Koľko učiteľov ide do štrajku a prečo? Koľko zarábajú? (otázky a odpovede)

Kto sa do štrajku zapojí a kto ho organizuje?

Do štrajku sa zapájajú materské, základné aj stredné školy, gymnáziá a stredné odborné školy aj učilištia. Branislav Kočan z Iniciatívy slovenských učiteľov, ktorá štrajk organizuje, v relácii RTVS O 5 minút 12 odhadol, že bude v pondelok zatvorených niečo viac ako 350 škôl. Zatiaľ sa podľa neho plánuje do štrajku zapojiť takmer 11 500 učiteľov z vyše 700 škôl.

Za štrajkom je Iniciatíva slovenských učiteľov, kde sú predseda Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman aj šéf Nových školských odborov Ľudovít Sebelédi.

Odborový zväz, ako najväčšia odborová organizácia, sa do štrajku nezapojí, nezávislé kresťanské odbory áno. Štrajk podporuje aj asociácia súkromných škôl a viaceré pedagogické fakulty.

Video: Dav učiteľov na námestí: My vydržíme
Autor: Martina Pažitková

Ako bude štrajk prebiehať?

Štrajk sa začína v pondelok 25. januára. V Bratislave na Námestí SNP bude od 11. hodiny protestné zhromaždenie.

Viaceré školy budú zatvorené, niektoré budú vyučovať kratšie, iné upravia vyučovanie. Niektoré zabezpečia vyučovanie pre najmenších žiakov, niektoré aj obedy. Každá škola postupuje individuálne.

Štrajk je časovo neobmedzený. Je teda otázne, ako dlho bude trvať.

Čo žiadajú učitelia?

Zvýšenie rozpočtu školstva na tento rok o 400 miliónov eur. Peniaze by mali pomôcť vyrovnať rozdiely vo vybraných školách, a to od technického vybavenia až po pomôcky.

Chcú zvýšenie platov o 140 eur od tohto roka (pôvodne od januára) a o ďalších 90 eur od januára 2017. Argumentujú aj tým, že ich zárobky patria k najnižším v rámci OECD. Podľa odborárov je nástupná mzda učiteľov 600 eur a po 32 rokoch praxe majú 800 eur.

Tretia požiadavka je návrat kreditov pre učiteľov za rozširujúce štúdium, štúdium v zahraničí a tvorivé aktivity, ministerská komisia by mala podľa nich prehodnotiť systém kontinuálneho vzdelávania.

Čo hovorí na štrajk premiér?

Predseda vlády Robert Fico sa dlho k štrajku nevyjadroval. Vo štvrtok pre agentúru SITA povedal:  „My vieme niečo urobiť pre učiteľov, ale očakávam, že aj oni niečo urobia pre štát.“

Hovoril tiež, že Smer ponúka učiteľom racionálny dialóg a nie „bububu“, a že je ochotný rokovať s „oficiálnymi predstaviteľmi učiteľov, odbormi“. Štrajk Fico spája s politickou stranou OĽaNO, strana aj učitelia to odmietajú.

Jediné oficiálne vyhlásenie k štrajku dal Fico v sobotu. Povedal, že do 5. marca nemôže pre učiteľov nič urobiť. Tvrdí, že im chce zvyšovať platy a zapojiť ich do programového vyhlásenia vlády ku školstvu, no detaily neprezradil.

„Rozumiem tejto situácii aj preto, že nakoniec sám doma mám manželku vysokoškolskú učiteľku,“ povedal Fico vo vyhlásení k štrajku učiteľov. Ficova žena Svetlana však, na rozdiel od štrajkujúcich, pracuje aj ako advokátka a zarába viac ako 3 600 eur mesačne v čistom, čo je plat premiéra.

Video: Učitelia z otvorených škôl: Nezapájame sa, ale štrajk podporujeme
autor: Martina Pažitková

Aký je postoj ministra školstva?

Minister školstva Juraj Draxler súhlasí s tým, že učitelia zarábajú málo, najmä mladí. No tvrdí, že učitelia dali ultimatívne podmienky, ktoré nevie splniť, a platy im teraz nezvýši.

