Denník NEurofondový podnikateľ Baran chcel predať ruské vozne do Česka. Prekazili to sankcie

Zdislava PokornáZdislava Pokorná Deník NDeník N
Slovenskí podnikatelia Radoslav Baran (vpravo) a Miloš Soboňa (vľavo) priviezli na Pražský hrad demižón. Foto – Deník N/Zdislava Pokorná
Slovenskí podnikatelia Radoslav Baran (vpravo) a Miloš Soboňa (vľavo) priviezli na Pražský hrad demižón. Foto – Deník N/Zdislava Pokorná

Slovenská firma Octa Capital management Radoslava Barana a Miloša Soboňu chcela Českým dráham predať 50 lôžkových vagónov z Ruska. Železničiari však neuverili ich tvrdeniam, že sa tento obchod dá uskutočniť napriek sankciám.

Prečítajte si viac o počúvaní Denníka N.

Meno štyridsaťpäťročného Radoslava Barana je na Slovensku pomerne známe. Podnikateľ má na konte veľa škandálov a podľa médií stál za politickou stranou Sieť Radoslava Procházku.

V Česku sa jeho meno dostalo do povedomia najmä vďaka jeho vzťahu s bývalým exprezidentovým poradcom Martinom Nejedlým. Baran ho navštevoval na Pražskom hrade, raz aj spolu so svojím obchodným partnerom Milošom Soboňom.

V Česku majú obaja firmu Octa Capital management, ktorá sídli na pražskom Žižkove.

A aj keď firma tvrdí, že sa špecializuje hlavne na obchod v oblasti zdravotníctva, ekologických a špeciálnych technológií, dostala sa aj k lôžkovým vozňom ruských štátnych železníc. Konkrétne k viac ako desať rokov starým vagónom, ktoré si ruské železnice dali vyrobiť v nemeckej firme Siemens.

Zhruba päťdesiat vozňov z Ruska ponúkali slovenskí podnikatelia podľa zistení Deníka N Českým dráham.

Prvá ponuka prišla jednému z námestníkov štátneho dopravcu 19. decembra 2022. „V prípade ruských lôžkových vozňov sme dostali nevyžiadanú ponuku spoločnosti Octa Capital, ktorú zástupcovia firmy osobne odovzdali,“ potvrdila hovorkyňa Českých dráh Vanda Rajnochová.

Nie je jasné, za akú cenu slovenskí podnikatelia vagóny ponúkali. Podľa odborného serveru Vagonweb sa pred desiatimi rokmi cena jedného pohybovala v horných desiatkach miliónov českých korún.

O pár týždňov neskôr Baran a Soboňa vycestovali do Prahy, aby osobne prebrali ponuku so zástupcami Českých dráh. Vopred však bolo jasné, že ich ponuka stroskotá.

Hlavným argumentom štátneho dopravcu bolo, že ruské vozne spadajú pod sankcie vyhlásené Európskou komisiou.

Nevie, prečo to nevyšlo

Nákup by pripadal do úvahy len v prípade, že by České dráhy požiadali ministerstvo financií o výnimku na tovar. „Tento variant bol však hneď zamietnutý,“ hovorí zdroj, ktorý bol na rokovaní.

Ďalší zdroj z Českých dráh tvrdí, že Baran so Soboňom sa snažili presvedčiť vedenie českého železničného dopravcu, že sankcie na ruské vagóny nie sú problém. „Navrhovali rôzne riešenia, ako by aj tak mohlo k obchodu dôjsť bez toho, aby boli porušené sankcie. My sme to odmietli,“ povedal redakcii účastník schôdzky.

V čase rokovaní o predaji vozňov bol Baran v kontakte aj s Nejedlým. Deník N ho totiž 16. januára zastihol na Hrade, kam mieril za prezidentovým poradcom.

„Áno, šiel za mnou, poznáme sa dlho. Naše rozhovory sa netýkali biznisu, ale osobných vecí,“ odpovedal bývalý prezidentov poradca s tým, že predaj ruských vagónov neriešili.

Deník N Barana na schôdzke u Nejedlého zachytil aj 19. mája minulého roka.

Baran na otázky nereagoval. Soboňa potom potvrdil, že rokoval s Českými dráhami o ponuke za firmu Octa Capital. „Áno, ponuka bola. Neviem, prečo to nevyšlo, spýtajte sa na dráhach,“ povedal Soboňa.

Nereagoval na otázku, ako by sa mohol obchod uskutočniť napriek platným protiruským sankciám. Po tejto otázke hovor ukončil.

Zhruba na jar sa dvojica slovenských podnikateľov dozvedela, že záujem o ruské vozne nie je. České dráhy potom rokovania s nimi nekomentovali. Hovorkyňa firmy iba odkázala, že „manažment sa touto ponukou vôbec nezaoberal“.

Dve ponuky

Ponuku na odkúpenie ruských lôžkových vozňov nedostali České dráhy prvýkrát.

