Európska únia

EkonomikaTýždeň v európskej ekonomike: Komisia chce, aby obchodná politika viac chránila strategické záujmy

Radovan GeistRadovan Geist Barbara ZmuškováBarbara Zmušková Irena JenčováIrena Jenčová
Zdieľať
Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Autori pracujú pre portál Euractiv.sk

  • Zníženie závislosti, kontrola exportu citlivých technológií, kontrola zahraničných investícií: Komisia chce k obchodu pristupovať strategicky.
  • Únia si pýta viac peňazí, o „dani“ radšej nehovorí.
  • Záujem o jadrovú energiu rastie, malý reaktor chce aj U. S. Steel.

1. Komisia chce, aby obchodná politika viac chránila strategické záujmy

Európska komisia navrhla novú hospodársku stratégiu. Ako naznačuje už jej názov „Európska stratégia ekonomickej bezpečnosti“, vo vonkajších vzťahoch sa odkláňa od ekonomického liberalizmu a kladie dôraz na strategické bezpečnostné záujmy.

Prečo je to dôležité

Hoci je Európska únia treťou najväčšou ekonomikou sveta, je zraniteľná. Ukázala to ruská agresia voči Ukrajine, pri ktorej sa Moskva pokúšala vydierať Európu dodávkami energie. No potenciálne väčším problémom je Čína, Únia od nej závisí v dodávkach mnohých kriticky dôležitých surovín a techniky. Peking zas využíva ekonomickú silu na presadzovanie politických záujmov.

V medzinárodnom obchode a investíciách Únia dlho presadzovala riadenie sa ekonomickými argumentami, nie politickými. Vnútorný trh otvorila čínskym tovarom, technike či investíciám, a to aj v citlivých oblastiach, ako sú informačné a komunikačné technológie či farmaceutický priemysel, nedokázala však účinne presadzovať európske firmy na uzavretom a kontrolovanom čínskom trhu.

Situácia sa však mení a EÚ chce účinnejšie brániť európske záujmy v oblasti medzinárodného obchodu a investícií. A pod „medzinárodným“ myslí predovšetkým obchod s Čínou a čínske investície.

Čo sa deje

V utorok navrhla Komisia Európsku stratégiu ekonomickej bezpečnosti. Nejde cestou presunu kompetencií na Brusel, skôr hľadania efektívnejšej koordinácie pri ochrane strategických ekonomických záujmov.

Potenciálne riziká: Dokument spomína ohrozenie dodávateľských sietí vrátane energetiky, riziká pre kritickú infraštruktúru (napríklad telekomunikačné siete), obranu pred ekonomickým nátlakom, unikanie špičkových technológií.

Technológie: Únia chce prísnejšie kontrolovať vývoz citlivých technológií. Doteraz sa to týkalo len vojenských a duálnych, no plán počíta s rozšírením kontrol na technológie kriticky dôležité pre hospodársku bezpečnosť. Zoznam oblastí by členské krajiny mali odsúhlasiť v septembri.

Investície: Starostlivejšie kontrolované majú byť aj investície tretích krajín do strategických sektorov. V tejto oblasti je však viacero otvorených otázok: kto rozhodne o výbere „strategicky dôležitých“ sektorov a aké slovo bude mať Brusel v investičných rozhodnutiach, ktoré sú dnes najmä vecou dotknutých firiem alebo vlád. Diskutovať sa o nich bude v rámci revízie európskeho systému kontroly zahraničných investícií, ktorá sa chystá na konci roka.

Obchod: Únia sa potrebuje účinnejšie brániť proti neférovým obchodným praktikám, napríklad cenovému dumpingu. Schválila vytvorenie obranného nástroja, ktorý by jej dal viac možností uvaliť odvetné clá či obmedzenia dovozu. Použitie obranných patrení však podlieha súhlasu členských krajín a nie všetky vlády sú nadšené – niektoré z ideologických dôvodov, iné hľadia na vlastné ekonomické záujmy.

