Testujeme, či do územia Eurovey zapadne aj 250-metrový mrakodrap, hovorí šéf J&T Real Estate

Byty na Slovensku nie sú nadhodnotené, ako to tvrdí Európska centrálna banka, vraví šéf J&T Real Estate Pavel Pelikán. „Realitné projekty sú z hľadiska ziskovosti úplne štandardné, a keď sa pohybujú niekde medzi 10 – 20 percentami, tak je to úplne v poriadku,“ hovorí.

Pelikán nevidí ani dôvod na to, aby sa nové byty v hlavnom meste zlacňovali. Na rozdiel od minulosti sa totiž ľudia neobávajú, že napríklad prídu o prácu, a aj keď sa zmenšil dopyt po kúpe bytov, stenčila sa aj ich ponuka. Cenový pokles očakáva pri starších bytoch.

V rozhovore ešte vysvetľuje:

• ako je spokojný s dizajnom Klingerky I a či bude jej pokračovanie v rovnakých farbách;
• prečo v J&T čakajú, kým konkurenčný Lucron dokončí Vydricu;
• akú časť bytov kupujú Ukrajinci a Rusi alebo ľudia, ktorí ich kupujú lacnejšie z papiera – čiže ešte pred výstavbou – a potom drahšie predajú;
• ako to bude s Novým Lidom a čo si myslí o downtowne;
• prečo si nemyslí, že sektor kancelárií čaká kríza, aj keď prenajať Westend je problém;
• ako sa ujala rozšírená Eurovea s Primarkom a ktoré nákupné centrá môžu mať problém.

Ako sa predávajú byty v Eurovea Tower, teda v prvom slovenskom mrakodrape?

Zostalo nám malé množstvo bytov, ktoré postupne dávame do predaja. Niektoré zatiaľ vôbec nepredávame. Z hľadiska nášho vnútorného pocitu je to vypredané a posledné čerešničky budeme postupne dávať do predaja.

Ide to podľa vašich očakávaní alebo záujem klesol? 

Vedeli sme, aký potenciál má nábrežie a samotná Eurovea City, a adekvátne k tomu boli aj naše očakávania, že sa po tých bytoch zapráši. A presne to sa aj stalo.

Niektoré byty sa už medzitým objavili aj v inzerátoch. Akú časť celkového predaja mohli tvoriť investičné byty?

Nie je to veľká časť, pretože Eurovea je špecifický produkt, ktorý sa už naozaj nebude opakovať. Za investičného klienta nepovažujeme niekoho, kto kúpi byt pre svoje deti do budúcnosti alebo pre seba, keď bude starší, pričom dovtedy ho bude prenajímať. Rozdiel v cene na začiatku predaja a dnes je pomerne zásadný. Určite sa stane, že niektorí ľudia využijú príležitosť a byty predajú. Ale nečakáme, že sa v ponuke objaví veľké množstvo bytov.

Cena za dvojizbový byt, ktorý sa v inzeráte objavil, dosiahla aj takmer 470-tisíc eur. Je to vysoko nad úrovňou, za ktorú ste byty predávali?

Je to dosť vysoko nad náš prvý cenník, za ktorý sme byty začali predávať, ale nie je to vôbec vysoko oproti úrovni, za ktorú predávame dnes. Oproti nej je to skôr nižšie. Paralela je aj s Ovocnými sadmi, čo je iný typ projektu (v bratislavskej Trnávke, pozn. E). Za posledné dva mesiace, odkedy sme odovzdali prvých 500 bytov, je v katastri asi 50 zmien. Čiže trh funguje, ľudia kupujú byty, akurát ich nekúpili od nás z druhej etapy projektu, ktorá sa bude odovzdávať o rok, ale z prvej etapy od ľudí, ktorí ich predali o niečo lacnejšie, ako sú naše terajšie ceny druhej etapy. Napriek tomu v druhej etape predávame stabilným tempom do 10 bytov mesačne.

Kto sú tí kupujúci? Hlavne v Eurovei ide o luxusnejšie nehnuteľnosti, takže asi to nebudú bežní ľudia, ktorí potrebujú hypotéku.

Čo sa týka množstva hypoték, Eurovea sa s Ovocnými sadmi nedá porovnať. Eurovea má špecifickú klientelu, je to 500 bytov, čo je na Bratislavu veľmi malé množstvo, sú vo výbornej polohe s výbornými službami, je to naozaj jedinečný produkt. Ľudia investovali svoje zdroje do projektu aj preto, lebo vedia, že sa byty budú ďalej zhodnocovať. Drvivá väčšina bytov v Eurovei nie je na hypotéku.

