Všetci za oligarchiu. Alebo ako sa parlament zasa zbláznil

Autor je bývalý poradca predsedu vlády

Tipnime si, koľko je u nás ľudí, ktorí odkláňajú svoje príjmy do daňových rajov, aby sa vyhli plateniu daní. Bude ich viac, ako má človek prstov na oboch rukách a nohách. Ale bude ich azda menej, ako je všetkých prstov v preplnenom autobuse. Veď založiť si firmu napríklad na Bahamách a v tamojšej banke účet, ktorá naň vydá kreditnú kartu, nie je nič pre obyčajného človeka, čo sa lopotí v zamestnaní. Iné je to však pre bohatého. A pre až oligarchicky bohatého je to v niektorých prípadoch dokonca nevyhnutnosť. To vtedy, keď peniaze smrdia. Môžeme teda skonštatovať, že ľudí, ktorí skrývajú svoje príjmy v daňových rajoch pred slovenskou finančnou správou, je menšina.

Podstatnejšou otázkou však je, aký je objem zdrojov, ktorý sa týmto spôsobom vyhne zdaneniu. Žiaľ, pri tomto odhade musíme zvoliť až trápne vyhýbavú odpoveď: je menší ako väčší. A k niečomu presnejšiemu sa asi ani nedopracujeme. Parlament už totiž zrušil príslušné ustanovenia v zákone o dani z príjmov, ktorými sa ministerstvo financií snažilo takejto praxi – odlivu peňazí do daňových rajov – zabrániť. Došlo k tomu minulú stredu a Slovensko zase zažilo taký drobný politický zázrak. Vlastne viac zázrakov a pritom si ich ani veľmi nevšimlo.

Návrh „amputačnej“ novely zákona predložili dvaja poslanci za OĽaNO a SaS – Peter Kremský a Marián Viskupič. Vzhľadom na vzťahy medzi týmito dvoma stranami a najmä medzi ich bizarnými lídrami to môžeme považovať za prvý zázrak.

Ohromnú starostlivosť o menšinu, ktorá si ulieva peniaze v daňových rajoch, však prejavili aj ďalší poslanci a ďalšie poslankyne a ich zoznam je dlhý. Za zrušenie takzvaných CFC pravidiel pre fyzické osoby (Controlled Foreign Corporation) hlasovalo až 129 členov a členiek nášho zákonodarného zboru. Vezmime ten súhlas len po stranách: OĽaNO, Smer, SaS, Sme rodina, Hlas, Demokrati, Progresívne Slovensko, Republika, Život, ĽSNS. Inými slovami, za nehlasovali len tí, ktorí na hlasovaní neboli. A to je ten druhý zázrak – tá mohutná stranícka zhoda.

Po období nádejí obdobie zmaru

Na krátky moment tak vznikla v parlamente taká široká koalícia, že širšia už ani nemôže byť. Nie je to síce výnimočné, ale výnimočné je, v akej spornej veci. Podčiarkuje to fakt, že za zrušenie CFC pravidiel pre fyzické osoby hlasovali aj tí poslanci a tie poslankyne, ktorí/ktoré ich v roku 2020 schválili a presadzovali (vrátane pánov Kremského, Viskupiča, Hegera a Matoviča). Isteže, rok 2020 bol rokom nádejí a dnes už zase žijeme obdobie zmaru. Ale aj tak. Vtedy koaliční poslanci uznali snahu vlády Igora Matoviča a ministerstva financií pod vedením Eduarda Hegera „obmedziť odkláňanie príjmov do zahraničia s nízkym alebo so žiadnym daňovým zaťažením“. Dnes, teda minulý týždeň, sa uspokojili so zdôvodnením predkladateľov, že „v aplikačnej praxi vznikali otázky, čo sa týka ich proporcionality a účelnosti“. Aké otázky vznikali za taký krátky čas účinnosti týchto pravidiel, zostalo tajomstvom, takže sa stalo bezpredmetným aj ich prípadné vylepšenie.

Ministerstvo financií pritom vo svojom stanovisku k návrhu novely uviedlo, že „vypustením CFC pravidiel sa oslabí boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu fyzických osôb vo forme odkláňania príjmov do zahraničia s nízkym alebo so žiadnym daňovým zaťažením“ a že v súvislosti so zavedením CFC pravidiel „Finančná správa SR už vynaložila finančné prostriedky na úpravu daňových priznaní a s tým súvisiacich informačných systémov“. Zbytočne. Parlament mal svoju hlavu. Alebo presnejšie, svoj záujem.

Sú tri možnosti, ako to vysvetliť. Niektorí poslanci a niektoré poslankyne vyšli v ústrety oligarchom, ktorí nechcú platiť na Slovensku dane. Buď sú priveľmi chamtiví a odmietajú prispievať do spoločného, alebo ich peniaze majú nečistý až kriminálny pôvod. Niektorí poslanci a niektoré poslankyne vymenili svoj hlas za hlasy pre iné návrhy zákonov, takže podporu daňových únikov, ako sa vraví, zobchodovali. Treťou možnosťou je, že niektorí poslanci a niektoré poslankyne nepochopili, za čo hlasujú a aké dôsledky to vyvolá. Aj to sa stáva za vyše šesťtisíc mesačne v hrubom.

Návrat do neblahej minulosti

Tak ako všetky daňové predpisy aj pravidlá CFC sú na veľmi pozorné a opakované čítanie. V tejto chvíli stačí spomenúť, že sa nevzťahovali na prípady, keď príjem z kontrolovanej spoločnosti v nejakom daňovom raji nepresiahol 100-tisíc eur. To bol akože kompromis, pretože už v tom roku 2020 návrh vzbudil počas pripomienkového konania nevôľu. Proti bola napríklad Republiková únia zamestnávateľov, čo bolo čudné vzhľadom na oficiálnu náplň tejto organizácie. Oným stotisícovým prahom sa teda dalo najavo, že štát ide akože len po veľkých rybách a nimi odkláňaných príjmoch. O to viac udivuje, že sa slovenský parlament postavil proti tomu.

Zhrňme to. Štát odkláňanie príjmov do daňových rajov postavil mimo zákona. Parlament minulý týždeň ústavnou väčšinou túto činnosť znova zlegalizoval. Hoci ekonomické škody sú otázne, symbolika je jasná. Pre menšinu LGBTI+ Národná rada nemá ani zďaleka také široké pochopenie ako pre daňových špekulantov. Amputácia CFC pravidiel zo zákona o dani z príjmu je tak ďalším upozornením, že s tým často používaným naratívom chaosu treba narábať opatrne. Nie všetko, čo sa v parlamente schváli, je chaotické, aj keď to tak môže vyzerať. Niekedy je to organizované a zlé.

Uvidíme, čo na to pani prezidentka; či schválenú novelu poslancom vráti. Mohla by. Krajina sa aj týmto krokom vracia pred nádejný rok 2020.