Akoby nestačila vojna. El Niňo prinesie najteplejších päť rokov a ekonomiku pripraví o bilióny

• Americkí meteorológovia potvrdili začiatok javu El Niño v Pacifiku, ktorý ovplyvní počasie na takmer celej zemeguli.
• Svetová ekonomika môže prísť o bilióny dolárov v dôsledku extrémnych prejavov počasia.
• Vedci príchod El Niña očakávali, no zaskočil ich aj nečakane teplý Atlantický oceán.
• Najbližšie päťročné obdobie má byť v priemere najteplejšie v histórii ľudstva.

Medzi meteorológmi sa šíria grafy zobrazujúce bezprecedentný nárast teploty svetových oceánov.

„Trochu to trhá nervy,“ povedala pre portál Axios Michelle L’Heureuxová z amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru. „Svetové oceány sú teraz veľmi teplé a obávam sa, že sa tým dostávame do situácie, s ktorou nemáme veľa skúseností.“

Oceánsko-atmosférické prúdy sú pre život na planéte Zem dôležité asi ako gravitácia či striedanie dňa a noci. Ich teplota a smer určujú počasie, ovplyvňujú ročné obdobia, ale podnecujú aj vznik extrémnych prírodných úkazov. A svetovú ekonomiku môžu naštartovať alebo poslať do recesie.

Raz za niekoľko rokov sa v prúdoch vyskytnú odchýlky. K najvýraznejším dochádza v oblasti Tichého oceánu (Pacifiku), odkiaľ sa ich efekt šíri po celej zemeguli. Keď sa časti Pacifiku otepľujú, hovorí sa tomu El Niño, čo v preklade znamená chlapček alebo jezuliatko. Naopak, chladná fáza sa nazýva La Niña, čiže dievčatko.

Medzi nimi býva neutrálne obdobie – no tentoraz vystriedal chlapček tri roky trvajúce dievčatko len po krátkej prestávke. Minulý týždeň to oznámili vedci z amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA). „Očakáva sa, že na severnej pologuli bude (El Niño) postupne silnieť až do zimy 2023/24.“

V dôsledku El Niña dochádza v rôznych častiach sveta k extrémnym horúčavám, suchám a záplavám. Výsledkom nie sú len zrušené lety a dovolenky. Ekonómovia spočítali, že silné epizódy El Niña v rokoch 1997 a 1998 znížili svetové HDP o 5,7 bilióna dolárov a v rokoch 1982 až 1983 o 4,1 bilióna dolárov.

Oteplenie Tichého oceánu, ktoré je príznakom javu El Niño:

Žiadne dve epizódy El Niña však nie sú rovnaké. Teraz sa navyše jav začína v čase, keď svetová ekonomika zápasí s hroziacou recesiou či vysokou infláciou a globálne otepľovanie dosahuje rekordné hodnoty.

„Centrálne banky budú mať len obmedzené možnosti, ako zasiahnuť,“ upozorňuje ekonómka Bhargavi Sakthivelová z Bloomberg Economics v Londýne.

Drahšie potraviny aj návrat čipovej krízy

Hoci El Niño sa na začiatku prejavuje ako teplý prúd v Tichom oceáne a vo všeobecnosti sa považuje za „teplú fázu“, netreba si pod ním predstavovať iba extrémne horúčavy a sucho.

Napríklad v Kanade spôsobovala zmena prúdenia miernejšie zimy, z čoho ťažili miestni rybári. V Kalifornii zase vlhké počasie zvyšovalo úrodu mandlí a avokáda. El Niño zvyčajne znamenalo aj slabšie tornáda na stredozápade USA a menej hurikánov.

No nové prepočty, ktoré zverejnili vedci len pred mesiacom, ukázali, že keď sa započítajú aj nepriame a dlhodobé následky, El Niño má „pretrvávajúci makroekonomický efekt“, s ktorým sú spojené veľké a doteraz podhodnotené náklady.

Navyše globálne otepľovanie niektoré „pozitívne“ efekty El Niña vymaže a, naopak, extrémne prejavy môžu byť ešte silnejšie.

Prívalové dažde môžu ohroziť prístup do baní v Čile, v ktorých sa ťaží 30 percent svetovej produkcie medi. Tá je dôležitá pri výrobe čipov, áut alebo tepelných čerpadiel.