Kto sú klienti, ktorí kupovali byty v Eurovei? Boli medzi nimi aj ruskí klienti?

Zásadná väčšina sú slovenskí klienti. Počet ruských klientov je v jednotkách, viac je Ukrajincov.

Necítite problém, ktorý opisujú ostatní developeri, že dopyt je predsa len nižší a byty sa predávajú pomalšie? 

Rezidenčný trh treba rozdeliť na tri segmenty. Sú to prémiové nehnuteľnosti, potom byty zlatého stredu a byty, ktoré sú určené na prvé alebo okamžité bývanie. Ovocné sady sme nastavili tak, aby to bolo najdostupnejšie bývanie vo svojej kategórii. Napriek tomu sú všetci spokojní s tým, ako celý projekt vyzerá, a celkové prevedenie je veľmi kvalitné. Ľudia sú dnes pri kúpe bývania opatrnejší. Nepociťujú tlak, že by si mali nohy zodrať, aby si rýchlo byt kúpili, skôr majú čas na to, aby si to dobre premysleli. Viac rozmýšľajú, prečo a od koho kúpia byt, kto má za sebou aké projekty. Úlohu hrá aj výška úrokových sadzieb na hypotékach, nový štandard sa zrejme ustáli niekde okolo 3,5 až 4 percent.

Cashflow pri niektorých projektoch sa vám ale asi spomaľuje. Nebude to hýbať s cenami bytov?

Určitá korekcia trhu nastala a záujem je nižší, ale aj ponuka nových bytov je nižšia. Každý, kto sa bude púšťať do nového projektu, si veľmi dobre zváži, aké sú jeho sily. Takisto si myslím, že sa trošku zreálni cena projektov, ktoré si nezaslúžili také cenovky, ako mali. To sú hlavne projekty v okrajových častiach.

Podľa Európskej centrálnej banky sú nehnuteľnosti na Slovensku nadhodnotené o 40 percent (nad úrovňou, ktorá zodpovedá stavu ekonomiky). Čo si o tom myslíte?

Neviem, na základe čoho k tomu prišli. Podľa mňa to je číry nezmysel, pretože presne vieme, za koľko môžeme byty postaviť, koľko nás stoja pozemky, ako dlho nám projekty trvajú a aké je finančné zaťaženie celého procesu. Verte mi, že nám nezostáva tých nadhodnotených 40 percent.

A koľko vám zostáva?

Ak by chcel niekto povedať, že developeri boli tí, ktorí výrazne vyťažili z toho, že byty v posledných rokoch cenovo stúpali, tak to nie je úplne pravda. Spolu s tým rástli všetky ostatné náklady. Pracovná sila v poslednom období enormne zdražela, nemusíme sa vôbec baviť o tom, čo sa dialo s cenami materiálov a ich dostupnosťou. Realitné projekty sú z hľadiska ziskovosti úplne štandardné, a keď sa pohybujú niekde medzi 10 – 20 percentami, tak je to úplne v poriadku.

Vidíte priestor na pokles cien nehnuteľností?

Niektorých určite áno, hlavne tých starších. Situácia však nie je taká ako v roku 2008, keď v Bratislave zostalo 3-tisíc hotových nepredaných nových bytov. Nejaké byty máme vo výstavbe a máme štyri hotové a nepredané byty v Klingerke a jeden v Nitre v projekte Kynek Rezidencie.

Ale nová výstavba sa spomaľuje. Pre menší dopyt či územný plán mesta?

Nie každý bude mať silu na to, aby začal projekt s tým, že sa bude báť, či bude záujem kupujúcich. My prinášame projekty, kde presne vieme, pre akú cieľovú skupinu to robíme.

Penta asi pozemky potrebovala viac

Ovplyvňuje situácia na trhu, ktorú opisujete, projekt Klingerka II? 

V projekte naplno pokračujeme, jama sa kope, historické znečistenie, ktoré sme my nespôsobili, čistíme, stojí to enormné množstvo peňazí. Ak by sme hovorili o korekcii na trhu, tak toto obdobie je pre nás veľmi dôležité, aby sme pripravili ešte lepšie projekty a v správnej chvíli prišli na trh.

Klingerku II už predávate?

Nie.

Je to bežné, že v takejto fáze prípravy sa byty ešte nepredávajú?