V čom je problém

Nie všetky členské krajiny majú rovnaký názor na to, čo znamená chrániť ekonomické záujmy Únie.

V prvom rade sú to vlády s tradične liberálnym prístupom k medzinárodnému obchodu – holandská, švédska a podobne –, ktoré sa obávajú nárastu protekcionizmu. Ideologické postoje sa miešajú s ekonomickým záujmom: Holandsko je jedným z obchodných uzlov Európy. Obmedzenie vonkajšieho obchodu by ho poškodilo.

V iných prípadoch na seba jasne narážajú hospodárske záujmy. Príkladom môže byť vnútroeurópsky spor o postup voči čínskym automobilkám. Francúzska vláda tvrdí, že sa na európskom trhu presadzujú neférovými obchodnými praktikami. Týka sa to najmä malých elektromobilov. Európska komisia má podobný názor a je naklonená použitiu obranných opatrení.

Proti je však Nemecko. To sa obáva, že ak spor prerastie do obchodnej vojny, ohrozí to jeho prístup na čínsky automobilový trh – pre nemecké automobilky, na rozdiel od francúzskych – je kľúčový (do tej miery, že sú ochotné zatvárať oči pred hromadným porušovaním ľudských práv). Zároveň, v segmente malých elektromobilov nemajú nemeckí výrobcovia silné záujmy. Majú ich však francúzski, ktorí by mohli z vytlačenia čínskych konkurentov profitovať.

Podobné je to aj v ďalších oblastiach – pri schvaľovaní zahraničných investícií či vývoze citlivých technológií. Niektoré vlády sa obávajú, že „účinnejšia koordinácia“, o ktorej sa píše v stratégii, je len prvým krokom k presunu ďalších právomocí do Bruselu.

Čo bude nasledovať

O Európskej stratégii ekonomickej bezpečnosti budú hovoriť lídri EÚ koncom budúceho týždňa. Od výsledkov summitu závisí, či a v akej podobe Komisia navrhne realizáciu ďalších krokov.

Návrh obranných obchodných nástrojov čaká na oficiálne stanovisko členských krajín.

Diskusia o budúcnosti európskeho systému skríningu zahraničných investícií v citlivých sektoroch prebehne koncom tohto roka.

2. Európska komisia si pýta viac peňazí, o „daniach“ radšej nehovorí

Jasnú podporu členských štátov má len zvýšenie výdavkov na pomoc Ukrajine. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Stúpajúce úroky na spoločnom dlhu, pomoc Ukrajine aj konkurencia USA v zelených technológiách. Na to všetko bude Európska únia potrebovať viac peňazí.

Členským štátom sa nikdy veľmi nechcelo posielať peniaze do Bruselu a vonkoncom už nie v časoch, keď majú sami v mene rozpočtovej zodpovednosti škrtať výdavky. Eurokomisia sa v revízii rozpočtu vyhýbala priveľkým ambíciám, v preskupovaní existujúcich obálok však niektorí vidia iba „strategický nonsens“.

O čo ide

Rozpočet Európskej únie funguje v sedemročných cykloch, ktoré poznáme aj z debát o čerpaní eurofondov. Začínajú teda diskusie o tom, či bude treba cyklus na roky 2021 až 2028 upraviť.

Táto revízia bude dôležitejšia než predošlé. Krajiny si počas pandémie prvýkrát spoločne požičali a úroky na dlhu z fondu obnovy rastú rýchlejšie, než sa čakalo. V júni roku 2021 boli úroky na fonde 0,09 percenta a v apríli tohto roku už boli na 3,09 percenta. Keďže na úroky ide viac peňazí, hrozí, že na ostatné výdavky ich nebude dosť.

Na Úniu idú pritom požiadavky na investíciu do ďalších oblastí. Očakáva sa napríklad, ako zareaguje na 400 miliardovú inflačnú podporu v USA, z ktorej pôjde zásadná časť do zeleného priemyslu.