Veľké sucho minulý rok odstavilo elektrárne v Číne, bez ktorých nefungujú fabriky dodávajúce komponenty pre značky ako Apple či Tesla. Podľa portálu Bloomberg počítajú tamojšie úrady s tým, že toto leto bude sucho ešte väčšie.

Elektrina môže chýbať aj inde vo svete, pretože ľudia budú viac používať klimatizácie, no vodným a jadrovým elektrárňam bude chýbať voda.

V minulosti bolo bežné, že počas trvania El Niña stúpla cena ryže na svetových trhoch aj o tretinu. Dôvodom býva nedostatok zrážok v Ázii. Tie ohrozujú aj úrodu bavlny, kukurice a sóje. Sucho v Indonézii, Brazílii, Kolumbii a v južných častiach Afriky pravdepodobne zvýši svetovú cenu kávy, kakaa a palmového oleja.

Mimoriadne vysoká je pravdepodobnosť, že sa zopakujú ničivé požiare v Austrálii spred troch rokov. Rozsiahle požiare a dym z nich by viedli k rušeniu letov a dovoleniek.

Podľa modelu agentúry Bloomberg Economics javy El Niño v minulosti zvýšili nárast svetových cien neenergetických komodít o 3,9 percentuálneho bodu a ceny ropy o 3,5 bodu.

Pretože epizódy El Niño a La Niña budú vplyvom klimatickej krízy extrémnejšie, ekonómovia sa obávajú, že skôr než sa svetová ekonomika spamätá z jedného šoku, nastane ďalší. „[Tieto] udalosti budú mať pravdepodobne pretrvávajúci negatívny vplyv na rast produkcie v nasledujúcich obdobiach a možno natrvalo zmenia smer, akým sa uberajú príjmy,“ napísali ekonómovia Federálnej rezervnej banky v Dallase v správe z roku 2019.

A toto je čo, pýtajú sa vedci

Meteorológovia už skôr predpovedali, že ľudstvo čaká najhorúcejšie päťročné obdobie v histórii meraní. S El Niñom sa navyše zvyšuje aj pravdepodobnosť, že oteplenie na zemeguli v najbližších rokoch prekročí kritickú hranicu 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou. Analytik Zeke Hausfather si dokonca myslí, že by to mohlo byť už tento rok.

Globálna teplota je už od začiatku júna vyššia v porovnaní s minulým rokom aj v porovnaní s dlhodobým priemerom. „Pomóc, toto nemôže byť v poriadku,“ napísal Peter D. Carter, riaditeľ Inštitútu pre klimatickú núdzu, na svojom Twitteri cez víkend. „Môžete to niekto overiť?“ vyzval. Áno, je to naozaj tak, odpovedajú mu odborníci pod statusom.

Obavy vedcov zvyšuje aj anomália, s ktorou nepočítali – extrémne teplé oblasti Atlantického oceánu. El Niño by sa však malo prejavovať najskôr ako teplý prúd v Tichom oceáne.

Dohromady je z toho najvyššia teplota svetových oceánov od začiatku meraní pred štyridsiatimi rokmi.

Anomália v Atlantickom oceáne:

„Ide o veľmi výnimočnú situáciu, keď je severný Pacifik, severný Atlantik a zvyšok zemegule v priemere teplejší. Zvyčajne dochádza k väčšiemu kontrastu s El Niñom, ale tento rok sú oceány rekordne teplé ešte skôr, než sa El Niño naplno rozvinulo,“ konštatuje Andrej Flis z portálu Severe Weather Europe, ktorý sleduje dáta meteorologických agentúr.

Anomália v Atlantickom oceáne môže eliminovať jedno z pozitív, ktoré tam obdobie chlapčeka prináša – menej hurikánov. Tie totiž vznikajú práve aj vďaka energii, ktorá sa akumuluje v oceáne v podobe tepla.

Zvyšuje sa tiež možnosť, že El Niño viac než zvyčajne ovplyvní aj počasie v Európe, ktorá je od miesta jeho vzniku – Tichého oceánu – vzdialená.

Svetová meteorologická organizácia ako jedno z adaptačných opatrení odporúča investovať do systémov včasného varovania, ktoré ľudí s aspoň nejakým predstihom upozornia na príchod extrémneho počasia.

Dôvody, pre ktoré dochádza k odchýlkam v oceánsko-atmosférickom prúdení, vedci doteraz celkom nepochopili. Niektorí sa nazdávajú, že takýmto spôsobom sa atmosféra našej planéty zbavuje tepla a „vypúšťa ho“ do vesmíru.