Investori v nájomnom bývaní sa posilnia na úkor štátu. Poslanci prelomili prezidentkino veto 

• Poslanci opätovne schválili zákon o nájomnom bývaní, ktorý im vrátila prezidentka s výčitkou, že oslabujú štát v prospech súkromných investorov.
• Podľa prezidentky ideme opačným smerom ako Rakúsko, ktoré malo byť pre Slovensko v oblasti nájomných bytov vzorom. 
• Vedenie agentúry zostane zabetónované dlho a bude ťažké ho zmeniť.

Poslanci prelomili prezidentkino veto a opäť schválili novelu zákona, ktorá zmení rozhodovacie právomoci v agentúre nájomného bývania. Podľa prezidentky oslabí štát na úkor investičných partnerov. Účinný bude už od 25. júna.

Poslanci prvý raz schválili novelu zákona o nájomnom bývaní 9. mája bez toho, aby širšie debatovali o tom, za čo vlastne hlasujú. Jej autor Miloš Svrček zo Sme rodina ju totiž len pár dní pred schvaľovaním výrazne rozšíril, z jednej malej zmeny urobil 23 významných. Mnohí poslanci to zrejme nepostrehli aj preto, že hlasovaniu predchádzal predĺžený víkend.

Do rozpravy sa však neprihlásil nikto ani na druhý pokus, keď zákon do parlamentu vrátila prezidentka Zuzana Čaputová. Jej najväčšie výhrady smerovali k tomu, že sa v agentúre nájomného bývania vytvára priestor na hlasovanie aj investičným partnerom, ktorí majú svoje obchodné záujmy. Zákon tak oslabí štát pri kontrole využívania a nakladania s verejnými zdrojmi.

„Zákonodarca sa ani len nepokúsil tento zjavný konflikt záujmov relativizovať určitými kontrolnými mechanizmami a brzdami,“ poznamenala prezidentka. Spochybnila aj motiváciu predkladateľa. Všimla si, že Svrček novelu zdôvodňoval tým, že chce vypustiť časti o inflačnom navyšovaní nájomného. Nakoniec však táto časť zo zákona nielenže nezmizla, ale bola doplnená a upravená ešte precíznejšie.

Za novelu hlasovala okrem navrhovateľov zo Sme rodina aj väčšina klubu OĽaNO a Smeru. Proti bola SaS a Tomáš Valášek podobne ako prvý raz.

Nie ako v Rakúsku, ale naopak

Najväčšie zmeny, ktoré sa poslancovi Svrčekovi zo Sme rodina podarilo dostať do zákona, sa týkajú rozhodovania v agentúre nájomného bývania. Týkajú sa aj najdôležitejších osôb, ktoré majú na jej chod vplyv, a spôsobu, akým sa na svoje posty dostanú.

Pôvodne mali mať v agentúre, ktorá okrem iného schvaľuje projekty nájomných bytov, hlasovacie právo len jej zakladatelia, teda ministerstvo financií a úrad vlády a s rozhodnutiami agentúry museli súhlasiť obaja. Volila ich vláda. Po novom však v zákone zmienka o výlučných hlasovacích právach zástupcov vlády vôbec nie je.

K rozhodovaniu v agentúre tak budú mať čo povedať aj investori, ktorí sú jej členmi. Nanovo sa zadefinovali orgány agentúry, čo v pôvodnom znení chýbalo.

Podľa prezidentky to oslabí pozíciu štátu a posilní investičných partnerov. Hlasovať budú môcť aj oni, hoci budú v konflikte záujmov. Majú hlasovať aj pri kontrole využívania verejných zdrojov.

Prezidentka Čaputová upozornila na rozdiely oproti fungovaniu rakúskeho modelu, na ktorý sa pri tvorbe slovenských pravidiel odvolával bývalý vicepremiér Štefan Holý. Kým na Slovensku sa práva súkromných investorov v nájomnom bývaní posilňujú, rakúska právna úprava má podľa nej úplne opačné tendencie.

Stavebné bytové asociácie v Rakúsku majú nielenže obmedzený zisk, ale musia byť povinne členmi externých audítorských asociácií, ktoré ich ročne kontrolujú. Musia byť nezávislé od stavebného priemyslu a na činnosti mimo zabezpečovania nájomného bývania musia mať špeciálne povolenie regionálnych samospráv, argumentuje Čaputová.

Pánmi budú nadlho

Podľa Svrčkovej novely bude členov predstavenstva agentúry schvaľovať parlament na návrh aspoň 15 poslancov. Z pôvodného zákona vypadlo, že to musia byť zástupcovia zakladateľov, teda ministerstva financií a úradu vlády.

Predstavenstvo bude mať funkčné obdobie sedem rokov, majú ho tvoriť dvaja ľudia a rozhodujúci je hlas predsedu. „Tým dvojčlennosť tohto orgánu fakticky stráca význam v dôsledku dominancie predsedu v každom rozhodovaní,“ upozornila prezidentka.

Urobiť zmeny na týchto postoch pritom bude ťažké. Odvolať ich bude môcť len parlament na návrh 15 poslancov, a to iba vtedy, ak by mali obmedzenú spôsobilosť na právne úkony alebo by nemohli vykonávať funkciu zo zdravotných dôvodov dlhšie ako pol roka.

Prezidentka si myslí, že silné právomoci členov predstavenstva agentúry možno považovať za ústavne nesystémový krok, ktorý môže vytvárať nebezpečný precedens. Vládu to totiž oberie o personálne rozhodnutia v orgánoch štátnej správy.

Aj ubytovne, aj nebytové priestory

Nájomné byty boli jednou z kľúčových agend Sme rodina, Boris Kollár si na tom pred viac ako troma rokmi postavil aj predvolebnú kampaň. Sľuboval vtedy nereálnych 25-tisíc nájomných bytov ročne za nízke nájomné.

Autor návrhu Štefan Holý vlani koncom leta hovoril, že investori na začiatku zverejnia 5- až 10-tisíc bytov. Na štátnom webe pre nájomné bývanie však nie je zatiaľ žiadna ponuka bytov, nie sú tam žiadni prenajímatelia. Záujemcovia sa môžu akurát nezáväzne registrovať.

Novela, ktorú presadil Svrček, mení aj to, aby projektom nájomného bývania, ktorý dostane výhodu 5-percentnej DPH, bol aj bytový dom, ktorý nie je určený na trvalé bývanie. Vypadla poznámka odkazujúca pri definícii bytového domu na stavebný zákon. Daňovú výhodu tak získajú aj ubytovne.