Bratislava zarobí 8 miliónov na pozemkoch pod obchvat, má ich aj Beňovej poradca

Bratislava dostane do rozpočtu 8,3 milióna eur. Toľko jej prispeje Národná diaľničná spoločnosť výmenou za pozemky, na ktorých plánuje štát stavať obchvat Bratislavy D4 aj s jeho napojením na Dunajskú Stredu R7.

„Peniaze pôjdu do rozvoja mesta. To sú veci, ktoré som sľúbil – oprava ciest, čistenie verejného priestranstva,“ plánuje bratislavský primátor Ivo Nesrovnal.

Vo štvrtok celú transakciu schválilo mestské zastupiteľstvo s tým, že asi 500-tisíc eur pošlú ďalej mestskej časti Ružinov.

Pre Bratislavu je to veľa peňazí. „To je porovnateľná suma, akú chcel vyzbierať primátor prostredníctvom 100-percentného zvýšenia dane z nehnuteľnosti,“ približuje mestský poslanec za stranu Nova Gábor Grendel.

Neskôr však z tohto plánu zišlo.

Predávajú Malé Pálenisko

Štvorcový meter pozemku mala predať Bratislava podľa odhadu znalcov rádovo za 74 až 83 eur. Ale keďže sa metropola rýchlo rozhodla a s predajom nerobila problémy, finálna cena sa zvýši na 1,2-násobok znaleckého odhadu.

Cena teda bude niečo vyše 90 eur za štvorcový meter. Spolu dosiahne vyše 8 miliónov eur.

Mesto Bratislava píše, že ide často o pozemky v „nefunkčnej záhradkárskej oblasti Lúčna-Malé Pálenisko“.

„Buď sú tam záhradkárske oblasti, alebo je tam komerčné využitie a cena sa pohybuje niekde okolo 100 až 120 eur za štvorcový meter,“ odhaduje prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska Ján Pálenčár trhové ceny pozemkov v okolí Malého Páleniska.

Každá jedna parcela sa však môže od inej líšiť, hovorí.

Podobne by to malo byť napríklad aj s takzvanou ostatnou plochou, ktorú tiež Bratislava štátu predáva. Pri nej trhovú cenu ovplyvňuje to, že je určená na zastavanie.

Zarobiť môže aj Beňovej kolega a vizionár z kauzy Jaguar

Zato cena ornej pôdy, ktorej Bratislava predáva oproti iným typom pozemkov minimum, sa hýbe od 45 do 85 centov za štvorcový meter. Keď sa však na takýchto parcelách naplánuje diaľnica, aj na ne sa už sčasti nahliada ako na stavebné. A tie sú najdrahšie práve pri Bratislave.

Katastrálne mapy ukazujú, kto dnes vlastní pod obchvatom takúto ornú pôdu. Niektoré mená sa na viacerých tisícoch štvorcových metrov opakujú.  

Napríklad vyše 50-tisíc štvorcových metrov, ktoré by mali spadnúť pod budúci obchvat spoluvlastní aj podnikateľ Marek Noga, známy z firmy Poľnohospodárska pôda.

Táto firma prezieravo nakúpila za niekoľko desiatok centov pôdu pri Nitre tesne predtým, ako štát ohlásil, že na nej bude stáť automobilka Jaguar a tomu bude zodpovedať aj cena, za ktorú túto pôdu štát skúpi. Podobne ako pri obchvate sa tak z ornej pôdy za pár desiatok centov stáva lukratívna záležitosť.

Prečítajte si

Špekulanti s pozemkami pri Nitre pripravili o tisíce aj vozičkárov

Ďalším spolumajiteľom tejto parcely s Nogom je advokát Ľubomír Klčo. Tak sa volá aj poradca a právny poradca europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej v niektorých veciach. Syn rovnomenného trnavského prokurátora by mal mať podľa listu vlastníctva polovičný podiel na parcele s ornou pôdou, ktorá má spadnúť pod veľkú križovatku v Podunajských Biskupiciach.

Flašíkovej-Beňovej blízkosť jej poradcu k odborníkovi na nehnuteľnosti Nogovi ani potenciálny zárobok na obchvate neprekážajú.

„Vôbec si nemyslím, že pán Klčo je tak prepojený s pánom Nogom,“ povedala Beňová. Hovorí, že Klčo vlastní rôzne pozemky, aj také, nad ktorými nie sú zakreslené stavby.

Získal ich za cenu ornej pôdy, alebo ich nadobudol ako stavebný pozemok?

„Nespolupracujem s pánom Klčom až tak úzko, aby som sa mohla pýtať takéto otázky,“ hovorí europoslankyňa. Dodáva, že keď niekto do niečoho investuje, očakáva od toho zisk, opak by popieral trhové mechanizmy.

Na vlastníctve takýchto pozemkov nie je nič nelegálne. Ten, kto chce, môže si zistiť, kadiaľ štát kreslí diaľnice. Chce to len trpezlivosť a pozorné oko na sledovanie verejných debát o trasovaní diaľnic.

Tie isté mená na viacerých parcelách

Či bol Klčo taký šikovný a dostal sa k dnes drahým pozemkom relatívne lacno, nevedno. Advokát píše, že je „viazaný zákonom o advokácii“.

Len pri tejto jedinej parcele je teoreticky možné vyrobiť zisk aj niekoľko miliónov eur v prípade, že sa kupuje za ceny ornej pôdy za pár desiatok centov, ale neskôr predáva ako stavebná parcela.

Podielov na pozemkoch v okolí obchvatu má Klčo aj viac, nie všetky sú však ornou pôdou. Ak verejné dokumenty nemožno vykladať inak, tak nasledovnú budúcu súčasť rýchlostnej cesty smerom na Dunajskú Stredu v Rovinke kupoval Klčo asi rok predtým, ako sa na list vlastníctva pripísala Národná diaľničná spoločnosť.

Klčo podiely na tejto parcele s označením „ostatné plochy“ kupoval. Posledný záznam z mapy naznačuje, že už od neho štátna diaľničná zrejme potrebnú časť kúpila. Iná možnosť je, že štvorcové metre, ktoré konkrétne kupovala, teoreticky vlastnil niekto tretí.

Zato na spomínanej veľkej parcele s ornou pôdou s rozlohou vyše 50-tisíc štvorcových metrov získal spoluvlastnícky podiel v roku 2014 cez zámennú zmluvu.

Noga sa na list vlastníctva zapísal ešte pred ním, vďaka kúpnej zmluve, ale aj uzneseniu súdu o exekúcii. Tak sa to aspoň uvádza vo výpise z listu vlastníctva, v ktorom sa najnovšie píše, že sa o túto pôdu začal niekto súdiť ako o dedičstvo.

Niečo o príbehu takýchto pozemkov môže napovedať exekučný príkaz na osobu menom Ivan Bachár, ktorý má Denník N k dispozícii. Papiere naznačujú, že exekútor rozhodol, že má Nogovi vyplatiť niekoľko stotisíc eur.

Bachár môže mať k Nogovi na prvý pohľad relatívne blízko. Jemu blízka firma Stavtec, v ktorej v minulosti pôsobil aj Noga s Tonkovičom, ďalším spoluvlastníkom obrej parcely, sídli tam, kde Noga býva.

A blízkosť vidno aj na ďalších parcelách, ktoré môžu spadnúť alebo len nedávno spadli pod obchvat.

 

Celkovo plánujú diaľničiari vyplatiť za pozemky pod diaľnicou takmer 300 miliónov eur, toľko hovoria posledné známe údaje. Vykúpiť potrebujú 4,9 milióna štvorcových metrov prevažne ornej pôdy.