Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Firmu na stavbu futbalového štadióna vyberá Kmotrík, štát ju bude platiť

Budúca dominanta hlavného mesta bude vyzerať takto. Navrhli ju u Ivana Kmotríka (druhý zľava). Foto – TASR
Budúca dominanta hlavného mesta bude vyzerať takto. Navrhli ju u Ivana Kmotríka (druhý zľava). Foto – TASR

Váhostav a Strabag súťažia o verejnú zákazku v tendri, ktorý organizuje akciovka majiteľa Slovana.

Na Tehelnom poli vyrastie Národný futbalový štadión, na ktorom sa budú hrávať zápasy najvyššej úrovne a zaplatí ho štát. Stavba sama bude stáť asi 45 miliónov eur, sľubuje to vládny Smer.

V utorok sa dostal do poslednej fázy tender, v ktorom sa vyberie, kto štadión postaví. Otvárali sa obálky s cenovými ponukami od stavbárov. Nechýbali ponuky od firmy Váhostav či Strabag, ktoré už oznámili, že sa o zákazku uchádzajú.

Kto je nakoniec najlacnejší a koľko si za prácu pýta, nie je známe.

„Kým neukončíme vyhodnocovanie ponúk, nebudeme zverejňovať podrobnejšie informácie,“ dozvedeli sme sa od obstarávateľa.

Kmotríkovi manažéri nahradili štátnych

Obstarávateľom v tomto prípade nie je štát, hoci on napokon všetko zaplatí.

Štát totiž ešte formálne nekúpil projekt štadióna, a tak tender vyhlásila akciovka majiteľa futbalového Slovana Ivana Kmotríka. Tá má arénu už dávno naprojektovanú a nakreslenú podľa svojich predstáv ešte z čias, keď si verila, že to bude robiť sama.

Ak vláda napokon o vstupe do projektu rozhodne, stavbár bude vďaka ukončenému tendru u súkromníka poruke a bez ďalšieho naťahovania času sa môže rovno stavať.

Štadión tak bude hotový do konca roka 2017, sľubuje Kmotríkov manažér Pavel Komorník. Na štát vraj pri tendri nezabudli, poradný hlas v hodnotiacej komisii má zástupca ministerstva školstva.

Štát od kúpy štadióna neodskočí

Teraz sa môžu stať tri veci: vláda sa rozhodne štadión nestavať, rozhodne sa stavať iný, než nakreslili u Kmotríka, alebo prevezme jeho projekt a len ho prefinancuje.

Prvé dve možnosti znamenajú, že Kmotrík tendruje zbytočne. Najpravdepodobnejšia je však možnosť, že vláda na niektorom zo svojich predvolebných rokovaní schváli tretí variant.

Štát tvrdí, že rozhodnutie vzíde až z analýzy, ktorú si objednal od KPMG. Už vtedy, keď sa začalo ministerstvo školstva pýtať analytikov z KPMG, čo mu radia so štadiónom, nezaujímali ho všetky možnosti. Otázka na poradu s analytikmi zjednodušene znela: ako prevziať hotový súkromný projekt a zaplatiť ho.

Štát tak napokon zrejme prijme za vlastný výsledok cudzieho tendra. Či bude zmluvu podpisovať s Váhostavom, Strabagom alebo niekým ďalším, kto sa tiež do súťaže prihlásil, len sa o tom ešte nevie, ukážu nasledujúce týždne.

Keď si privátni manažéri vyberú víťaza, môžu s ním trebárs za asistencie štátu teoreticky podpísať aj zmluvu o budúcej zmluve pre prípad, že by sa štát do volieb definitívne nerozhýbal a dotácie štadiónu nepodpísal.

Premiér Robert Fico avizoval, že chce štadión nastaviť tak, aby ho ani prípadná opozícia pri vládnom kormidle nemohla zvrátiť. Aj každá podpísaná zmluva k tomu môže pomôcť.

Najprv 27, potom 45 a napokon 68 miliónov

Premiér Robert Fico hovoril, že štadión môže vyjsť na približne 45 miliónov eur. Neskôr vysvitlo, že tým myslel iba stavbu samotnú, bez potrebného dovybavenia.

Na ministerstve školstva tak hovoria o celkových odhadovaných nákladoch na športovú časť štadióna, ktorú má zatiahnuť štát, v hodnote 68 miliónov eur. Kancelárske priestory či bytovku, ktoré Kmotrík plánuje pri štadióne, si má zaplatiť sám.

