Týždeň v európskej ekonomike: Čína priškrtila vývoz kritických surovín

Autorky pracujú pre portál Euractiv.sk

• Čína naplnila obavy a obmedzila vývoz gália a germánia.
• Rusko môže čoskoro zaplatiť za škody na Ukrajine.
• Slovensko sa musí rýchlo pripraviť na elektrický boom.

1. Čína priškrtila vývoz kritických surovín

To, čoho sa európske štáty obávali, sa stalo realitou. Čína tento týždeň obmedzila export gália a germánia, dôležitých pre výrobu technológií. Reagovala tak na európske snahy znížiť závislosť od autoritárskeho štátu.

Zatiaľ nie je jasné, do akej miery to európske firmy zabolí. Je to však motivácia pre EÚ zrýchliť prácu na diverzifikácii zdrojov, recyklácii a hľadaní minerálov a kovov na vlastnom území.

O čo ide

EÚ si po vypuknutí vojny na Ukrajine uvedomila negatíva závislosti od autoritárskeho režimu. V prípade Ruska sa bolestivo odpútava od plynu. Pri Číne ide najmä o kritické suroviny, vzácne kovy a minerály potrebné na výrobu elektromobilov alebo fotovoltických panelov.

Lídri na nedávnom samite zdôraznili, že s Čínou nechcú úplne prerušiť väzby a ide im iba o diverzifikovanie obchodných partnerov. V poslednom čase však prijali aj viaceré konkrétne kroky.

Členské štáty povedali, že v zákone o kritických surovinách chcú ambicióznejšie ciele pre domácu recykláciu, a do ich zoznamu pridali hliník. Litva, ktorá bude na budúci týždeň hostiť samit NATO, predstavila novú stratégiu, v ktorej je voči Číne kritická a chce viac spolupracovať s Taiwanom. Holandsko rovnako obmedzilo vývoz technológií potrebných na výrobu čipov do Číny.

Všetko to sedí do novej stratégie európskej ekonomickej bezpečnosti. Čína, známa svojimi rýchlymi obchodnými reakciami, však vzápätí obmedzila export dvoch minerálov – gália a germánia.

Prečo je to dôležité

Nejde zatiaľ o zákaz vývozu, spoločnosti vyrábajúce čipy teda avizujú, že sa budú uchádzať o potrebné licencie. Vplyvy nových obmedzení preto budú jasné až v momente, keď Čína tieto žiadosti vyhodnotí.

Aj keď ide o dôležité materiály, ktoré sa budú ťažko rýchlo nahrádzať, nie je to ani zďaleka najhoršie obmedzenie, po ktorom mohla Čína siahnuť. Väčším problémom by boli napríklad exportné obmedzenia na lítium. Experti však odhadujú, že môže ísť iba o prvý krok.

Čo sa bude diať

Zástupcovia EÚ si hneď naplánovali stretnutie, aby novú situáciu prediskutovali. Čína týmto krokom ukázala, že obavy európskych krajín boli na mieste. Snahy o hľadanie nových obchodných partnerov, objavovanie nových ložísk v Európe a získavanie materiálov recykláciou sa pravdepodobne ešte viac zrýchlia. Je možné, že po čínskom kroku sa prístup lídrov prikloní k ochladzovaniu vzťahov, aj keď sa tomu chceli vyhnúť.

2. Rusko môže čoskoro zaplatiť za škody na Ukrajine

Západ pomaly nachádza spôsoby, ako Rusku siahnuť na zmrazený majetok. Alebo aspoň úroky z neho. Ukrajina do toho vyhráva medzinárodné súdy ešte za anexiu Krymu z roku 2014.

Rusko môže nad rozsudkami mávnuť rukou, rovnako ako ignoruje volania po stiahnutí svojich vojsk. V takom prípade však nebol dobrý nápad nechať si po celom Západe uložený majetok, na ktorý im teraz môžu siahnuť medzinárodní „exekútori“.

O čo ide

Rusko pácha na Ukrajine škody odhadom za 750 miliárd dolárov. Čím dlhšie ruská agresia trvá, tým viac účet za zničenú infraštruktúru stúpa. Západu a Ukrajine to takisto dáva čas vyhrávať súdy a nájsť nástroje, vďaka ktorým bude môcť na ruský zmrazený majetok siahnuť.