Klingerka II bude mať svojich klientov a nechceli sme ju predávať úplne z papiera ani pred rokom, ani pred dvomi. Myslím si, že na jar budúceho roku pôjde do predaja.

Myslíte si, že ceny budú lepšie, keď ľudia už časť stavby uvidia?

Budú bližšie k cieľu minimálne o rok, rok a pol.

Nie je to tak, že sa to bojíte dať do predaja už teraz, aby ceny neboli menej výhodné?

Nie, my vieme, za koľko chceme predávať Klingerku. Myslíme si, že si tú cenovú úroveň zaslúži svojím prevedením, polohou v novom „downtowne“ a v blízkosti, dúfam, novej električky. Nemáme žiadne obavy, že by sme nedosiahli cenové úrovne, ktoré očakávame.

Otázka je, či aj developeri neudržiavajú ceny umelo vysoko tým, že tlmia samotnú ponuku.

Developeri netlmia ponuku, stavajú to, čo môžu stavať. My by sme radi stavali viac bytov v čo najužšom centre mesta, ale nejde to, bohužiaľ, tak rýchlo, ako by sme chceli. Keby ste sa rozprávali s európskymi aj so svetovými urbanistami, tak by ste sa dozvedeli, že Bratislava má obrovské šťastie, že v centre mesta sú ešte také veľké rozvojové plochy.

Klingerka I je častým predmetom debát, nie každému sa pozdáva dizajnovo. Stretávate sa aj vy s tým? Reflektuje na to nejako projekt Klingerky II?

Viete, pohľad na architektúru je subjektívny, niekomu sa niečo páči, niekomu sa niečo nepáči. Treba si uvedomiť, že Klingerka je dnes na tom území sama ako kôl v plote, a keď vyrastie pokračovanie Klingerky, bude to úplne inak aj kompozične vnímané. Z hľadiska finálnej realizácie sme s projektom spokojní.

Čiže červeno-oranžová farba zostane aj v Klingerke II?

Nie.

V blízkosti Klingerky predával svoje pozemky developer HB Reavis, ktorý odišiel aj z projektu Lido, kúpila to Penta Real Estate. Dala lepšiu ponuku ako vy alebo ste o to nemali až taký záujem?

Asi viac potrebovali kúpiť ako my.

Z vášho pohľadu to preplatili?

Nemôžem to tak povedať. My máme svoj Excel, oni tiež, a k čomu sa dopracovali, to pre nich malo zmysel a hodnotu. Máme veľa rozvojových projektov, takže možno to v konečnom dôsledku dávalo pre nás trochu menšiu hodnotu ako pre nich.

Downtownu sa zvykne vyčítať veľká zastavanosť a nekoordinovaný dizajn. Čo na to odpovedáte? 

V žiadnom downtowne nie je dizajn koordinovaný, keby bol, tak všetko všade naokolo je rovnaké. Ale každý hľadá trochu iný priestor, niekto ho chce intímnejší, iný otvorenejší, ďalší hlučnejší. V Bratislave neprišlo k nejakému násilnému budovaniu downtownu. Toto územie bolo už v 70. až 80. rokoch zakreslené pre výškovú zástavbu a tá rôznorodosť je podľa mňa správna. Vidíte ju v celej Bratislave už len na rôznych typoch nábrežia od štrkových pláží za Mostom Lanfranconi cez mestskú promenádu okolo River Parku po Most Apollo až po voľnejšiu pobytovú zónu pri Eurovei.

Prečo J&T čaká na dokončenie Vydrice

River park splnil vaše očakávania? Nezdá sa, že by to bol jeden z kľúčových bulvárov Bratislavy. 

Nikdy sme nečakali, že bude mať návštevnosť ako Eurovea so shoppingom. A tak je to v poriadku, poskytuje naozaj atraktívne a zároveň pokojnejšie prostredie na bývanie aj prácu. Veľmi čakáme na to, aby bola dokončená Vydrica (projekt Vydrica stavia developer Lucron, pozn. E). Táto zástavba stále predstavuje budúci prechod medzi Starým Mestom, Zuckermandlom a River Parkom. Keď bude Vydrica dokončená, celé územie bude prepojené.

Ako je to s projektom Nové Lido, budete na ňom pracovať spolu s Pentou?

Majú tam pozemky okolo mosta Apollo a my kontrolujeme zvyšok toho územia.

Správne rozumieme, že ste sa dizajnovo nekoordinovali s Pentou alebo predtým HB Reavis?