V nedeľu  – deň pred štrajkom – povedal v relácii RTVS O 5 minút 12: „Táto akcia nemôže nič dosiahnuť. S nikým sa vyjednávať nebude.“

Niektoré požiadavky sú podľa neho absurdné – napríklad 400 miliónov na dofinancovanie vybavenia škôl.

Draxler ponúkol  politickú garanciu, že po voľbách bude vláda zvyšovať platy v školstve. Táto ponuka je podľa neho zrejme konečná. „Nechcem, aby bola zavretá čo len jedna škola,“ vyhlásil.

Môžu rodičia zostať doma?

Ak bude škola zatvorená, rodič má nárok na ošetrovné – ako v prípade, keď je dieťa choré. Nemusí to teda dopredu zamestnávateľovi oznamovať a čakať na schválenie, ako je to v prípade dovolenky.

O tom, ako si vybaviť ošetrovné, informuje aj Sociálna poisťovňa.

Ošetrovné však rodičia môžu dostať len vtedy, ak má ich dieťa menej ako desať rokov. A škola musí byť zavretá.

„K žiadosti o ošetrovné rodič priloží aj rozhodnutie príslušného orgánu o uzavretí školy,“ tvrdí poisťovňa. Tlačivo treba odniesť na Sociálnu poisťovňu.

Rodičia môžu nechať dieťa aj samo doma. Musia však zvážiť, či to zvládne. Zo zákona neexistuje obmedzenie, od akého veku môže dieťa ostať samo. Je to individuálne, záleží na rozhodnutí rodičov.

Kto podporuje štrajk? 

Na stránke iniciatívy sú zverejnení podporovatelia. Sú medzi nimi napríklad hokejista Michal Handzuš, herec Richard Stanke, Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play.

Podporili ho aj  nezávislé kresťanské odbory, Nové školské odbory, Kampaň A dosť!, Rodičia za lepšie školstvo či študentská rada vysokých škôl. Celkovo ide o 46 iniciatív, asociácií či rád. Podporu vyjadrilo aj vyše 2 000 ľudí.

Koľko je u nás učiteľov?

Na Slovensku pracuje takmer 89-tisíc učiteľov. Viac ako 15-tisíc učí v materských školách, takmer 30-tisíc v základných školách. Na stredných odborných školách učí 11 200  učiteľov, na gymnáziách 5 600. Na základných umeleckých školách je takmer 4-tisíc učiteľov a takmer 600 je na konzervatóriách. Väčšina z nich sú ženy.

Koľko máme žiakov?

V materských školách bolo minulý školský rok vyše 156-tisíc detí. Na základné školy chodilo 425-tisíc detí. Na základné umelecké školy 158-tisíc, na gymnáziá 75-tisíc, konzervatóriá 3 000 a stredné odborné školy 143-tisíc žiakov. Ide o údaje zo štátnych, súkromných aj z cirkevných škôl.

Počet študentov na jedného učiteľa tak u nás nie je výrazne vyšší ako v iných krajinách OECD. U nás je na základných školách v priemere 17 žiakov na jedného učiteľa, priemer OECD je 15. Na vyššom stupni vzdelávania sme už na priemere OECD – 13 žiakov na učiteľa.

Koľko máme škôl?

Na Slovensku je podľa údajov ministerstva školstva viac ako 5 900 škôl. Z toho je viac ako 2 900 materských, 2 113 základných, takmer 900 stredných a 35 vysokých škôl.

Aké majú učitelia platy?

Otázka platov je problematická. Učitelia majú totiž určený tarifný plat – ten určuje ministerstvo školstva. K nemu však dostávajú príplatky za odučené roky. K tomu majú ešte extra peniaze za triednictvo, vedenie krúžkov a podobné aktivity.

Základné platy na tento rok sú od 446 až po 840 eur – záleží na stupni vzdelania, atestácie, skúseností. Za jeden odpracovaný rok sa im zvýšia platy od štyroch eur do 8,5 eura podľa platovej triedy. Za 32 rokov je to teda od 107,5 eura do 202 eur.

Údaj o priemernom plate preto nie je veľmi reprezentatívny, lebo na školách je veľa starších učiteľov, ktorí majú príplatky za odučené roky a rozdiel medzi nimi a začínajúcimi učiteľmi je veľký.