V tejto oblasti sa v poslednom čase udiali tri prelomové udalosti. Súd v Haagu Rusku prikázal zaplatiť päť miliárd dolárov za ropnú a plynovú infraštruktúru, ktorú zhabalo ukrajinskej štátnej firme Naftogaz, keď v roku 2014 anektovalo Krym.

Ukrajina neráta s tým, že Rusko zaplatí. Rozsudok sa však môže vymáhať v akejkoľvek krajine, kde má Rusko aktíva. Ukrajina sa najprv obrátila na súd v USA. Rozsudok považuje iba za prvý krok, ktorý môže slúžiť ako precedens pri ďalších kreatívnych žalobách.

Estónsko ako prvá krajina napísalo legálny základ, ako Rusku zhabať zmrazený majetok. Ide o novelu zákona o medzinárodných sankciách, ktorá bude obsahovať aj finančnú zodpovednosť agresora. Túto oblasť si členské štáty EÚ riadia samy a Estónsko by rado svoju novelu exportovalo do celého bloku. Centrálnu banku však znervózňuje, že by takáto novinka odradila ostatné štáty od ukladania svojich rezerv v Európe, čo by mohlo zatriasť eurom.

Ako však pripomína predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová, euru neublížilo, keď členské štáty ruské majetky zamrazili. Aj tak sa však najskôr pozerajú na možnosť presmerovať úroky, ktoré rastú na sume 100 miliárd eur uloženej v európskych finančných inštitúciách. Tri percentá ročne znamenajú tri miliardy eur, ktoré môžu ísť na Ukrajinu každý rok.

Čo sa bude diať

Eurokomisia chce čo najskôr ukázať detaily plánu na použitie úrokov z ruských rezerv. Niektoré štáty majú obavy, pretože podobný krok ešte nebol odskúšaný.

Čím dlhšie bude vojna trvať, tým viac budú škody rásť a tým kreatívnejšia bude Ukrajina vo svojich právnych žiadostiach. Prvé úspechy tak môžu prísť rýchlo. Potom bude iba otázkou času, kým sa ich ostatné krajiny rozhodnú replikovať. Použitie ruských peňazí miesto tých vlastných bude čoraz lákavejšie.

3. Slovensko sa musí rýchlo pripraviť na elektrický boom

Do desiatich rokov výrazne stúpne dopyt po elektrine. Nové spaľovacie autá nahradí elektromobilita, priemysel dostane dotácie na elektrické pece a do toho začne platiť uhlíkové clo pre domácnosti aj európske ciele pre ozelenenie energetiky.

To všetko bude predstavovať obrovskú záťaž na našu elektrickú sieť, ktorá je dnes nastavená iba na niekoľko veľkých zdrojov a výrazne menší dopyt.

O čo ide

Diskusie o prechode na udržateľné hospodárstvo sa dnes sústreďujú na odstraňovanie fosílnych palív z ekonomiky. Od roku 2035 sa už v EÚ nebudú predávať nové autá na spaľovacie motory. Aj Slovensko chce nahradiť fosílne palivá v priemysle napríklad elektrickými pecami v oceliarni U. S. Steel Košice.

Ropu, uhlie a plyn teda do veľkej miery nahradí elektrina. Do desiatich rokov jej bude Európa potrebovať o 40 percent viac.

To dáva zmysel, iba ak bude bezemisná, alebo aspoň nízkoemisná (z jadra). Únia preto chce do roku 2030 získavať ideálne 45 percent energie z obnoviteľných zdrojov. Už od roku 2027 budú domácnosti platiť za emisie z kúrenia, čo ich bude tlačiť k nákupu tepelných čerpadiel aj vlastných solárnych panelov.

Menej pozornosti sa venuje otázke, ako všetku tú novú a obnoviteľnú elektrinu z množstva malých zdrojov rozdistribuovať. Dnes je naša elektrizačná sústava nastavená na niekoľko veľkých elektrární, nie solárne panely na každej streche.

