Komentáre
Banky a poisťovneInfláciaInvestovanie a úvery

EkonomikaPosledný výstrel Fedu je nádejou pre akcie, dlhopisy aj hospodársky rast

Vladimír VaňoVladimír Vaňo
Zdieľať
Burza cenných papierov v New Yorku. Ilustračné foto - TASR/AP
Burza cenných papierov v New Yorku. Ilustračné foto – TASR/AP

V stredu americký Fed zrejme poslednýkrát zvýši základné úrokové sadzby. Výkonnosť akciových trhov bude potom závisieť od toho, aký priebeh bude mať následné oslabenie hospodárskej aktivity. Kľúčová bude schopnosť firiem zvyšovať svoju produktivitu a ziskovosť prostredníctvom umelej inteligencie.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Autor je hlavný ekonóm think-tanku Globsec

Rok 2022 si na kapitálových trhoch vyslúžil prívlastok „brutálny”. Na prstoch dvoch rúk sa dajú v histórii spočítať roky, v ktorých zároveň klesli dlhopisové a akciové trhy. Z učebníc vieme, že tieto dve hlavné kategórie investícií by sa za štandardných okolností mali vyvažovať – keď klesajú akcie, rastú dlhopisy alebo naopak. Ba čo viac, rozsah paralelných strát akcií a zároveň dlhopisov bol vlani na Wall Street najhorší v doterajšej histórii datujúcej sa od roku 1872.

Kto tento zlý výsledok pochopil v duchu hesla baróna Rothschilda, že „keď je v uliciach krv, je čas nakupovať“, môže v prípade akciového trhu pociťovať zadosťučinenie. Napriek diskusiám ekonómov o rizikách recesie, ktorá sa v Nemecku aj v eurozóne už naozaj začala, sa v prvom polroku tohto roka akciovým investíciám darilo. Dokonca sa objavujú názory, že vlaňajší medvedí trh sa už skončil. A to napriek varovaniam, že ťahúňom tohtoročnej výkonnosti na americkom Wall Street bola „grandiózna sedmička“ technologických megakorporácií, bez ktorých je výkonnosť zvyšných 493 akcií v indexe S&P500 len niekde blízko nuly.

Akciovým indexom v zámorí aj v Európe sa tento rok darí napriek ťaženiu centrálnych bánk proti inflácii vo forme zvyšovania úrokových sadzieb.

To firmám síce spôsobuje rast úrokových nákladov. Súčasne však prostredie zvýšenej inflácie nafukuje firemné tržby, a ako sa ukázalo v ostatnom prípade, šikovnejšie spomedzi firiem to dokážu využiť aj na zlepšenie ziskových marží.

Zvyšovanie úrokových sadzieb sa, naopak, očakávaným spôsobom premietlo do poklesu cien dlhopisov. Pre tie však začne byť takisto aktuálne spomínané heslo baróna Rothschilda (o nakupovaní) v momente, keď bude zrejmé, že cyklus sprísňovania menovej politiky už dosiahol vrchol, a preto možno očakávať postupné znižovanie nominálnych úrokov a s tým spojený rast cien dlhopisov s fixnými kupónmi. História ukázala, že dlhopisom sa po skončení rastu základných úrokov darí bez ohľadu na to, či sa dostaví želané spomalenie inflácie.

Akciové trhy ukazujú budúci vývoj celej ekonomiky

Vrchol sprísňovania menovej politiky je historicky dôležitým míľnikom aj pre akciové trhy. Tie sú pre makroekonómov jedným z predstihových ukazovateľov hospodárskeho cyklu. Inými slovami, kolektívna vedomosť koncentrovaná do nespočtu transakcií a účastníkov obchodovania na burze ukazuje neskorší obrat hospodárskeho cyklu k lepšiemu.

Veľmi polopatisticky sa to dá ilustrovať aj na novodobej skúsenosti slovenských sporiteľov s akciovými dôchodkovými fondmi. Počas cyklického prepadu spojeného s pádom Lehman Brothers na prelome rokov 2008/2009 si Wall Street svoje vtedajšie dno zapísal v úvode marca 2009. Potom sa už akciové trhy postupne zotavovali – ceny akcií rástli. A to napriek tomu, že oficiálne sa vtedajšia recesia skončila až na prelome štvrtého kvartálu 2009. A z oficiálne zverejnených štatistík sme to mali potvrdené ešte neskôr.

Podobne zvyknú reagovať obchodníci na Wall Street aj po skončení sprísňovania menovej politiky. Hoci úrokmi priškrtená ekonomika zrejme spomalí, čo prinesie aj zmiernenie inflácie, koniec sprísňovania menovej politiky sa považuje okrem iného za signál blížiaceho sa obratu v hospodárskom cykle (po krátkej recesii by mala nasledovať znova expanzia). Akcioví investori sa pritom pozitívny obrat v reálnej ekonomike usilujú predbehnúť, nákupy prevažujú už s predstihom.

Historicky tak v šiestich z ostatných deviatich prípadov akciové trhy po skončení cyklu sprísňovania menovej politiky Fedu v nasledujúcich 12 mesiacoch rástli.

