Aj štátna nemocnica môže mať izby ako v hoteli a s toaletami, ktoré nie sú na chodbe. Banská Bystrica predbehne Bratislavu

Ešte v máji tohto roku v banskobystrickej nemocnici F. D. Roosevelta nemohli čakať ani euro z plánu obnovy. Plán vtedy znel, že štát postaví z vyše polmilardového balíka bratislavskú nemocnicu Rázsochy a novú nemocnicu v Martine.

Zrazu je všetko inak. Rázsochy vybudovať nestihnú a Banskej Bystrici pomohlo, že pracovali na projekte. Teraz získali stovky miliónov eur a majú stavať skôr ako v Bratislave.

Ešte v apríli vtedajší premiér Eduard Heger tvrdil aj napriek pochybnostiam odborníkov, že hrubú stavbu Rázsoch stihnú postaviť. O niekoľko týždňov neskôr už mal časové problémy aj Martin – s verejným obstarávaním, do ktorého sa nikto neprihlásil.

V júni sa všetko zmenilo a nový premiér Ľudovít Ódor ohlásil, že Slovensko bude mať z plánu obnovy dve nové hrubé stavby nemocníc. Z projektu kompletne vybavenej martinskej nemocnice zostala hrubá stavba a pribudla ďalšia – Rooseveltova nemocnica. Ako povedala nedávno vicepremiérka Lívia Vašáková, šťastie praje pripraveným.

Najprv nová nemocnica za plnej prevádzky, až potom búranie starej

„Časť nemocnice sa bude búrať a časť stavať,“ vysvetľuje minister zdravotníctva Michal Palkovič, ako budú budovať novú nemocnicu v Banskej Bystrici. A treba dodať, že za plnej prevádzky.

Ak pôjde všetko podľa plánu, prvé búracie práce by sa mali začať v máji budúceho roku a stavať by mali začať v decembri toho istého roku.

Podľa zverejnených vizualizácií zbúrajú väčšiu časť nemocničného areálu, vrátane dvoch monoblokov lôžkovej časti v tvare písmena H a administratívnej budovy.

Areál nemocnice potrebuje zásadné zmeny. Na mnohých miestach by sa hodil nápis Pozor, padá omietka.

Vizualizácie: Hore je dnešná podoba nemocnice (žltou vyznačené, čo zbúrajú), dole nová nemocnica (modré časti postavia) 

Riaditeľka nemocnice Miriam Lapuníková vysvetľuje, že všetko sa bude diať za plnej prevádzky nemocnice. Pre pacientov v starej lôžkovej časti búranie neznamená nič významné až do chvíle, keď bude postavená nová lôžková časť s tromi podzemnými a desiatimi nadzemnými podlažiami a s heliportom na streche.

„Akútny pacient v žiadnom prípade nebude ohrozený… Začne sa najprv stavať, až potom búrať, aby nebola ohrozená kontinuita. Pacienti budú v starej lôžkovej časti, až kým nebude postavená nová, presnejšie do kolaudácie a uvedenia do prevádzky,“ hovorí riaditeľka.

Lekár prichádza za pacientom, izby sú ako v hoteli. A toalety v izbe

Nová Rooseveltova nemocnica má byť vybudovaná na dvoch hlavných princípoch. Prvou zásadnou zmenou, ktorú pocítia ľudia, by malo byť to, že lekár a zdravotnícky personál s technikou prichádzajú za pacientom, a nie naopak. Čas strávený presunmi takzvanou „suchou nohou“ bude minimalizovaný novou logistikou.

Druhou zmenou je to, čo vedenie nemocnice nazýva hotelový komfort pre pacientov a príbuzných. Nemocnica disponuje momentálne 910 lôžkami. V novej časti sa ich počet zníži na 771, ale zostane 59 lôžok na Psychiatrickej klinike v starom areáli.

Doteraz boli štandardom traja pacienti na izbe a centrálne sociálne zariadenia a sprchy na chodbách oddelení.