Majú vlastnú hlavu, vlastné plány, riešia si to na svojom území podľa toho, ako uznajú za vhodné. Koordinujeme sa najmä pri rozvoji infraštruktúry a urbanizme, aby oba projekty na seba nadväzovali.

V akom stave je projekt?

Pripravuje sa aktualizácia územného plánu zóny. Zmenila sa napríklad koncepcia toho, ako sa stavajú mosty a ako tečie Dunaj, a ako sa využívajú plavebné dráhy. V pôvodnom územnom pláne bol napríklad obtokový kanál, ktorý v podstate likvidoval celú časť medzi hrádzou a brehom. A tým, ako sa postavil most Apollo s jedným pilierom bližšie k pravému brehu, nutnosť obtokového kanála zmizla. Územie medzi hrádzou a brehom zostane zachované ako prírodné rekreačné územie.

Kedy bude Lido hotové?

Neviem, či sa pýtate na správnom mieste. My by sme boli radi, a možno aj ľudia, ktorí žijú v Bratislave, aby to bolo čo najskôr, pretože do Petržalky napríklad dokáže priniesť nové pracovné miesta. Teraz je tam asi 15-tisíc pracovných miest, čo je málo na také veľké sídlisko, ktoré má viac než 100-tisíc obyvateľov.

Na chodbe v sídle firmy máte vystavený model Eurovey aj s výškovou budovou, ktorá zatiaľ nestojí. Je výrazne vyššia ako Eurovea Tower. Chcete postaviť ďalší mrakodrap?

Myslíme si, že z hľadiska služieb a ostatnej vybavenosti je už celé územie dostatočne saturované. Je tam všetkého dostatok, pokiaľ ide o kancelárie, služby, a treba tam priniesť znova bývanie, aby sme vedeli budovať mesto krátkych vzdialeností. Testujeme, ako by sme ešte nezastavané územie vedeli využiť na doplnenie bývania. Hráme sa s kompozíciou, s možnosťami osadenia ďalšej zástavby a testujeme dom s výškou 250 metrov, ktorý bude, samozrejme, aj technicky a konštrukčne mimoriadne náročný. (Najvyššou budovou v Bratislave je dnes rozostavaná Eurovea Tower so 168 metrami, pozn. E.)

Čo sa stalo, keď sa otvorila rozšírená Eurovea

Poďme ešte k obchodnému centru Eurovea. Jeho nová časť nie je plne obsadená. Nie je to dnes trochu problém?

Eurovea je podľa môjho názoru asi najlepšie zakomponované nákupné centrum v rámci štruktúry mesta. Z pôvodných 30- až 35-tisíc návštevníkov denne sa ich počet po otvorení druhej časti zvýšil na zhruba 50-tisíc. V pokračovaní Eurovey sme stavali na tom, čo bolo obľúbené, nechceli sme meniť štruktúru. Eurovea 2 je prenajatá na 95 percent, akurát v rámci postupu prác niektorí klienti nestihli prvú vlnu kolaudácií priestorov, niektorí zas nestihli priestory fyzicky pripraviť. V priebehu jesene bude aj rozšírená časť Eurovey v zásade plná.

Do akej miery o úspechu Eurovey rozhodol Primark?

Je to jeden z najžiadanejších nájomcov, ktorý svoje predajne otvára v najlepších nákupných centrách svetových metropol. Jeho požiadavky na priestor sú také náročné, že sa museli zakomponovať už pri počiatočných návrhoch Eurovey.

Odkedy bolo isté, že Primark bude v Eurovei? 

Rokovania prebiehali už od roku 2014 a zmluva bola podpísaná na jeseň 2019. Dôvody, ktoré rozhodli o tom, že Primark bude v Eurovei, boli hlavne lokalita a veľkosť centra, dostatočná kapacita parkovania a mix nájomcov v takzvanej fashion sfére.

Museli byť v nákupnom centre konkrétne značky alebo, naopak, nesmeli byť, inak by Primark otvoril inde? 

Dôležité bolo, že Eurovea už bola zavedená ako módna destinácia s vhodným mixom obchodov a služieb. Rozhodovali sa aj podľa rozsahu gastro služieb, dispozície, najmä promenáda bola dôležitá.

Manažéri z módneho biznisu často hovoria, že chcú byť tam, kde je čo najväčšia fashion ponuka, pretože celá tá priláka viac zákazníkov. Prišli niektoré značky do nákupného centra vyslovene preto, že v Eurovei bude Primark?