Prvý možný obchod sa riešil zhruba v roku 2015. Bolo to v čase, keď z čela ruských železníc odstúpil Vladimir Jakunin, ktorý je teraz na sankčnom zozname USA a poznal kľúčových ľudí okolo Vladimira Putina vrátane Jurija Ušakova, ktorý je poradcom ruského prezidenta pre zahraničnú politiku.

Jakunin udržiaval styky s českým exprezidentom Milošom Zemanom, ktorý bol pravidelným účastníkom jeho konferencií na ostrove Rodos. Jakunin pravidelne cestoval do Prahy, kde sa stretával aj s bývalým Zemanovým poradcom Martinom Nejedlým. Ten sa s Jakuninom zoznámil cez podnikateľa Zdeňka Zbytka, bývalého člena KSČ a veliteľa tankovej divízie Československej ľudovej armády.

Práve Nejedlý a Zbytek sprostredkovali podľa dvoch zdrojov redakcie ponuku na odkúpenie vagónov v roku 2015. Bývalý prezidentov poradca však takúto úlohu odmieta.

V tom čase bol riaditeľom Českých dráh Pavel Krtek. Ten potvrdzuje, že sa rokovalo o lôžkových vozňoch.

„Áno, v tomto období som počul o možnom zámere zaobstarať použité lôžkové vozne, ktoré by sa mohli nasadiť na lukratívnu linku Moskva – Praha – Nice,“ povedal Krtek pre Deník N.

Podľa neho sa presne nešpecifikovalo, kto by ich predal. Obchod sa však podľa neho nikdy nedostal na rokovania predstavenstva alebo dozornej rady.

Z prvej ponuky tak zišlo a ďalšia sa dostala na stôl zhruba v roku 2018. O tom vedel aj Ivan Bednárik, ktorý v tom čase zastával post riaditeľa ČD Cargo, dcérskej spoločnosti štátneho dopravcu.

„Áno, v Českých dráhach o tom bola diskusia. Ja som sa k tomu dostal tak, že mi ako riaditeľovi ČD Cargo povedali, že dostaneme ich lôžkové vozne, pokiaľ sa kúpia nové. V tom čase išlo práve o lôžkové vagóny značky Siemens. Teda tie, ktoré si dali vyrobiť ruské železnice,“ hovorí.

Druhá ponuka k Českým dráham prišla nie od ruských železníc, ale od slovenského podnikateľa, ktorý chcel vagóny sprostredkovať. Redakcii sa jeho meno nepodarilo spoľahlivo overiť. Aj z tohto obchodu zišlo, možný nákup sa opäť zasekol na úrovni námestníkov štátneho dopravcu.

Dvojica Baran a Soboňa má na Slovensku za sebou niekoľko škandálov. V roku 2016 napríklad Denník N zverejnil, ako sa Baranova novovzniknutá firma BHSA s nulovým obratom dostala k európskym dotáciám. Tie boli primárne určené farmárom. Baran však za ne postavil luxusný penzión vo svojom rodnom Smolníku.

Procházka: Od jari 2017 som ho nevidel

Podľa médií tento podnikateľ stál za stranou Sieť Radoslava Procházku.

Procházka ho v roku 2016 označil za svojho kamaráta, keď vysvetľoval, prečo letel Baranovým súkromným lietadlom do Francúzska na reprezentačný zápas Slovenska s Walesom.

V roku 2018 Procházka povedal, že s Baranom mal „krátky a intenzívny vzťah“. „Je pravda, že sme si boli blízki, vídali sme sa často a rozprávali sme sa aj o politike. No pod dojmom klebiet sa jeho vplyv veľmi mýtizuje. Na rozhodnutia orgánov Siete nemal vplyv, ani nemal ako mať. A vždy, keď sa o to chcel, čo len náznakom, pokúsiť, tak sme sa veľmi pohádali,“ hovoril Procházka v rozhovore pre Denník N. Procházka vtedy ešte povedal, že už takmer rok sa s Baranom nevideli.

Dnes Procházka hovorí, že Barana videl naposledy na jar 2017 a s jeho súkromnými aktivitami nemá nič spoločné a ani o nich nič nevie.

So Soboňom spája Barana účasť v orgánoch rovnakých firiem, obaja tiež figurovali vo vedení spolku Československý ústav zahraničný.

Baran v minulosti hrával futbal, napríklad za Dunajskú Stredu, ale medzi špičku neprerazil. Spoločníkom v jeho firmách sa stal známejší futbalový reprezentant Miloš Soboňa.

Pri futbale sa slovenskí podnikatelia zoznámili aj s bývalým poslancom Procházkom. Ten však tvrdil, že Baran nemal na chod jeho strany vplyv.

Rodák zo Smolníka vlastní aj pražskú firmu Tenebon a je vo vedení spoločnosti O.S.H.O. – capital.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na DennikE.sk