V novej lôžkovej časti je každá izba plánovaná pre dvoch pacientov, v prípade potreby môže byť prispôsobená bez stavebných úprav aj na jednolôžkovú. V každej izbe bude bezbariérové sociálne zariadenie s možnosťou pripojenia a diaľkového monitorovania vitálnych funkcií.

Keď tento rok otvárali novú súkromnú nemocnicu Penty v Bratislave na Boroch, zdôrazňovali, že izby tam budú jednolôžkové – a že v každej izbe bude môcť pacienta za príplatok niekto sprevádzať a rozložia mu tam lôžko.

Vedenie banskobystrickej nemocnice čaká ešte takmer rok prác na prípravnej fáze, vrátane územného konania, povolení a verejného obstarávania na uskutočnenie projektu formou Design&Build. To znamená kompletnú realizáciu zákazky od investičnej prípravy, spracovania architektonickej štúdie a projektovej dokumentácie, až po manažment a samotnú stavbu.

Táto fáza je pre verejnosť neviditeľná, ale je rozhodujúca pre ďalšie pokračovanie projektu stavby novej Rooseveltovej nemocnice. Významné časové sklzy alebo neúspechy v povoľovacích konaniach a vo verejnom obstarávaní sú väčšou hrozbou pre čerpanie okolo 354 miliónov eur z plánu obnovy ako politické riziká – a v krízovom variante môžu viesť až k zastaveniu projektu.

Kontrolu plnenia časového harmonogramu zabezpečuje okrem ministerstva zdravotníctva aj takzvaný semafor jednotlivých fáz projektu, ktorý zverejnila na svojom webe Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA). V semafore sú zahrnuté všetky termínované časti projektu novej nemocnice a postupne sa budú na nich rozsvecovať farby od zelenej, cez varovnú oranžovú až po červenú, ktorá znamená priame ohrozenie.

Na pozadí týchto skutočností dostávajú väčší význam aj výzvy vicepremiérky Lívie Vašákovej a riaditeľky nemocnice Miriam Lapuníkovej na maximálnu súčinnosť mestskej a župnej samosprávy aj všetkých štátnych orgánov, ktoré majú „pod palcom“ územné konania a povolenia.

„Jedine súdržnosť nám pomôže dokončiť projekt,“ vyhlásila riaditeľka Lapuníková počas kontrolného dňa za účasti Vašákovej a Palkoviča.

Výstavba novej nemocnice výhodnejšia ako úplná rekonštrukcia

Fakultná nemocnica F. D. Roosevelta mala pripravenú koncepciu rozvoja už dlhšie a postupne ju aktualizovala. Tri varianty – novej nemocnice, komplexnej rekonštrukcie za 288 miliónov a nulový za 55 miliónov eur – posudzoval a porovnával približne pred rokom Útvar hodnoty za peniaze. Už vtedy konštatoval, že výstavba novej nemocnice je výhodnejšia ako jej komplexná rekonštrukcia. Podmienkou však bolo dosiahnutie vyššej efektívnosti.

Útvar hodnoty za peniaze vo svojej analýze odhadol v prípade novej nemocnice ročné úspory na personálnych výdavkoch pre nelekárske a technické pozície a na úspore zdravotníckeho materiálu na vyše deväť miliónov ročne. Výnosy by mali stúpnuť o približne 4,6 milióna eur.

Personálna optimalizácia do roku 2036, s ktorou sa pracovalo v štúdii, by znamenala zníženie počtu zamestnancov o takmer 200 ľudí. Najviac z nich by podľa vtedajších prepočtov ubudlo z radov nelekárskych zdravotníckych pozícií.

„Prevádzka sa zefektívni, automatizuje a robotizuje a existujú aj riešenia, ktoré znižujú náročnosť práce čoraz ťažšie dostupných zdravotných sestier. Toto je štúdia, materiál, ktorý sa vyhodnocuje a podlieha zmenám v čase. Spomínaná optimalizácia je predpoklad, ktorý môže, ale aj nemusí nastať,“ vysvetlila riaditeľka Miriam Lapuníková.

