Najväčšie vodárne vydávajú dlhopisy a chcú aj vlastnú banku a investičný fond. Má to aj riziká (otázky a odpovede)
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
- Východoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorá zabezpečuje vodu pre celý Košický a Prešovský kraj a aj pre časť Banskobystrického kraja, sa púšťa do nových aktivít vo finančníctve.
- Firme a jej akcionárom – východoslovenským obciam a mestám – môžu priniesť nové peniaze, no zároveň sa podnik vystavuje novým rizikám.
- Podnik uisťuje, že nejde o také veľké aktivity, aby ho mohli stiahnuť do finančných problémov či výrazne zvýšiť ceny vodného a stočného.
- Nové zámery firmy manažuje právnik Daniel Kratky, ktorý sa v minulosti zapojil aj do ostrých bojov o viaceré podniky vrátane nebankovky Drukos.
Východoslovenská vodárenská spoločnosť, ktorá zásobuje vodou až milión ľudí, chce komplikovanou finančnou transakciou udržať medzi svojimi akcionármi mestá a obce z východu krajiny. Samosprávam by to prinieslo podstatne vyšší ročný výnos než dividendy, podniku by sa však pre úroky výrazne zvýšili náklady.
Najväčšia vodárenská firma na Slovensku vydá 20-ročné dlhopisy s garantovaným ročným výnosom 6 percent. Kúpiť si ich môžu len akcionári z radov 770 východoslovenských miest a obcí.
Nemusia však za ne zaplatiť iba hotovosťou. Môžu ich vymeniť aj za akcie vodárenskej firmy, ktorých cena sa iba nedávno zvýšila až na štvornásobných 13,28 eura za kus.
Dlhopisy akcionárom vodární prinesú za každý jeden rok až 16-násobne viac peňazí, než získali z dividend za celú doterajšiu 20-ročnú existenciu podniku. Napríklad ak by Košice ako najväčší, vyše 20-percentný spoluvlastník vodární vymenili všetky svoje akcie za dlhopisy, ročne z úrokov získajú až 1,1 milióna eur. Z dividend doteraz dostali iba 71-tisíc eur.
Vydávanie dlhopisov nie je jediným výletom vodárenského podniku do sveta financií. Chce založiť aj vlastnú banku, ktorá bude spočiatku úverovať len jeho zamestnancov, no neskôr aj celý východ. Okrem toho plánuje aj investičný fond, ktorý bude zarábať na investovaní do rôznych projektov.
Všetko to znie veľmi sľubne pre firmu aj celý východ Slovenska. A hneď v prvý deň predúpisu dlhopisov s poetickým názvom Voda spieva o ne prejavila záujem už viac než polovica akcionárov.
No stratégia firmy vyvoláva aj otázniky. Vrátane toho, či sa nemôže dostať do finančných problémov, lebo nebude mať dosť peňazí na výplatu úrokov z dlhopisov. Alebo či sa jej banke nenakopia nesplácané úvery. A rovnako môžu vo väčšej miere zhavarovať aj investície, ktoré si bude vyberať aj fond vodární.
Ostrý muž v pozadí
Všetky nové projekty podniku manažuje člen predstavenstva právnik Daniel Kratky. Ten sa v posledných rokoch venuje najmä sceľovaniu a zefektívňovaniu fariem, pri ktorých hľadá s farmármi nové partnerstvá. No z minulosti má aj povesť ostrého právnika, ktorý sa zapojil do súbojov o také podniky ako Slovglass, Novoker či nebankovku Drukos.
Do vedenia vodární sa dostal po tom, čo mestá a obce vlastniace až 51 percent ich akcií pred pár rokmi spojil v novom klube akcionárov s cieľom intenzívnejšie presadzovať ich záujmy.
Sám Kratky však hovorí, že jeho úloha v nových aktivitách vodární sa preceňuje. On ich síce má presadiť do praxe, no ideovo s nimi prišiel nový generálny riaditeľ Stanislav Prcúch, ktorý donedávna viedol rožňavský odštepný závod podniku.
„Pán Prcúch prišiel s novými postupmi do firmy ako prvý s cieľom, že práve takto sa dá zastabilizovať akcionárska štruktúra vodární. Mestá a obce chceme vo firme udržať, lebo už skôr ju opustilo až zhruba 200 obcí. Svoje akcie predali vodárňam späť, lebo s nimi mali väčšie náklady ako výnosy. My to teraz meníme,“ uviedol pre Denník E Kratky.
Nové aktivity môžu byť pre vodárne aj nebezpečné. Denník E preto firme i Kratkému položil viacero otázok:
- Budú vodárne zvládať výplatu dlhopisov?
- Nezvýšia dlhopisy na východe cenu vodného a stočného?
- Aký je zatiaľ záujem o dlhopisy?
- Nesnaží sa firma preriediť svojich akcionárov?
- Sú vodárne schopné ustrážiť banku aj fond?
- Čo nastane, ak vodárne padnú do finančných problémov?
- O čo ide v podniku Kratkému?
1. Budú vodárne zvládať výplatu dlhopisov?
Každoročné vyplácanie 6-percentného výnosu z vyše 13-eurových akcií bude podnik
Blahoželáme, máte dobrých priateľov!
Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo vďaka tomu, že váš priateľ Maroš Sýkora je predplatiteľom Denníka N a článok vám venoval. Stačí zadať váš e-mail, nebojte sa, nikdy ho nepredáme inej firme.
Alebo môžete .