Tri spomenuté výnimky predstavovali mimoriadne externé vplyvy. Začiatkom osemdesiatych rokov sa po drakonickom sprísňovaní úrokov Fedu vedeného Paulom Volckerom až na dvojciferné úrovne ekonomika prepadla do recesie v rozsahu, ktorý so sebou stiahol aj výkonnosť akciových trhov. Fed vtedy doslova v panike z vážnosti oslabenia ekonomiky musel začať so znižovaním úrokov už mesiac po ich poslednom zvýšení.

Druhým prípadom bol legendárny október 1987, keď mesiac po septembrovom zvýšení úrokov došlo k tzv. Čiernemu pondelku a prudkému prepadu trhov v dôsledku technických porúch. Treťou výnimkou bol prelom storočí a neslávne spľasnutie dot-com bubliny technologických akcií. Vtedy situáciu na dôvažok zhoršili ešte aj udalosti z 11. septembra 2001.

Odhliadnuc od týchto výnimiek spôsobených externými faktormi však v prevažnej väčšine prípadov v histórii z ostatných štyroch desaťročí platilo, že posledné zvýšenie úrokov nebolo pre akciových investorov dôvodom na pesimizmus, práve naopak. Dôležitou fundamentálnou výnimkou boli však prípady, keď nasledovala vážna recesia. Alebo prípad, ak išlo o zvyšovanie úrokov po období mimoriadne zrýchlenej inflácie, napríklad na konci sedemdesiatych rokov.

Aké sú riziká

Akciové trhy reagovali spravidla priaznivejšie v prípadoch, keď po skončení kampane zvyšovania úrokov nasledovala aj dezinflácia, teda želané spomalenie medziročného rastu spotrebiteľských cien. Kritici preto varujú, že súčasná situácia sa podobá skôr na koniec sedemdesiatych rokov, keď podobne ako v uplynulom poldruha roku centrálne banky boli donútené rastom úrokov reagovať na infláciu, ktorú zrýchlili geopolitické udalosti a nimi spôsobený šok na svetových komoditných trhoch – tak v prípade energetických, ako aj poľnohospodárskych komodít. Podľa obchodníkov mapujúcich hlavne sentiment a dynamiku na akciovom trhu je dôvodom na zvýšenú ostražitosť aj to, že model trhových nálad signalizuje rekordne vysokú pravdepodobnosť trhového poklesu (pokračovania medvedieho trhu).

Profesor Daniel Lacalle si na analýze historických dát siahajúcich späť až do tzv. veľkej depresie všimol, že pozitívna reakcia na posledné sprísnenie úrokov sa na trhoch udomácnila najmä počnúc nástupom Alana Greenspana na stoličku predsedu Fedu. Pripisuje to tomu, že koniec kampane sprísňovania menovej politiky znamená nielen zníženie úrokových sadzieb, ale aj nástup ďalších opatrení, ktoré prispievajú k rastu peňažnej zásoby v ekonomike.

Ako pomôže umelá inteligencia

Nadchádzajúci cyklus tak v hospodárskej aktivite, ako aj na kapitálových trhoch bude špecifický práve nástupom fenoménu umelej inteligencie. Tú možno bez zveličenia označiť za jeden z revolučných faktorov, ktoré budú poháňať nový veľký makroekonomický cyklus (takzvaný Kondratievov makroekonomický cyklus). Podobnými revolučnými technologickými zmenami, ktoré stáli na začiatku niekoľko desaťročí trvajúceho rozmachu, boli v minulosti objav parného stroja, ocele, rozmach železnice, objav elektriny či rozšírenie internetu.

Podľa ekonómov americkej investičnej banky Goldman Sachs sa zavedenie nástrojov umelej inteligencie a s tým spojený nárast produktivity a ziskovosti podpíše aj pod lepšiu výkonnosť akcií dotknutých firiem. V prípade indexu najväčších 500 firiem na Wall Street, o ktorých možno predpokladať, že nezaostávajú v inováciách, to podľa ekonómov Goldman Sachs môže znamenať zvýšenie teoretickej férovej hodnoty indexu v rozsahu od 5 do 14 % v horizonte desiatich rokov.

Ekonómovia banky však vidia neistotu v tom, či a ako budú firmy schopné prispôsobiť si umelú inteligenciu tak, aby im zvýšila produktivitu. Doterajší vývoj z tohto roka hovorí vcelku jednoznačne o tom, že akcie firiem, ktoré sú v čele pelotónu pri zavádzaní AI, prinášajú svojim akcionárom neporovnateľne lepšie zhodnotenie investícií než zvyšok akciového trhu.

Aj po storočiach pravidelného striedania „ročných období“ na Wall Street sa tak potvrdzuje, že akciové investície sú v prvom rade o hľadaní mimoriadne perspektívnych firemných príbehov, a teda viac než o surfovaní na všeobecnej vlne celkového trhu. Podobnosť súčasnej situácie s druhým komoditným šokom, ktorý na konci sedemdesiatych rokov spôsobila revolúcia v Iráne, varuje pred zvýšenou ostražitosťou. K tej nabáda aj nedávna séria po sebe nasledujúcich udalostí, ktoré možno právom označiť za čierne labute: pandémia, vojna, kombinácia rekordne uvoľnenej menovej aj rozpočtovej politiky zároveň, prudký komoditný šok, kríza úzkych hrdiel v dodávateľských reťazcoch či „zrušenie“ dlhodobého dominantného zdroja plynu v Európe.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na DennikE.sk