Investícia odhadovaná na takmer 480 miliónov eur s DPH zahŕňa výstavbu novej nemocnice, modernizáciu zdravotníckej techniky, parkovanie, rekonštrukciu psychiatrie a radiačnej onkológie. Len demolačné práce by podľa niektorých odhadov mali stáť vyše 20 miliónov eur.

Projekt rieši aj nevyhovujúce parkovanie, keď teraz autá stoja v špičke popri ceste až po neprehľadnú križovatku. Po vybudovaní novej nemocnice by mala stúpnuť parkovacia kapacita na okolo tisíc miest. Tento údaj zahŕňa aj súčasné parkovanie pri areáli, ale nie sú v ňom započítané miesta v parkovacom dome, ktorý plánuje postaviť súkromný investor.

Pribudnúť by malo aj centrum jednodňovej starostlivosti so siedmimi operačnými sálami a 48 lôžkami, čo umožní presun časti hospitalizácií a zefektívni prevádzku.

„Výstavba nemocníc, vrátane tohto projektu, je takmer spravidla čisto finančne nenávratná. Generuje však nekvantifikované spoločenské prínosy, ako sú znížená chorobnosť, nižšie množstvo vyplácaných nemocenských dávok, vyšší komfort a spokojnosť pacienta, lepšie pracovné podmienky personálu alebo nižšiu chybovosť. Na kvantifikáciu týchto dôležitých prínosov nemocníc neexistuje metodika,“ konštatuje Útvar hodnoty za peniaze v posudku.

Ako vyzerá Rooseveltova nemocnica: aj nová je v skutočnosti dávno stará

Terajšiu Rooseveltovu nemocnicu tvoria dve časti. Takzvaná Stará nemocnica zo 60. rokov minulého storočia, ktorá odvtedy neprešla výraznou rekonštrukciou, a takzvaná Nová nemocnica, ktorú charakterizujú dva monobloky spojené do písmena H, kritický stav infraštruktúry a budovy a zariadenia pred skončením životnosti.

Nová nemocnica je nová len v porovnaní s pôvodnou centrálnou nemocnicou. Stavať ju začali v roku 1968 a prví pacienti ju využívali od roku 1981. V čase kolaudácie bola Rooseveltova nemocnica považovaná za modernú európsku nemocnicu s poliklinikou 70. rokov.

Na nosnú časť sú popripájané všetky ostatné areály, vrátane dvoch dominantných 16-podlažných monoblokov s prevažne lôžkovými oddeleniami. Ďalšie tri podlažia sú pod zemou a spájajú celý areál nemocnice.

Za doteraz najzásadnejšiu a najväčšiu rekonštrukciu považujú tú z rokov 2011 až 2013, keď zmodernizovali operačné sály, urgent a centrálnu sterilizáciu. Výsledkom je 16 operačných sál so 17 operačnými stolmi.

O štyri roky neskôr dokončili rekonštrukciu Kliniky anesteziológie a intenzívnej medicíny, vrátane transplantačnej jednotky. Zrekonštruovali aj vstupnú halu, ktorá je prvým kontaktom pacienta s nemocnicou.

Najväčšími problémami Rooseveltovej nemocnice sú nedostatok kvalifikovaného personálu, staré nevyhovujúce priestory a dlhy, ktoré každoročne produkuje.

Vedenie Rooseveltovej nemocnice roky analyzovalo situáciu a vzhľadom na skončenie životnosti budov a zariadení sa pripravovala na nový scenár. V zásade sa ponúkali štyri možnosti. Neurobiť nič, mierna rekonštrukcia, komplexná rekonštrukcia a výstavba novej nemocnice.