Pôvodne sa podnikateľ chystal, že aj štadión zaplatí sám, neskôr mu vláda sľúbila pomôcť sumou 27,2 milióna eur. Premiér pristúpil na preplatenie celej arény po tom, ako mu podnikateľ povedal, že na to jednoducho nemá.

Bude to predvolebný štadión

Keď už má štadión platiť štát, nemal by len tak prebrať predstavu súkromníka, myslia si architekti. Hovoria, že daňoví poplatníci takto nikdy nebudú vedieť, či sme peniaze nemohli použiť lepšie a mať za ne lepší, krajší či funkčnejší štadión. Pri takýchto stavbách aj zákon žiada vypísať súťaž návrhov.

Kmotríkov projekt nakreslil bez súťaže jeho kamarát a architekt Karol Kállay. V súťaži však vraj stavbári ešte môžu niektoré technické detaily na projekte meniť, keby sa štátu ten nakreslený nepozdával do detailov.

Dnes na DennikE.sk

Minúta po minúte

Podľa OECD svetová ekonomika tento rok klesne v dôsledku pandémie o 4,2 %, na budúci rok v rovnakej miere stúpne. Organizácia upravila septembrovú prognózu, v ktorej počítala s prepadom HDP o 4,5 % a na rok 2021 s rastom o 5 %.

OECD predpokladá, že výkon globálnej ekonomiky sa vráti na úrovne spred koronakrízy do konca budúceho roka, a to najmä vďaka silnému hospodárskemu oživeniu v Číne.

„Nie sme vonku z ťažkostí. Stále sme uprostred pandemickej krízy, čo znamená, že politici ešte majú pred sebou mnoho práce,“ povedala hlavná ekonómka OECD Laurence Booneová.

Z prognóz OECD:

  • Rast čínskej ekonomiky sa na budúci rok zrýchli na 8 % z tohtoročných 1,8 %.
  • Spojené štáty vykážu tento rok pokles HDP o 3,7 %, na budúci rok vzrastie o 3,2 %.
  • HDP eurozóny sa v tomto roku prepadne o 7,5 %, v roku 2021 sa zvýši o 3,6 %. (čtk, reuters)

V septembri schválený zákon o ekologickej poľnohospodárskej výrobe bude účinný až od roka 2022, nie od roka 2021. Zmenu v skrátenom konaní schválili poslanci. Novelu si podľa ministerstva pôdohospodárstva vyžiadala zmena nariadenia EÚ. (tasr)

Nemecká vláda plánuje daňové úľavy pre ľudí pracujúcich počas pandémie z domu do výšky 600 eur za rok. Podľa inštitútu Ifo môže touto formou potenciálne dočasne pracovať približne 56 % nemeckých zamestnancov.

Návrh, na ktorom sa dohodla koalícia kancelárky Angely Merkelovej, počíta s tým, že zamestnanec pracujúci z domu si zníži svoju daň v rámci vyúčtovania o 5 eur za každý pracovný deň, najviac však do 600 eur ročne.

Podľa ministra financií Olafa Scholza navrhovaná legislatíva, ktorú by mal v decembri schváliť parlament, nepredstavuje veľkú fiškálnu záťaž pre štát. Už v súčasnosti si totiž môžu znížiť dane ľudia, ktorí mali jednu miestnosť vyhradenú výlučne ako kanceláriu.

Čo zostalo otázne

Zatiaľ nie je jasné, či bude nový návrh daňovej úľavy súčasťou odpočtu vo výške 1000 eur z daňového základu, ktorý si každý zamestnanec uplatňuje v súvislosti s výdavkami spojenými s prácou, ako je doprava či pracovné oblečenie, alebo sa k nemu pripočíta. (tasr)

Asociácia dôchodkových správcovských spoločností žiada celospoločenskú diskusiu o ústavnom dôchodkovom zákone, ktorý pripravil minister práce Krajniak. „Ak sa prijme bez celospoločenského konsenzu, nepomôže to stabilite dôchodkového systému.“

Asociácia DSS nesúhlasí s tým, aby štát centrálne určoval investičné stratégie alebo založil vlastnú inštitúciu, ktorá bude spravovať úspory. Vidí za tým riziko, že by sa zoštátnili súkromné dôchodkové úspory, aj riziko neférovej súťaže. Obáva sa toho, že by podmienky pre štátnu inštitúciu mohli byť iné ako pre súkromné DSS.