Čo je v návrhu

Komisia si od členských štátov pýta ďalších 50 miliárd eur na dotácie a pôžičky pre Ukrajinu, 15 miliárd eur na riešenie migrácie a 10 miliárd eur na zelené technológie. Platby za úroky na fonde obnovy chce tiež vyčleniť do samostatného nástroja, aby neobmedzovali ostatné výdavky.

Spomínaných desať miliárd eur na zelené technológie má ísť do premenovaného Fondu suverenity, ktorý má byť po novom známy pod skratkou STEP. Peniaze pôjdu na naštartovanie investícií, od čoho si Brusel sľubuje vytvoriť páku na mobilizovanie 75 miliárd eur.

Veľkým číslom chce Komisia ukázať, že EÚ má na to konkurovať Washingtonu a jeho podpore za 400 miliárd dolárov. Páka pre súkromné investície a priama podpora vo forme daňových úľav sú však rozdielne veci, preto je plán kritizovaný ako málo ambiciózny. Premenovanie takisto jasne poukazuje, že už nejde o pôvodnú myšlienku fondu suverenity, ktorý mal byť financovaný z ďalšieho spoločného dlhu.

Komisia rovnako predstavila a rozšírila návrhy na nové vlastné zdroje Únie. Tie by mali do budúcna zabezpečiť, že do európskeho rozpočtu bude viac peňazí prúdiť samostatne, bez nutnosti vyrokovávať a schvaľovať príspevky od členských štátov. Viacerým takýmto zdrojom, ktoré už schválil europarlament, navýšila objemy. Predstavila aj nový nástroj založený na dani z príjmov firiem, z tých sa však bude iba vypočítavať. Vyberať a platiť ho naďalej budú členské štáty.

Brusel teda nepristúpil k veľkým krokom, akým by bol napríklad návrh na európsku daň z finančných transakcií, kryptomien alebo bohatsva. Možno preto, že keď sa už niečo nazve daňou, treba na to súhlas úplne všetkých členských štátov.

Čo sa bude diať

S týmto všetkým ešte musia súhlasiť členské štáty, ktoré nie sú nadšené. Pomerne jasnú podporu majú iba peniaze pre Ukrajinu. Eurokomisia nalieha, aby rozhodnutie padlo ešte pred eurovoľbami na budúci rok. Diplomati však takí optimistickí nie sú.

3. Záujem o jadrovú energiu rastie, malý reaktor chce aj U. S. Steel

Stavba atómových elektrární a skladísk vyhoreného paliva je drahá, potvrdzuje to aj najnovšia skúsenosť z Mochoviec. Foto N – Tomáš Benedikovič

V Európe nastáva jadrová renesancia. Krajiny ohlasujú projekty nových elektrární, hitom sú malé modulárne reaktory. Jeden taký chce aj košický U. S. Steel.

Politická rovina

Krajinám podporujúcim jadrovú energiu na čele s Francúzskom sa postupne darí presadzovať jadro aj do európskych politík. Naposledy si Paríž vydupal jeho uznanie v revízii Smernice o obnoviteľných zdrojoch energie.

Od polovice mája blokoval legislatívu, ktorá okrem iného zvyšuje minimálny podiel obnoviteľných zdrojov energie v spotrebe EÚ do roku 2030 na 42,5 percenta. S podporou skupiny projadrových štátov vrátane Slovenska žiadal garancie, že zvýšenie limitu pre OZE neohrozí budúcu produkciu nízkoemisného vodíka z jadrovej energie. Aby bolo možné dosiahnuť dohodu o kľúčovej smernici, európska exekutíva „nepriamo“ uznala úlohu jadrovej energie pri výrobe vodíka.

V diplomatickom jazyku európskej politiky je to dôležité uznanie jadra a Paríž ho určite využije ako odrazový mostík pre ďalšie podobné kroky.