Chýba takmer 90 miliónov a najväčšia investícia v Banskej Bystrici

Keď minister zdravotníctva Michal Palkovič ukončil diskusie, či bratislavské Rázsochy stihnú alebo nestihnú postaviť v termíne a financovanie projektu z plánu obnovy zastavil, otvorila sa cesta pre výstavbu novej Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. V balíku z plánu obnovy bolo 611 miliónov eur na hrubú stavbu nemocnice v Martine a pre projekt z Banskej Bystrice. V prípade Rooseveltovej nemocnice je  približne 369 miliónov eur bez DPH (celková hodnota zákazky) najväčšia investícia v histórii mesta.

Podpredsedníčka vlády Lívia Vašáková nedávno objasňovala, že o nasmerovaní státisícových investícií nerozhodovala ani tak potreba výstavby alebo rekonštrukcie nemocníc na konkrétnom mieste. Rozhodujúcimi parametrami boli čas, počet lôžok a rozpočet. Zjednodušene povedané, peniaze išli tam, kde bol najväčší predpoklad, že stihnú minúť peniaze z plánu obnovy v termíne.

V Banskej Bystrici sa rozpráva o najväčšej investícii v histórii mesta, riaditeľka Rooseveltovej nemocnice Miriam Lapuníková hovorí o „uspokojení duše“ všetkých, od tímu nemocnice, občanov mesta až po občanov kraja. Z vyjadrení však cítiť opatrnosť a azda aj obavy.

„Všetci pristupujeme k príprave projektu s veľkým rešpektom a so zodpovednosťou, pretože nič nie je isté, ani to, či u nás bude nová nemocnica nakoniec stáť, alebo nie. Je mnoho faktorov, ktoré priamo alebo nepriamo vstupujú do celého procesu, a teda ho môžu ovplyvniť…“ reagovala Lapuníková na otázky či existuje krízový plán, ak nebude dosť peňazí na dostavbu a či majú nejaké politické alebo stranícke garancie vzhľadom na parlamentné voľby, že nová nemocnica bude stáť „v plnom profile“.

Peniaze z plánu obnovy nepokrývajú náklady celého odvážne koncipovaného projektu výstavby novej nemocnice. V ideálnom variante, ak všetko pôjde dobre a ceny zostanú na dnešných úrovniach, chýba ešte približne 88 miliónov eur, ktoré by mali pritiecť zo štátneho rozpočtu a z operačného programu Slovensko, odkiaľ je možnosť čerpať peniaze na medicínske vybavenie, hlavne ak ide o výskum, vývoj a inovácie.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorej úlohou je bdieť nad udržateľnosťou verejných financií, však nedávno upozornila na kritický stav verejných financií. Analytici hovoria o rekordnom verejnom dlhu a nutnosti razantných škrtov na strane výdavkov v budúcnosti a v krátkodobom výhľade o zvyšovaní daní kvôli posilneniu príjmov. Konsolidácia verejných financií bude podľa odhadov odborníkov trvať niekoľko volebných období.

Ďalší dôvod na obozretnosť dávajú aj predvolebné vyhlásenia väčšiny relevantných politických strán, ktoré tvrdia, že novú koncovú nemocnicu v Bratislave postavia, otázkou je len miesto a spôsob financovania.

Dôležitým testom bude už plnenie termínov nastavených procesov, ktoré predchádzajú búraniu a stavaniu novej Rooseveltovej nemocnice.

Vašáková: Máme aj alternatívy, ale veríme plánu A

Vládu, ale aj vedenie Rooseveltovej nemocnice vyrušuje výsledok nedávneho verejného obstarávania na zhotoviteľa plánovanej výstavby novej martinskej Univerzitnej nemocnice. Do súťaže neposlal ponuky nikto, hoci predbežne sa o projekt zaujímalo niekoľko stavebných firiem.

Vicepremiérka Lívia Vašáková považuje za najväčšie riziká veľkých investičných projektov, akým je napríklad aj Rooseveltova nemocnica, práve povolenia a verejné obstarávania. Upriamila pritom pozornosť na neúspešný príbeh Martina a pripomenula, že Slovensko nie je v týchto fázach procesov premiantom.