Asociácia upozorňuje aj na to, že minimálna sadzba odvodov do druhého piliera má byť na nižšej úrovni ako 6 %, čo je sadzba, ktorá sa má dosiahnuť podľa aktuálneho zákona v roku 2024.

Vraví tiež, že navrhované pravidlá na čerpanie dôchodkov príliš obmedzia možnosti pre ľudí odchádzajúcich do dôchodku v najbližších rokoch. „V súčasnosti, keď je krátenie dôchodkov z prvého piliera stále pomerne nízke pre dvojpilierových sporiteľov a doživotné dôchodky by vychádzali nízke, je potrebné ponechať
väčšiu variabilitu výberu.“

Podmienky poskytovania štátnych investičných stimulov sa pre koronakrízu zmiernia. Lehoty na ukončenie projektu budú dlhšie a projekt bude možné ľahšie zmeniť. Zmeny v zákone schválil parlament, podporili ich všetci prítomní poslanci.

Čo sa mení

  • Predĺži sa termín na ukončenie investičného projektu a o tri roky by sa malo predĺžiť aj obdobie na uplatnenie dohodnutej úľavy na dani.
  • Povinnosť začatia obstarávania dlhodobého majetku na 24 mesiacov a ukončenie prác na investičnom zámere sa predĺži na päť rokov, pri veľkých investíciách až na sedem rokov.
  • Voľnejšie podmienky majú mať podnikatelia pri dodatočných zmenách investičného zámeru. Zatiaľ čo v súčasnosti musí firma vynaložiť minimálne 85 % z oprávnených nákladov schválených v rozhodnutí o investičnej pomoci, po novom bude prípustné tieto náklady reálne znížiť až na 70 %.
  • Upraví sa aj povinnosť dosiahnuť viac ako 90 % dohodnutého čistého nárastu pracovných miest, a to na 80 %.
  • V prípade nižších nákladov alebo pracovných miest sa zníži aj samotný stimul.
  • V nasledujúcich dvoch rokoch sa bude považovať za splnenú podmienka vyplácania mzdy uvedenej v investičnom zámere.
  • Účinnosť je od budúceho roka.
  • Zmeny sa týkajú rozhodnutia o investičných stimuloch a investičnej pomoci, ktoré budú schválené od 1. januára budúceho roka, ale v niektorých ustanoveniach aj rozhodnutí vydaných do 31. decembra 2020 a konaní o schválení investičnej pomoci začatých a neukončených do 31. decembra 2020. (tasr, e)

Moderna, Pfizer a BioNTech v pondelok požiadali o podmienečnú registráciu vakcíny proti covidu-19 v EÚ. Ako dlho bude trvať skúmanie žiadostí, nie je jasné. Firmy tvrdia, že s distribúciou môžu začať okamžite po registrácii.

Ak budú predložené údaje o kvalite, účinnosti a bezpečnosti spĺňať požiadavky na registráciu vakcíny, registračné rozhodnutia môžu byť vydané o niekoľko týždňov, uviedol k správe slovenský Štátny ústav pre kontrolu liečiv.

Registrácia vakcín proti covidu-19 prebieha v zrýchlenom konaní. „Obe vakcíny boli zahrnuté v procese priebežného hodnotenia (rolling review), ktoré umožňuje hodnotenie údajov postupne podľa toho, ako sú dostupné. Keď má žiadateľ k dispozícii kompletné údaje, môže požiadať o registráciu,“ uvádza slovenský ústav.

Ak BioNTech a Pfizer predložili o vakcíne dostatočné údaje, Európska lieková agentúra (EMA) vydá stanovisko 29. decembra tohto roku. U Moderny by to mohlo byť 12. januára 2021.

„Tieto termíny pre vydanie stanoviska sú určené na základe predchádzajúcich registračných procesov zahrnutých do priebežného hodnotenia a môžu sa zmeniť. Na dátum vydania stanoviska vplýva najmä to, či budú predložené údaje dostatočné, alebo bude potrebné výrobcov požiadať o dodanie dodatočných údajov,“ tvrdí ústav.  (bloomberg, šúkl)

Poslanci schválili novelu zákona o energetickej efektívnosti, ktorá preberá pravidlá z takzvaného zimného energetického balíčka EÚ. V časti budov sa zavedú povinnosti týkajúce sa kontrol vykurovania a klimatizácie alebo inštalácie systému automatizácie. (tasr)

Parlament v zrýchlenom konaní predĺžil štátnu pomoc s nájmami, za hlasovali všetci prítomní poslanci. Maximálna výška dotácie bude naďalej 50 % z nájomného, ak rovnakú zľavu poskytne aj prenajímateľ.