Každé nákupné centrum potrebuje takzvaných kotevných nájomníkov, ktorí pritiahnu aj ďalších predajcov, a Primark takým bol. Presuny niektorých predajní z pôvodnej do novej časti súviseli napríklad aj s tým, že niektoré značky sa potrebovali zväčšiť a na pôvodnom mieste na to nebol priestor. Návštevnosť Eurovey však neustále rastie už od otvorenia, samozrejme, s výnimkou obdobia pandémie. Podľa nás je to preto, že ponúka niečo viac, ako len nakúpiť a najesť sa.

To ponúkajú aj Nivy. Nestiahli vám návštevnosť?

To sú krátkodobé záležitosti, ktoré nemajú zásadný vplyv na shopping. Tento sektor nie je beh na krátke trate. Ale, samozrejme, nie sme takí frajeri, aby sme nemali akékoľvek obavy pri otváraní Nív. Ale vieme, aký potenciál má Eurovea, a z tohto pohľadu sme boli v zásade pokojní. Možno to dalo viac kariet do rúk nájomcom.

Platí vám Primark riadny nájom alebo je taká výhoda mať ho v portfóliu, že má v tomto smere zľavy?

Primark platí štandardný nájom.

Podľa Národnej banky Slovenska sú nákupné centrá jedny z najviac ohrozených, pretože ľudia od covidu nakupujú viac online. Zároveň ponuka priestorov rastie, a ak niekde nájomcovia ubúdajú, tak tí zvyšní sa stále viac skladajú na prevádzku centra.

Tu je práve dôležité, že musíte veľmi diferencovať, ktorých projektov by sa takéto ohrozenie mohlo týkať.

Súhlasíte s tvrdením NBS, že je veľké systémové riziko aj v kancelárskych priestoroch? Od covidu ľudia viac pracujú online a existuje obava, že nájomcovia nebudú vedieť uspokojiť nároky majiteľov budov na nájomné, ktorým rastú úroky na úvery, ktoré si brali na stavbu kancelárií.

Súhlasím, že v Európe sa udiali určité problematické veci, ale nemôžeme to porovnávať s tým, čo sa deje u nás, pretože v Bratislave reálne ešte stále nie je dostatok takzvaných áčkových kancelárií, do ktorých sa firmy postupne sťahujú z horších lokácií a projektov.

Áčkovými myslíte energeticky efektívne budovy s množstvom parkovania a služieb… 

Áno, je to podobné ako na rezidenčnom trhu. Ak je nejaký problém, tak to bude problém hlavne starších nehnuteľností, ktoré už nezodpovedajú dnešným požiadavkám. To tiež znamená, že nové objekty, ktoré budú prichádzať na trh, budú musieť byť naozaj špičkovo vybavené napríklad z hľadiska ochrany a udržateľnosti životného prostredia. Nemyslím si ale, že u nás nastane dlhodobý a zásadný odliv ľudí na home office.

Získali ste ako nájomcu ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Pomohlo vám, že hľadali také veľké priestory, že tých ponúk nebolo na trhu veľa? 

Viem, akú ponuku sme dávali my, ostatné nepoznám. Naša ponuka bola najúspešnejšia. Je to klient, ktorého vnímame rovnako ako ostatných klientov, napríklad Generali, Johnson Controls, Allianz, Siemens a podobne. Ale sme radi za takého klienta.

Ide o priestory na Pribinovej ulici. Tá budova bola predtým z veľkej časti obsadená. Museli ste aj vypovedať zmluvy alebo sa vyprázdnila pre pandémiu? 

Určite viete, že IBM, ktoré tam bolo, sa rozhodlo konsolidovať portfólio, takže tie priestory opustilo. Urobili sme menšie presuny niektorých klientov v rámci budovy, ale nikto nemusel odísť.

Máte vďaka sťahovaniu firiem do áčkových budov dostatočný dopyt? 

Nedá sa hovoriť o pretlaku dopytu, ale svojho cieľového zákazníka si áčková budova skôr či neskôr nájde. Ale, samozrejme, vzhľadom na tú situáciu, ktorá tu trvá tri roky, nemôžeme povedať, že by nám pred dverami stál rad záujemcov o nájom.

Máte aj priestory, ktoré sa vám nedarí prenajať? 

Ak niekde viac bojujeme, tak je to Westend.

Lebo je tá budova o čosi staršia alebo nie je záujem o Karlovu Ves?