Podľa štatistík ministerstva školstva z roku 2014 bol priemerný mesačný plat pedagogických zamestnancov v školstve (teda so všetkými typmi škôl) 908 eur v hrubom. Na základných školách to bolo 984,1 eura. Učitelia na gymnáziách dostávali mesačný hrubý plat vo výške 976,4 eura, na stredných odborných školách 975,7 eura a na odborných učilištiach 941,4 eura.

Vyše tisíc eur mesačne dostávajú len učitelia v špeciálnych školách. V materských školách je priemerný plat 718,5 eura a na základných umeleckých školách 814,5 eura.

Najmenej zarábajú ľudia, ktorí pracujú v školskom klube detí, kde je priemerný plat 679,6 eura.

Sú platy učiteľov nízke? 

To, že učitelia zarábajú málo, hovorí aj minister školstva. Vidieť to napríklad na porovnaní s ľuďmi s vysokoškolským vzdelaním, kde sa prepadneme na chvost OECD. Horšie na tom je len Česko.

U nás zarába učiteľ po skončení vysokej školy v priemere 57 percent toho, čo iní zamestnanci s diplomom. V Česku je to 52 percent.

Výrazne zaostávame za Poľskom (86 percent) a lepšie je na tom aj Maďarsko (62 percent). Priemer krajín OECD je až na úrovni 80 percent.

A preto aj štátni úradníci, ktorí pracujú v Inštitúte vzdelávacej politiky na ministerstve školstva, odporúčajú, aby platy učiteľom stúpli. „Analýzy dokazujú finančné nedocenenie učiteľskej profesie ako takej, preto je nevyhnutné zvýšiť platy všetkým kategóriám učiteľov,“ píšu v komentári analytici.

Aj v porovnaniach s priemerom OECD sú platy našich učiteľov oveľa nižšie – zarábajú menej ako polovicu z toho, čo je priemer OECD.

 

Prečo sú problémom nástupné platy?

Odborári, minister aj učitelia sa zhodujú, že problémom sú nástupné platy učiteľov, ktoré sú na Slovensku veľmi nízke. Nástupný plat učiteľa je v hrubom približne 650 eur, teda po zaplatení odvodov a daní dostane okolo 550 eur.

Podľa údajov OECD sme mali v roku 2013 najnižšie platy u začínajúcich učiteľov z OECD. Ich hrubý ročný príjem bol zhruba 10-tisíc eur.

Učitelia základnej školy vo veku 25 až 34 rokov majú o tretinu nižšie platy ako ich rovesníci v 15 krajinách OECD. Pri učiteľoch nad 45 rokov je rozdiel pätina.

Akí sú naši učitelia?

Väčšinu našich učiteľov tvoria ženy. Kým priemer 34 krajín sveta, ktoré sa zapojili do štúdie OECD Talis, je 68 percent, u nás je to 82 percent.

Až 98 percent našich učiteľov má vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa.

Čo sa týka veku – väčšina učiteľov má viac ako 40 rokov (58 %), učiteľov nad 50 rokov je 32 %, čo je takmer trikrát viac ako učiteľov do 30 rokov (11 %).

Okrem toho sa naši učitelia cítia spoločnosťou veľmi nedocenení. Len štyri percentá z nich si myslia, že ich práca učiteľa je docenená. Priemer krajín Talis je 31.

Sú naše školy dobre vybavené?

Na školách sú veľké rozdiely. Niektoré dostali peniaze z eurofondov, napríklad na tablety či počítačové učebne.

V rokoch 2007 až 2013 išlo na modernizáciu škôl a tried takmer 140 miliónov eur, smerovali na základné a stredné školy.

Budovy niektorých škôl sú však v havarijnom stave a nemajú peniaze na opravy. Problém je najmä v Bratislave, ktorá nemôže čerpať eurofondy.

Až 82 % učiteľov pracuje v školách, ktoré majú nedostatok učebného materiálu, a sú tiež limitovaní malým počtom počítačov (37 %) alebo počítačových softvérov (32 %), ktoré sú potrebné pri vyučovaní. Majú tiež nedostatočný prístup na internet (14 %) a nevhodné materiály v knižnici (46 %).