Prečo je to problém

Kto sa chcel platbám za znečisťovanie vyhnúť dopredu a pripojiť si fotovoltiku už teraz, narazil na byrokratické prekážky a odmietavé stanoviská. Špecifický pre Slovensko je aj problém špekulatívneho obsadzovania kapacít, ktoré blokujú reálnu výstavbu obnoviteľných zdrojov.

Distribučné spoločnosti totiž tvrdia, že zapojenie veľkého množstva obnoviteľných zdrojov, ktoré nedodávajú energiu nepretržite, by dnes ohrozilo bezpečnosť a stabilitu dodávok.

Nemecko už napríklad plánuje svoje systémy digitalizovať a do roku 2025 dať domácnostiam takzvané smart merače. Tie zvládajú aj nepravidelné a obojstranné prúdenie elektriny medzi spotrebiteľmi a dodávateľmi. Rovnako má už jasno v tom, koľko kilometrov nových vedení bude potrebovať a aj kedy ich chce postaviť.

Čo sa bude diať

Do európskej elektrizačnej sústavy bude treba masívne investovať. Podľa energetikov asi 400 miliárd eur do roku 2030.

Slovensku by k tomu mali pomôcť peniaze z plánu obnovy a s nimi spojené reformy, ktoré by mali ukončiť prax špekulatívneho obsadzovania kapacít, ale aj zjednodušiť a sprehľadniť proces pripájania malých zdrojov.

Podstatou európskych plánov na ozelenenie je stanovenie prísnych pravidiel a cieľov, ktoré idú ruka v ruke s peniazmi na ich implementovanie. Slovensko tak nemá veľký manévrovací priestor na chyby a prieťahy, na ktoré sme pri eurofondoch zvyknutí. Pravidlá začnú platiť, či na ne budeme pripravení alebo nie.

Ďalšie správy

Začalo sa španielske predsedníctvo EÚ. Má za úlohu vyrokovať dôležité dohody, napríklad emisnú normu Euro 7, nariadenie o obnove prírody alebo smernicu o hospodárnosti budov. Krajiny sú pritom čoraz menej ochotné prijímať zelené legislatívy. Španielov navyše čakajú letné predčasné voľby, v ktorých sa do vlády môže dostať krajná pravica.

Eurokomisia pripravuje potravinovú revolúciu. Predstavila návrh na 30-percentnú redukciu v potravinovom odpade a takisto chce ochraňovať pôdu. Kritici však tvrdia, že návrh je málo ambiciózny. Práve poľnohospodárstvo sa ukazuje ako sektor najviac odolný voči ozeleneniu.

EÚ má nový rekord v exporte áut. V roku 2022 sa z EÚ vyviezli automobily v hodnote 158 miliárd eur. Tesne to predbehlo posledný rekord z roku 2015, ktorý bol 150 miliárd eur.

Krajiny chcú zelenšiu prepravu tovarov. Lodná doprava tvorí zhruba toľko emisií čo letecká. Krajiny na medzinárodnej konferencii otvorili otázku dane zo znečistenia a ambicióznejších cieľov pre znižovanie emisií. Rozvojové krajiny sa však obávajú ekonomických dôsledkov opatrenia.

Nemecko znovu zapína dlhovú brzdu. Tá bola pre krízy pozastavená od roku 2019. Berlín bude musieť pristúpiť k škrtom vo všetkých oblastiach okrem obrany. Aktivisti kritizujú, že krajina nebude dostatočne financovať boj s klimatickými zmenami a sociálnymi nerovnosťami.

Firmy v Rusku naďalej zarábajú. Tabakové a potravinové spoločnosti, ktoré sa nestiahli z Ruska, mali minulý rok príjmy 214 miliárd eur a do ruskej štátnej pokladnice poslali 3,5 miliardy eur. Obrat európskych firiem predstavoval 75 miliárd eur a na daniach zaplatili 600 miliónov eur. Najviac v Rusku zarobila tabaková firma Philip Morris.

Komisia chce harmonizovať GDPR. Nový návrh by mal zabezpečiť lepšie vymáhanie pravidiel najmä v cezhraničných prípadoch. Jednotlivé úrady na ochranu osobných údajov mali doteraz rôzne pravidlá, čo znemožňovalo riešenie sťažností. Môže to priniesť ešte viac pokút pre veľké technologické firmy.