Investície

O stavbe nových reaktorov hovoria aj viaceré členské krajiny, ktoré jadrovú energiu nevyužívali alebo sa od nej postupne odkláňali. Nové reaktory plánuje Švédsko, ktoré sa pred štyridsiatimi rokmi rozhodlo jadrovej energie vzdať. Poľsko vidí v jadrovej energii hlavný spôsob dekarbonizácie energetiky, dnes závislej od uhlia.

Najväčším hitom sú malé modulárne reaktory, zaujíma sa o ne ťažký priemysel. Americký vývojár mikroreaktorov Last Energy oznámil dohody o nákupe energie pre 34 blokov svojich elektrární so štyrmi priemyselnými partnermi v Poľsku a Spojenom kráľovstve. Desať elektrární sa má vystavať v ekonomickej zóne Katowicka v Poľsku a ďalších 24 elektrární v Spojenom kráľovstve. Prvá z poľských mikrojadrových elektrární by mala začať fungovať už v roku 2026.

Pre možnosti využitia malých modulárnych reaktorov v oceliarstve sa rozhodli aj Fíni. Fínska spoločnosť Fortum oznámila, že podpísala memorandum o porozumení s cieľom preskúmať dekarbonizáciu operácií výrobcu ocele Outokumpu pomocou nových jadrových technológií. Jednou z možností umiestnenia by bol región Tornio vo Fínsku, kde sa nachádza najväčší závod spoločnosti Outokumpu.

Čo sa deje na Slovensku

O malý modulárny reaktor (MMD) má záujem a košický U. S. Steel. Slovenské memorandum o spolupráci v oblasti podpory rozvoja malých modulárnych reaktorov podpísali Slovenské elektrárne (SE), ministerstvo hospodárstva, U. S. Steel Košice, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, Výskumný ústav jadrovej energetiky, Úrad jadrového dozoru SR a Slovenská technická univerzita v Bratislave.

V prvom kroku vypracujú štúdiu uskutočniteľnosti. Financovať ju chcú z programu Phoenix, ktorý podporila americká vláda. Ak bude úspešná, nasleduje príprava harmonogramu povoľovacieho procesu a výstavby.

Prečo je to dôležité

Aby Európska únia dosiahla cieľ nulových emisií do roku 2050, musí ozeleniť svoj ťažký priemysel a v maximálnej miere ho elektrifikovať. To si však bude vyžadovať značné množstvo energie z obnoviteľných zdrojov. Zástupcovia ťažkého priemyslu v Európe aj na Slovensku tvrdia, že zelenej elektriny nebude pre potreby priemyslu dostatok, preto sa obracajú k malým modulárnym reaktorom.

U. S. Steel ho chce využiť na elektrifikáciu vysokých pecí. Potenciálom je aj výroba vodíka, ktorý by sa používal ako bezemisná alternatíva v sektoroch, kde je elektrifikácia zložitá.

Ako vyzerá malý jadrový reaktor

Malé modulárne reaktory sú približne desatinové až štvrtinové oproti veľkosti tradičnej jadrovej elektrárne vďaka kompaktným, zjednodušeným konštrukciám. Môžu byť teda umiestnené priamo v továrňach.

Ak sú vyrábané z modulárnych dielcov, znižuje to ich konštrukčné náklady.

V čom je problém

Stavba atómových elektrární a skladísk vyhoreného paliva je drahá. Skutočné náklady prekračujú plánované dvoj- až trojnásobne, dokončenie projektov trvá väčšinou výrazne dlhšie.

Jadrové reaktory zaručujú spoľahlivé dodávky elektriny s obmedzenými emisiami skleníkových plynov. Ale jadrová elektráreň akéhokoľvek výkonu produkuje aj rádioaktívny odpad, ktorý musí byť izolovaný od okolia desaťtisíce rokov.