Medziročná inflácia v eurozóne v novembri zostala tretí mesiac po sebe na mínus 0,3 %, čo je najnižšia hodnota za posledné štyri roky. K poklesu cien prispeli najmä energie, ktoré zlacneli o 8,4 %.

Rýchly odhad inflácie v eurozóne za november zverejnil Eurostat na internetovej stránke. Údaje za celú EÚ zatiaľ neuvoľnil. Vlani v novembri ceny v eurozóne vzrástli medziročne o 1 %.

Podrobnejšie údaje:

  • Medziročne najviac stúpli v novembri ceny potravín, alkoholu a tabakových výrobkov (+ 1,9 %). Ceny služieb sa zvýšili o 0,6 %.
  • Z dostupných údajov za eurozónu rástli najrýchlejšie ceny na Slovensku, medziročne o 1,5 %. Najvýraznejšie klesli v Grécku (– 2 %), v Nemecku sa znížili o 0,7 %.
  • Spotrebiteľské ceny v eurozóne medziročne klesli štvrtý mesiac po sebe.

Inflácia zostáva veľmi vzdialená od cieľa ECB nastaveného tesne pod 2 %. Centrálna banka tento rok podnikla sériu mimoriadnych opatrení na podporu inflácie a ekonomiky, ktorú kvári koronakríza. V októbri podľa očakávaní nemenila nastavenie menovej politiky. (čtk, e)

Nezamestnanosť v Nemecku v novembri klesla na 5,9 % z októbrových šesť percent. Podiel ľudí bez práce sa znížil napriek vyhlásenej karanténe. Podľa spolkového úradu práce vzrástol počet zamestnancov v ochrannom režime kurzarbeitu.

V novembri bolo evidovaných 2,699 milióna nezamestnaných, čo je o 61-tisíc menej než v októbri. V medziročnom porovnaní ich počet stúpol o vyše pol milióna, uvádza úrad práce na internetovej stránke.

O kurzarbeit požiadalo od 1. do 25. novembra 537-tisíc ľudí, čo je výrazne viac ako za rovnaké obdobie v októbri. V režime ochrany pracovných miest so štátnym príspevkom na mzdy zamestnancov na skrátený úväzok bolo v septembri 2,22 milióna ľudí. (čtk)

Bratislavské Nové Mesto spúšťa regulované parkovanie v zóne Tehelné pole. Pilotný projekt má priniesť pravidlá a poriadok v parkovaní do jednej z najvyťaženejších lokalít v blízkosti štadiónov a ich širšom okolí. Rezidentská karta stojí 39 eur.

Zóna je ohraničená Trnavskou cestou, Bajkalskou ulicou a ulicami Krížna, Legionárska, Račianska a Kukučínova, informoval hovorca novomestskej samosprávy Marek Tettinger.

Registrácia rezidentov s trvalým pobytom, ktorých nové pravidlá pri parkovaní zvýhodnia, sa začína v utorok. Registrácia bude počas decembra a v tomto období sa pokuty za porušenie pravidiel regulovaného parkovania udeľovať nebudú.

„Rezidentská parkovacia karta bude spoplatnená sumou 39 eur, po jej získaní však budú obyvatelia zóny parkovať počas roka bez obmedzení a ďalších poplatkov. Rezidenti majú nárok na tri karty na jeden byt – za prvú zaplatia ročne 39 eur, za druhú 150 eur a za tretiu 500 eur,“ spresnil Tettinger.

Zadarmo budú môcť rezidenti navyše získať aj návštevnícku kartu, vďaka ktorej budú môcť ich návštevy parkovať v zóne bez poplatkov 100 hodín ročne. V prípade, že rezidenti nemajú auto, a teda ani rezidentskú kartu, budú mať nárok na 150-hodinovú bezplatnú návštevnícku kartu.

Obyvatelia Nového Mesta, ktorí nemajú v zóne trvalý pobyt, majú nárok na bonusovú kartu za desať eur ročne, s ktorou budú môcť v pilotnej zóne parkovať bez ďalšej úhrady dve hodiny denne.