V priemere krajín TALIS pracuje na nedostatočne vybavených školách 26 – 38 % učiteľov.

Koľko by stálo zvýšenie platov?

Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií prepočítal, že ak by sa platy zvýšili o 20 percent, štát by na to potreboval 130 miliónov eur.

Pri zvýšení o takmer tretinu by potreboval 190 miliónov eur. Pri zvýšení o 40 percent by musel nájsť 255 miliónov, a ak by sa platy učiteľov zvýšili o polovicu, štát by to stálo 320 miliónov eur.

Koľko z rozpočtu dávame na školstvo?

Tento rok ide z rozpočtu pre ministerstvo školstva 1,2 miliardy eur. Je to takmer o 300 miliónov menej ako vlani. Dôvodom sú najmä eurofondy, ktoré vlani ministerstvo vo veľkej miere čerpalo.

Napríklad zdravotníctvo dostalo na tento rok z rozpočtu takmer 1,5 miliardy eur a ešte k tomu idú doň peniaze z odvodov. Celkovo tak hospodári zdravotníctvo so štyrmi miliardami ročne.

Viac ako školstvo dostali tento rok z rozpočtu aj ministerstvo vnútra, práce aj dopravy – všetky vyše dvoch miliárd eur.

Koľko dávame na školstvo oproti iným krajinám?

V porovnaniach OECD na tom nie sme veľmi dobre. Na školstvo dávame 3,8 percenta HDP (údaje z roku 2012). Priemer OECD je však 5,3 percenta.

Menej ako Slovensko dáva na školstvo Japonsko, Rusko a Indonézia. Naopak, všetky štáty V4 dávajú väčšie percento HDP. Aj výdavky na jedného študenta, či už na základnej alebo strednej škole, sú oproti priemeru OECD u nás zhruba polovičné.

Aké výsledky majú deti u nás oproti iným krajinám?

Naši 15-roční žiaci robili naposledy medzinárodné porovnávacie testy PISA v roku 2012. Vtedy sa zhoršili vo všetkých oblastiach.

Skúmali sa ich schopnosti v matematike, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti. Prvýkrát od roku 2003, odkedy sa Slovensko do medzinárodného testovania zapája, boli výsledky žiakov u nás vo všetkých troch oblastiach výrazne horšie, ako je priemer krajín OECD.

V matematike bolo priemerné skóre OECD 494, naši žiaci dosiahli 482. V čítaní to bolo skóre OECD 496, u nás 463 a v prírodovednej gramotnosti bol priemer OECD 501 a u nás 471.

Vyčerpali učitelia všetky iné možnosti?

Učitelia žiadajú o vyššie platy už zhruba od roku 2012, vtedy aj štrajkovali. Ministrom bol vtedy Dušan Čaplovič (Smer). V prvý deň štrajku vyšli do ulíc tisíce učiteľov najmä v Bratislave, Košiciach a v Banskej Bystrici. Väčšina škôl ostala zatvorená tri dni. Na tretí deň večer predseda odborového zväzu Pavol Ondek štrajk zastavil, lebo začal rokovať s vládou Roberta Fica.

Nové odbory vtedy zastavenie štrajku kritizovali. Aj napriek rokovaniam sa nič výrazne nezmenilo a zvýšenie platov učiteľov bolo minimálne – o päť percent. Tento rok stúpli o štyri percentá.

Učitelia pritom žiadali, aby ich platy rástli od roku 2013 o desať percent, a aby platy pedagogických a odborných zamestnancov boli na úrovni 1,2- až 2,0-násobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Chceli aj viac peňazí v školstve tak, aby podiel z HDP bol porovnateľný s krajinami Únie.

O ďalší štrajk sa učitelia pokúšali počas maturít v januári minulého roku. Nové školské odbory však na štrajk nevyzbierali dosť podpisov.

Na jeseň minulého roku iniciatívy organizovali viaceré protesty – Zraz dlhých nosov pred úradom vlády, Babysitting Day, kde ukazovali, že zarábajú ako opatrovateľky, a hromadne darovali krv.

Aj vtedy ostali viaceré školy zatvorené.