Zdá sa tiež, že v malých modulárnych reaktoroch odpadávajú úspory z veľkosti, ktoré majú tradičné reaktory. Podľa štúdie publikovanej 31. mája v Proceedings of the National Academy of Sciences, väčšina návrhov malých modulárnych reaktorov v skutočnosti zvýši objem jadrového odpadu, ktorý potrebuje nakladanie a likvidáciu.

Jedným z problémov je dlhodobá radiácia z vyhoreného jadrového paliva. Výskumný tím odhadol, že po 10-tisíc rokoch bude rádiotoxicita plutónia vo vyhorených palivách vypúšťaných z troch študijných modulov aspoň o 50 percent vyššia ako plutónium v konvenčnom vyhorenom palive na jednotku vyťaženej energie.

Šetrenie konštrukčných nákladov modulárnou stavbou sa prejaví len vtedy, ak bude po MMD dostatočný dopyt – na to však musia byť konštrukčné ceny MMD dostatočne nízke.

Ďalšie správy

Štartujú prvé výzvy z nových eurofondov. Pôjdu na školstvo v regiónoch, ktoré prechádzajú z uhlíkovej na zelenú ekonomiku. Ministerstvo investícií si hneď na začiatku vyskúšalo kombinovanie mäkkých a tvrdých projektov, čo chce využívať aj naďalej.

Štruktúra vlastníctva štátneho dlhu v krajinách EÚ je rôznorodá. V Dánsku vlastnia až 75 percent vládneho dlhu domáce finančné inštitúcie. Na Cypre zas 93 percent dlhu vlastnia inštitúcie alebo jednotlivci z iných krajín. V prípade slovenského vládneho dlhu vlastnia rezidenti o niečo viac ako polovicu.

Hrubý vládny dlh podľa vlastníkov, koniec roka 2022

Zdroj – Eurostat

Chýba metodika pre zelené dotácie. Pravidlá pre udržateľné investície nie sú hotové, čo spôsobuje prestávku medzi starými a novými eurofondmi. Majú napríklad určiť, ktoré tepelné čerpadlá budú môcť byť podporené dotáciami, lebo nijakým spôsobom nezhoršujú životné prostredie.

Taliansko tvrdí, že centrálna banka poškodzuje rast. Obáva sa, že dvíhanie úrokových sadzieb spomalí rast HDP. Európska centrálna banka však odkazuje, že zatiaľ neplánuje prestať. Sadzby sú na najvyššej úrovni za 22 rokov.

Európska únia dohodla jedenásty sankčný balík voči Rusku. Zameriava sa na prevenciu obchádzania sankcií cez tretie krajiny. Vládam, ktoré umožňujú vývoz sankcionovaných tovarov do Ruska, hrozia európske protiopatrenia.

Krajiny sa nedohodli na reforme trhu s elektrickou energiou. Mali by tak urobiť ešte pred zimou. Jedným z dôvodov je aj snaha pretlačiť dotácie pre uhoľné elektrárne ako poistku pred výpadkami. Francúzsko aj v tejto legislatíve trvá na investíciách do jadra.

Súdny dvor EÚ zamietol žalobu nemeckého europoslanca voči zelenej taxonómii. Ten tvrdil, že Európsky parlament nemal dostatočné slovo v otázke zahrnutia jadrovej energie a plynu do pravidiel udržateľných financií. Súdny dvor však jeho argumenty odmietol.

Rozpočtoví jastrabi strážia reformu rozpočtov. V koalícii je s Nemeckom aj Slovensko, voláme po prísnych numerických pravidlách. Francúzsko je za flexibilnejší postoj, rigidita podľa neho môže viesť k ekonomickému poklesu.

V prvom štvrťroku 2023 narástla cena práce v eurozóne medziročne o päť percent. Rast nominálnej ceny práce sa tak oproti koncu minulého roka mierne spomalil. Práca zdražela medziročne najviac v Bulharsku (+ 15,7 percenta) a v Rumunsku (+ 14,3 percenta). Na Slovensku bol rast tesne pod ôsmimi percentami.