„Pre mňa je kľúčová etapa, ako dopadne verejné obstarávanie. To znamená, že keď sa vyhlási v septembri, či naozaj bude úspešné a či sa podarí zazmluvniť zhotoviteľa stavby v roku 2024. Ak nie, potom to bude vážny zásah do semaforu, a ako sme videli v prípade Martina, znamená to výrazné zdržanie… Pracujeme aj na ďalších alternatívach a pláne, ako využiť prostriedky z plánu obnovy, ale nebudeme ho zverejňovať, lebo veríme úspechu plánu A,“ reagovala vicepremiérka pre Denník N na tému možných rizík a na otázku, či robia aj na krízovom variante, ak by sa termíny nestíhali dodržiavať.

Vzhľadom na „súzvuk“ mesta, župy a nemocnice si myslí, že povoľovacie procesy by mali byť v poriadku a všetko potrebné budú schvaľovať tak rýchlo, ako sa len dá.

Financovanie projektu vidí Vašáková optimisticky. Balík na financovanie označila za „relatívne“ kredibilný a dosahy na štátny rozpočet za nie príliš veľké. Ak bude potrebné dofinancovanie, odhadla to až na posledný rok čerpania.

V operačnom programe Slovensko je okolo 190 miliónov eur orientovaných práve na medicínske vybavenie súvisiace s vedou a výskumom. Nie sú spustené ešte výzvy, ale ako povedala Vašáková, chcela by to doriešiť ešte vláda odborníkov, aby bola zabezpečená aj posledná časť financovania nemocnice.

„Obavy určite mám, sú na mieste, vzhľadom na to, ako prebiehali projekty nemocníc predtým. Ale netreba strašiť ani stavať si vzdušné zámky. Treba byť realistický a pripravený… Je to projekt, v ktorom si nemôžme dovoliť zlyhať, a verím, že veľká súčinnosť v regióne prispeje, že bude úspešný,“ povedala vicepremiérka Vašáková.

„Projekt je veľmi dobre pripravený. Máme viac-menej istotu, že bude aj úspešný,“ optimisticky dodal minister Palkovič.

Aby výsledkom neboli iba ďalšie skelety

Miriam Lapuníková hovorí, že robia všetci všetko preto, aby procesy, ktoré ich čakajú, prešli hladko. Vláda sa podľa riaditeľky Rooseveltovej nemocnice „extrémne“ snaží zabezpečiť kontinuitu vo financovaní zo štátneho rozpočtu a z ďalších zdrojov, komunikácia a kontrola medzi nemocnicou, NIKA a ministerstvom je nastavená. Každý štvrtok majú kontrolný deň a popoludní rýchly „call“, kde aktualizujú všetko, čo stihli za týždeň.

„Vláda hľadá riešenie, ako to celé nakombinovať tak, aby sme nemali ďalšie dva nové skelety na Slovensku, myslím tým Martin a Banskú Bystricu,“ konštatovala Lapuníková.

Aj v tomto sú odstrašujúcim príkladom Rázsochy – štát ich dokázal dostavať iba do podoby betónového skeletu a ten potom po rokoch museli zbúrať.

Míľnik na začatie verejného obstarávania Rooseveltovej nemocnice je koniec septembra tohto roku a ukončenie prvý kvartál budúceho roku.

Čo by sa stalo, keby sa nepodarilo vysúťažiť zhotoviteľa na prvý raz, alebo ak by sa verejné obstarávanie neúmerne predlžovalo?

„Semafor sa rozsvecuje. Ak sa predlžuje niečo o týždeň, o dva, mení sa farba až do času, keď to považujú už za deadline a zastavujú naše projekty. Môže to vyzerať ako extrémne striktné, ale ja by som to nazvala extrémne obozretné, lebo NIKA aj ministerstvo nám deklarovali pomoc,“ reagovala riaditeľka.