Putina možno poraziť aj ekonomicky

Autor je hlavný ekonóm think-tanku GLOBSEC

V sobotu 24. júna pri razii v petrohradskom sídle žoldnierskej armády vagnerovcov zaistili ruské bezpečnostné zložky okrem iných cenností aj 4 miliardy rubľov v hotovosti. Investigatívny server Fontanka zverejnil fotografie škatúľ s peniazmi, ktoré sa našli v dodávke zaparkovanej pri sídle žoldnierov.

Samotný Prigožin na zverejnenie tohto nálezu reagoval ešte počas prebiehajúceho ťaženia na Moskvu pragmaticky: „Nebola to jedna moja dodávka, ale jedna dodávka a dva autobusy, ktoré obsahovali hotovosť na výplaty, kompenzáciu za padlých a iné účely.“ Jeho žoldnierska skupina podľa neho funguje desať rokov len na základe hotovosti.

Dodal ešte jednu referenciu zo svojho pôsobenia: „Keď sme pracovali v Afrike, na Ukrajine a v iných krajinách, keď sme naháňali strach Amerike, všetci s tým boli spokojní a teraz na nás poslali domové prehliadky. Je to v poriadku, naozaj sa našla hotovosť.“

Peniaze vďaka nerastnému bohatstvu Sibíri a Afriky

Celkom logicky sa preto znova vynára otázka, z čoho je poldruha roka financované ruské vojenské ťaženie na Ukrajine. A rovnako, akými opatreniami môžu spojenci Ukrajiny tieto ekonomické toky oslabiť?

„Putinov režim existuje a mestá Moskva a Petrohrad sú relatívne bohaté vďaka koloniálnemu využívaniu uhľovodíkových zdrojov zo Sibíri,“ zhrnul v hodnotení víkendových udalostí Timothy Snyder. „[Vagnerovci] boli dotovaní ruským štátom, ale svoje reálne peniaze si zarobili vlastnou ťažbou nerastných surovín, najmä v Afrike. Na rozdiel od väčšiny ich ostatných projektov, vojna vagnerovcov na Ukrajine bola stratovou záležitosťou,“ dodáva Timothy Snyder.

Ako dokáže Rusko druhý rok financovať vojnu?

Porovnanie ostatného vývoja HDP hovorí na prvý pohľad protirečivo o ekonomických možnostiach dvoch bojujúcich strán. Kým ukrajinská ekonomika sa prudko prepadla, oslabenie tej ruskej zaostáva za očakávaniami zo začiatku vojny.

Ekonóm Inštitútu pre medzinárodné financie (IIF) Robin Brooks to vysvetľuje priamočiaro: „Ruský HDP je stabilný z dvoch dôvodov: 1) pomáhame Rusku dosahovať gigantické prebytky bežného účtu platobnej bilancie, takže dostáva neustále veľké prítoky [peňazí], a 2) obyčajní Rusi si nedokážu vziať peniaze preč, takže nedochádza k odlivu [prostriedkov]. Finančná situácia je teda super jednoduchá.“

If Putin falls, what happens to Russian markets?
1. Russia's GDP is stable for two reasons: (i) we help Russia run huge c/a surpluses, so it gets lots of inflows all the time; (ii) ordinary Russians can't take money out, i.e. no outflows. So financial conditions are super easy. pic.twitter.com/Ay36vjVLqy

— Robin Brooks (@robin_j_brooks) June 24, 2023

Rusi sa pokúšajú ujsť aj s úsporami

Už od invázie na Donbas v roku 2014 pritom z Ruska odišlo podľa oficiálnych štatistík takmer 4,5 milióna ľudí, pričom sa odchody z krajiny prudko zrýchlili v minulom roku aj v dôsledku obáv z mobilizácie (vyše milióna vlani). Emigranti so sebou, samozrejme, berú aj svoje úspory, čo takisto vidieť v štatistikách.

Po útoku na Ukrajinu sa snaha domácností zachrániť svoj majetok jeho vývozom za hranice ešte viac zintenzívnila a oficiálny objem vkladov ruských domácností v zahraničí vyskočil z 30 na vyše 70 miliárd dolárov. Z vyše ôsmich miliárd týchto vkladov sa tešia napríklad banky v Azerbajdžane, Arménsku a Gruzínsku.