Medziročná zmena nominálnej hodinovej ceny práce, celá ekonomika (Q1 2023)

Zdroj – Eurostat

EÚ rokuje s Čile o nerastných surovinách. Strategické partnerstvo môže vzniknúť už na júlovom samite, podporovať bude najmä investície európskych firiem do baní v Latinskej Amerike.

Španielsko vracia na stôl potravinovú sebestačnosť. Spolu s technologickým pokrokom v sektore ide o jednu z priorít španielskeho predsedníctva EÚ, ktoré štartuje v júli. Technológie môžu znížiť používanie pesticídov alebo zlepšiť zavlažovanie.

Ministri životného prostredia podporili legislatívu o obnove prírody. Čaká sa na súhlas europarlamentu, kde sa na zákone nevedia zhodnúť politické skupiny a text odmietli dva europarlamentné výbory. Odpor vedený najväčšou skupinou Strany európskych ľudovcov (EPP) kritizuje aj šéfka zeleného programu OSN.

Skutočná individuálna spotreba na Slovensku, vyjadrená v parite kúpnej sily, bola v roku 2022 na 73 percentách európskeho priemeru. Ide o spotrebu tovarov a služieb v domácnostiach bez ohľadu na to, či za ne platili priamo, financovali ich verejné rozpočty alebo mimovládne organizácie.

Zdroj – Eurostat

Očakáva sa zhoda na Akte o dátach. Inštitúcie by mali nájsť politickú zhodu na budúci týždeň. Nový zákon bude stanovovať pravidlá pre bezpečné a zodpovedné spoločné údaje medzi európskymi spoločnosťami a inštitúciami. Cieľom je vytvoriť rámec, ktorý podporuje inovácie a hospodársky rast a zároveň ochranu údajov.

Výbor podporil obehovú ekonomiku. Europoslanci v zelenom výbore prijali pozíciu k legislatíve zakazujúcej vyrábať výrobky, ktoré sa plánovane pokazia, a aj likvidovať nepredaný tovar. Na rade je hlasovanie v celej plenárke.

Poľsko žaluje na Európskom súdnom dvore nariadenie, ktoré zakazuje predaj nových áut so spaľovacím motorom po roku 2035. Podľa Varšavy malo byť rozhodnutie prijaté jednomyseľne.

Intel v Nemecku investuje 30 miliárd. Fabriku na čipy v Sasku-Anhaltsku postaví aj vďaka desaťmiliardovej štátnej dotácii. Americká spoločnosť ohlásila aj veľkú investíciu v Poľsku, ktorá je podľa vlády najväčšia v histórii.

Nemecko zaostáva v plnení klimatických cieľov pre rok 2030. Hlavným dôvodom je doprava, kde sa nedarí robiť pokroky. Vláda plánuje do konca roka opatrenia na zdraženie nákladnej dopravy, aby firmy potlačila k prechodu na zelenšie stroje. Hlavne však mení spôsob výpočtu zelených cieľov, aby sa už nepozeralo na jednotlivé sektory.

Štatistika: EÚ je hlavným zdrojom investícií vo východnej a juhovýchodnej Európe

Hoci sa do juhovýchodnej Európy snaží ekonomicky prenikať Čína, hlavným zdrojom investícií v krajinách východnej a juhovýchodnej Európy je Európska únia, píše sa v správe viedenského ekonomického inštitútu WIIW.

Geografická štruktúra prichádzajúcich priamych zahraničných investícií, 2020

Zdroj – WIIW

Vo väčšine krajín, s výnimkou Turecka a Arménska, hrajú dôležitú úlohu aj európske banky.

Podiel bánk z EÚ, USA a iných krajín na celkovom objeme zahraničných aktív v bankovom sektore, 2021

Zdroj – WIIW

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na DennikE.sk