To nie sú staré budovy. Firmy, ktoré tam sú, práveže zostávajú. Ak potrebujú zväčšiť plochu, tak sa sťahujú, ale zostávajú v rámci Westendu. Takto nám napríklad teraz odchádza z nájmu vo Westende IBM, takže sa snažíme nájsť nových klientov do uvoľnených priestorov.

Nezvažujete, že sa začnete viac venovať aj nájomnému bývaniu?

V Bratislave existuje pomerne veľký trh s nájomným bývaním cez fyzické osoby. Ale zvažujeme, že niektoré časti niektorých projektov pripravíme tak, aby sme ich prenajímali.

Pokles cien novostavieb ale nečakáte. 

Vidíte, že sa zatiaľ nič dramatické neudialo. Ak bude svetová ekonomika postupovať tak ako teraz, tak ani nič zásadné neočakávam. V roku 2008 to bolo dramatickejšie, pretože ľudia prichádzali o prácu. Dnes máme na trhu skôr nedostatok pracovnej sily. Naopak, očakávam, že zamestnávatelia budú musieť pristúpiť k určitej valorizácii platov, keďže rástli životné náklady.

Ale staršie byty zlacňovať budú. O koľko a kedy budú ich ceny najnižšie? 

Určite ešte bude korekcia pri starších nehnuteľnostiach, ale kde a kedy sa zastaví, to sa veľmi ťažko odhaduje. Navyše je veľký rozdiel, či sa rozprávame o byte v Karlovej Vsi, ktorý je dve minúty od električky, alebo o byte, ktorý je pol hodiny od električky.

Z akých zdrojov financujete vaše projekty? Z banky zo skupiny J&T? A zdraželi aj vám úroky z úverov? 

Naše projekty sú financované väčšinou inými bankami, nielen J&T bankou, a úroky nám rástli tak ako všetkým ostatným bez ohľadu na banku. Všetky tieto náklady sú prenesené do výslednej ceny produktu. Čím viac banka verí tomu konkrétnemu developerovi a konkrétnemu projektu, tým výhodnejšie sadzby ponúkne. Myslím si, že naše projekty a naša história majú pomerne zaujímavý vplyv na to, ako banky vidia financovanie našich projektov.

O 50 rokov budú byty vyzerať výrazne inak? 

Určite sú aj iné súvislosti, ktoré sa za tých 50 rokov môžu zmeniť, pričom developeri na to musia brať ohľad v dostatočnom predstihu. Čoraz väčší dôraz bude na udržateľnosť, ESG témy (prepojenie spoločensky a sociálne zodpovedného investovania a investičných stratégií, pozn. E), prínos projektov pre lokálne komunity, s čím súvisí vybavenosť budov na bývanie. So starnutím populácie bude potrebné prispôsobiť bývanie pre starších ľudí. Ak sa v plnej miere prejde na elektromobilitu, tak sa aj byty určite budú stavať inak, napríklad aj protipožiarne systémy zrejme musia byť iné. Už v Klingerke sme na požiadanie inštalovali predprípravu na nabíjačky, v Eurovei cítime podstatne silnejší dopyt po parkovacích miestach vybavených nabíjacou stanicou a pripravujeme tomu zodpovedajúcu infraštruktúru. Určite nám pribudnú novšie technológie v oblasti kúrenia, chladenia či vetrania, avšak bývanie sa vo svojej podstate zásadne nemení.

Čo sa ešte môže zmeniť v nárokoch ľudí na bývanie?

Časom sa môže stať aj to, že ľudia si prestanú bývaním dokazovať svoj status, aspoň v centrách miest. Bývanie bude hlavne potreba a ľudia si uvedomia, že v meste aj tak väčšinu svojho času trávia mimo bytu.

Vy ako jeden z developerov v lokalite bývalého PKO ste sa dohodli s mestom Bratislava, že tam nakoniec nebude planetárium, ale parkové námestie. Peniaze, ktoré mali ísť na planetárium, sa pošlú mestu, aby z nich financovalo premostenie Staromestskej ulice. Tento nový scenár je pre vás drahší ako pôvodný plán s planetáriom, ktoré ste mali aj prevádzkovať?

Hlavne nás to vráti v čase, projekt budeme musieť prekresliť. Ale my počúvame, čo hovoria zástupcovia mesta, a ich požiadavky sa v čase menia. My sme to vyhodnotili tak, že s tým nemáme problém. Ale áno, toto riešenie bude pre nás finančne náročnejšie, ale neviem vám povedať, o koľko presne. Prevádzka planetária nie je biznis, ktorý by dokázal generovať zaujímavé tržby či zisk.