Peniaze z exportu stále pritekajú

Odliv 43,5 miliardy dolárov z vkladov domácností za pol druha roka treba porovnať s prebytkom bežného účtu platobnej bilancie v objeme 233 miliárd dolárov za rok 2022. V medziročnom porovnaní sa dokonca v roku vojny prebytok bežného účtu Ruska oproti roku 2021 takmer zdvojnásobil.

Lastovičkou nádeje sú prvé výsledky z tohto roka, keď sa prebytok za január až máj medziročne prepadol o 99,6 miliardy dolárov. Možno to pripísať najmä sankciám na vývoz ruského plynu a ropy, ktoré prijala EÚ koncom vlaňajška. V máji 2023 tak už mesačný prebytok bežného účtu Ruska dosiahol „len“ 5,2 miliardy dolárov.

Stále výdatná likvidita

V Rusku sa však zlepšil ukazovateľ finančných podmienok, ktorý vyjadruje dostupnosť likvidity v hospodárstve. Podľa Goldman Sachs je po vlaňajšom prudkom zhoršení späť na úrovni spred začiatku invázie na Ukrajinu. Ukazuje to, že zavedenie kontrol na vývoz kapitálu v kombinácii so silným exportom surovín podporuje ruský režim. „Likvidita v Rusku je od začiatku invázie mimoriadne výdatná,“ zhrnul situáciu Robin Brooks.

2. This combination – large current account inflows without private capital flight – means liquidity in Russia has been super abundant since the invasion. The GS financial conditions index is back to where it was before the invasion in Feb. 2022. That's great for Russia's GDP… pic.twitter.com/pS5FGpsKrI

— Robin Brooks (@robin_j_brooks) June 24, 2023

Pokiaľ by došlo k zmene režimu, došlo by podobne ako počas predošlých kríz k mimoriadnemu odlivu kapitálu, ktorý by spôsobil „výber peňazí ruských oligarchov“, dodáva Brooks. Dopĺňa tak Snyderovo upozornenie o tom, že „[ruské] bohatstvo je v rukách malej hŕstky ľudí„.

Odliv kapitálu by Rusko potopil

V prípade chaosu, ktorý možno očakávať po páde súčasného režimu, by s veľkou pravdepodobnosťou došlo k takému masívnemu odlivu kapitálu, že by zavalil prebytok bežného účtu. „Výmenný kurz rubľa by skolaboval, čo by priškrtilo finančné podmienky a to by konečne poslalo Rusko do hlbokej recesie, ktorú si zaslúži,“ zhodnotil Brooks.

„Západ môže tento proces urýchliť okamžitým znížením stropu na cenu za nákup ropy z Ruska, ktorý zaviedla skupina G7,“ dodáva.

Príliš štedrý strop a európske tankery

Odkedy sa skupina siedmich najväčších ekonomík dohodla na strope pre nákup ruskej ropy na úrovni 60 dolárov za barel, klesla priemerná cena ruskej ropy typu Ural na 54 dolárov za barel. Podľa Brooksa je najvyšší čas znížiť tento strop na 50 dolárov. „Putin sa potáca a potrebuje hotovosť zo Západu viac než kedykoľvek, aby dokázal udržať svoju skorumpovanú vládu,“ zhrnul Brooks s tým, že „riziko odvetných škrtov v ťažbe ropy je nulové“.

Ekonóm zo Stanfordu Hanno Lustig súčasný vzťah medzi Západom (a EÚ) a Ruskom prirovnal k tomu, „ako keby lode Severu dopravovali bavlnu Juhu a tak pomáhali Konfederácii“. Naráža tým na skutočnosť, že sú to západné námorné tankery, ktoré po mori vyvážajú ruskú ropu zostávajúcim kupcom. Tankery z členských štátov EÚ prepravujú 64 % ruskej ropy vyvážanej z prístavov v Čiernom mori a 44 % z prístavov v Baltskom mori.

„Ak Putin prežije, bude to čiastočne tým, že ho Západ financuje,“ uzatvára Robin Brooks z IIF.