.

Na otázku, či je teraz historicky najhoršie alebo iba odkedy máme nejaké merania, je možné sa pozerať aj cez to, aké možnosti stáli v rôznych etapách pred krajinou.

Na konci 90. rokov, keď sa končila éra Vladimíra Mečiara, Slovensko pozeralo do jasnejšej budúcnosti. Mali sme pred sebou aspoň dve desaťročia s dobrým demografickým vývojom, štát disponoval množstvom majetku na privatizáciu, krajine pomáhalo zrýchľujúce sa dobiehanie Západu a nové možnosti pre prílev priamych zahraničných investícií. Na modernizáciu krajiny stačil nevyhnutný štandard, čím, samozrejme, nezľahčujem obrovské zásluhy ľudí, ktorí na nej pracovali.

V roku 2011, po veľkej finančnej kríze, keď sme už nejaké ukazovatele mali a volali na poplach, bolo možné reformou dôchodkových systémov urobiť za pomerne krátky čas veľký pokrok. A to sme aj spravili.

Jednoduché riešenia sa nám minuli

Dnes sme však v situácii, keď sa nám jednoduché riešenia minuli. Ešte asi nikdy nevyzerala cesta do budúcnosti tak náročne.

Dôchodkový systém znovu zreformovala práve predchádzajúca vláda, za čo jej patrí vďaka, aj keď tak urobila spôsobom, ktorý bude aspoň jednu dekádu skôr ťarchou pre verejné financie. Podstatné však je, že aj po reforme dôchodkov máme dlhodobú udržateľnosť možno iba druhú najhoršiu v histórii meraní. Starnutie populácie začína byť akútnym problémom. Navyše tatranskému tigrovi dochádza dych, prestávame dobiehať vyspelejší svet. Zároveň nastupuje klimatická zmena a rovnako väčšia potreba chrániť našu bezpečnosť.

Problémy nenaznačujú len dlhodobé hypotetické prepočty. Ak nič nezmeníme, už teraz máme na najbližšie roky našliapnuté na šesťmiliardové deficity, čo sa dá zrátať aj trojčlenkou. Ak budeme pasívni, miera zadlženosti nám začne rásť predtým, ako ju potiahne demografia ešte vyššie.

Je jedna vec, na ktorej sa azda všetci zhodneme. Slovensko potrebuje konsolidovať a ozdraviť svoje verejné financie a našou spoločnou povinnosťou je prísť na to, akým spôsobom. Nasledujúce volebné obdobie je azda poslednou šancou, aby sme úpravy mohli robiť postupne a premyslene.

Zatvárať si oči pred faktami a zľahčovať situáciu je nezodpovedné, obzvlášť, keď pozitívne ratingy Slovenska sú preukázateľne podmienené ozdravným plánom.

Nemíňajme vzácny čas na ospravedlnenia

Je teda dlhodobá udržateľnosť verejných financií najhoršia alebo „len“ druhá najhoršia v histórii Slovenska? Zasekli sme sa pri otázke, ktorá nemá význam a cieľ diskusie mi je nejasný. No nech je odpoveď akákoľvek, nie som si istý, či sa s tým môžeme ako krajina chváliť.

Pozerajme sa dopredu a nasmerujme verejnú diskusiu na to, čo je reálne dôležité. Ako občan neočakávam od politikov dôkazy o tom, že v histórii už bolo možno raz horšie, ale konkrétne riešenia akútnych problémov. Môžeme si zámerne vyberať ukazovatele, ktoré nám vyhovujú, a uisťovať sa, že je všetko v poriadku. Ale nie je to pravda.

Ak sa všetci zhodneme na tom, že Slovensko potrebuje ozdraviť verejné financie, prečo radšej nediskutujeme o tom, ako to urobiť? Privítam akékoľvek rozumné podnety, ktoré by sme pri zostavovaní plánu opatrení na ďalšie roky ako úradnícka vláda mohli vziať do úvahy.

Nemíňajme svoj čas na ospravedlnenia za to, kam sme sa historicky dostali, ale pozerajme dopredu a spoločne nasmerujme diskusiu k reálnym riešeniam pre budúce generácie.

Mimochodom, pôvodným autorom citátu v úvode v skutočnosti nie je Keynes. Dôveryhodné zdroje vravia, že niečo veľmi podobné napísal v roku 1898 britský filozof Carveth Read. Azda uznáte, že na hlavnom odkaze to nič nemení.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Politici píšu

Rozpočet a dlh

Ekonomika, Komentáre

Teraz najčítanejšie