Finančné inštitúcie podceňujú efekty klimatickej krízy. Do svojich analýz nezaraďujú extrémne počasie, zvyšovanie hladiny morí ani klimatickú migráciu a konflikty. Vychádza im teda, že ani oteplenie nad 1,5 stupňa Celzia by nemalo výrazné ekonomické vplyvy, ukazuje nová štúdia.

Regióny sú skeptické voči presúvaniu eurofondov. Keďže krajiny odmietli nový spoločný dlh, peniaze na podporu zeleného priemyslu majú ísť z existujúcich zdrojov. Mestá však upozorňujú, že eurofondy nemali byť nástrojom na riešenie kríz, ale vyrovnávanie regionálnych rozdielov, ktoré sa tak môžu ešte viac prehĺbiť.

Dohoda s Mercosurom sa znovu odkladá. Tentokrát sa čaká, kým Brazília dokončí vlastný návrh dohody. Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula chce rezervovať verejné obstarávanie pre malé a stredné domáce firmy. Francúzsku sa zase nepáči, že klimatické ciele sú iba nezáväzné. Obe zmeny by vyžadovali znovuotvorenie rokovaní, ktoré sa ťahajú od deväťdesiatych rokov.

Taliansko mešká so zelenými cieľmi. Do roku 2030 malo znížiť emisie o 43 percent, zatiaľ to vyzerá skôr na 35 percent. Krajina chce viac investovať do obnovy budov a prechodom na prácu z domu ušetriť na emisiách z dopravy. Vláda však nechce pristúpiť k opatreniam, ktoré by ohrozili rast ekonomiky.

Infláciu dvíhajú zisky firiem. Medzinárodný menový fond upozorňuje, že takmer polovica inflácie v eurozóne je spôsobená ziskami firiem, ktoré posledné dva roky dvíhali ceny rýchlejšie, než stúpali ceny energií.

Šéf obchodného výboru Európskeho parlamentu Bernd Lange chce clo na americký vodík. Podľa europoslanca by to bola odpoveď na americkú podporu vlastného zeleného priemyslu, ktorý obsahuje aj vodíkové dotácie. Signalizuje to ďalšie odklonenie od voľnej obchodnej politiky EÚ.

Nemecko trvá na lacnej elektrine pre svoje firmy. Opatrenie by stálo 30 miliárd eur a dalo by ďalšiu konkurenčnú výhodu nemeckým firmám. Nemecký minister hospodárstva preto volá aj po zmene pravidiel pre štátnu pomoc, ktoré podľa neho nereflektujú potrebu konkurovať USA a Číne. Opatrenie sa však nepáči nemeckému ministrovi financií Christianovi Lindnerovi, ktorý chce miesto toho daňovú úľavu.

Britské firmy po brexite investujú do Nemecka. Kým v roku 2015 šlo o 50 projektov, minulý rok to bolo už 170. Mať výrobu priamo v Európe im uľahčí obchodovanie s európskym blokom, ktoré je po brexite spojené s byrokraciou a prieťahmi. Aj Holandsko hovorí o 300 takýchto brexitových investíciách.

Maďarské predsedníctvo bude o rodinnej politike. Europoslancom sa zatiaľ nepodarilo členské krajiny presvedčiť, aby Orbánov čas na čele EÚ výrazne obmedzili. Predsedníctvo Budapešti v druhej polovici budúceho roka sa teda má niesť v duchu riešenia demografických problémov EÚ a boja s nelegálnou migráciou.

Štatistika: Slovensko sa prepadlo v indexe pracovných podmienok

Kým v roku 2010 bolo Slovensko v indexe ETUI na piatom mieste, v roku 2021 sa prepadlo až na šestnáste. Ukazovateľ meria intenzitu práce, samostatnosť pri práci a fyzické rizikové faktory.

Úplne najhoršie v EÚ je na tom Slovensko v kategórii rozvoja zručností a kariéry, ktorá meria zapojenie do kurzov a školení a pýta sa pracovníkov, či vidia potenciál v kariérnom raste.