„Návštevníci nerezidenti, ktorí do Nového Mesta prichádzajú za prácou či na športové alebo kultúrne podujatia, budú môcť v zóne Tehelné pole od decembra parkovať len od 8.00 do 18.00 h. Za hodinu zaplatia 1,50 eura,“ poznamenal hovorca.

Parkovací lístok si môžu ľudia kúpiť prostredníctvom mobilnej aplikácie či SMS správy. Podnikatelia, ktorí majú v pilotnej zóne sídlo firmy, si budú môcť za 1500 eur zakúpiť ročnú abonentskú kartu. (tasr)

Rast aktivity spracovateľského priemyslu eurozóny sa v novembri spomalil, dopyt zasiahli obnovené opatrenia proti covidu-19. Údaje naznačujú, že dosahy pandémie na ekonomiku eurozóny budú vo 4. štvrťroku miernejšie, než boli v 2. kvartáli.

Index aktivity spracovateľského priemyslu podľa výsledkov prieskumu IHS Markit klesol na 53,8 z októbrového 32-mesačného maxima 54,8 bodu. Zostal však nad 50-bodovou hranicou oddeľujúcou rast od poklesu aktivity.

„Pokračujúci rast (spracovateľského sektora) by mal pomôcť zmierniť ekonomické dosahy covidových reštrikcií, ktoré ťažko zasiahli sektor služieb,“ uviedol Chris Williamson zo spoločnosti IHS Markit.

HDP eurozóny sa v 2. štvrťroku prepadol o rekordných 11,8 % a v 3. kvartáli sa zvýšil o 12,6 %. Ďalšie oživenie ekonomiky však podkopáva vzostup počtu prípadov nákazy koronavírusom a súvisiace reštrikcie. (čtk, reuters)

Pandémia vytvorila podľa NKÚ v rozpočte na budúci rok riziká v podobe vysokého schodku (7,44 % HDP) a otázneho financovania rozvojových priorít. Rozhodnutie neprijímať na budúci rok úsporné opatrenia považuje úrad za správne.

O rozpočte budú poslanci diskutovať v stredu, môžu ho už aj odhlasovať.

Čo hovorí NKÚ

  • V kapitole ministerstva financií Všeobecná pokladničná správa sú navrhované prostriedky 1,7 miliardy eur, ktoré súvisia s rozpočtami iných ministerstiev. Podľa zákona o rozpočtových pravidlách by to tak nemalo byť a môže to spôsobiť problémy pri modernizácii nemocníc či stavbe a modernizácii ciest.
  • Rozpočtové krytie chýba napríklad na výstavbu nemocnice Rázsochy a modernizáciu fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici, okrem toho hrozí pokračujúce zadlžovanie fakultných a univerzitných nemocníc.
  • Upozorňuje aj na zvýšenie transferov určených na vykrývanie deficitu v dôchodkovom systéme.
  • Kritizuje navrhované škrtanie pracovných miest na regionálnych úradoch práce.
  • Úradu sa nepozdáva navrhované 7-percentné medziročné zníženie výdavkov na zabezpečenie prevádzky vysokých škôl.

Česká ekonomika podľa spresnených údajov v 3. štvrťroku klesla medziročne o päť percent, pôvodne štatistici vykázali 5,9-percentný prepad. HDP v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom stúpol o 6,9 % namiesto odhadovaných 6,2 %.

K medziročnému poklesu hospodárstva prispela hlavne situácia v obchode, ubytovaní, pohostinstve a priemysle. „Negatívne sa vyvíjal domáci dopyt. Klesli podnikové investície do strojov, zariadení a dopravných prostriedkov aj investície domácností do bývania,“ uviedol Vladimír Kermiet z ČSÚ.

V 2. štvrťroku sa český HDP v dôsledku pandémie prepadol medziročne o 11 %, čo bol najhorší výsledok od vzniku samostatnej republiky. (čtk, e)

Viac ako milión cyklistov vo Francúzsku využilo dotáciu 50 eur na opravu starého bicykla. Príspevok zaviedla vláda tento rok v rámci opatrení na boj proti koronavírusu.

Aktuálny dotačný program francúzska vláda predĺžila do konca marca 2021.

Každý deň jazdia na bicykloch asi len tri percentá Francúzov, vláda chce toto číslo strojnásobiť.

Vláda pripravila aj ďalší trojročný program, na ktorý vyčlenila 30 miliónov eur. V rámci neho má vzniknúť aj vyše 20-tisíc bezpečných parkovísk pre bicykle. (čtk, reuters)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať