Keď som prišiel, všade bolo čisto, bicykle nezamknuté. Až sme si museli zapáliť, hovorí Armén, ktorý u nás postavil fabriku
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Tento text je súčasťou seriálu Slovensko očami cudzincov. Prinesie sériu rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Rozhovory budeme zverejňovať každý piatok. Všetky rozhovory a možnosť odoberať ďalšie vydania e-mailom nájdete na stránke seriálu Slovensko očami cudzincov.
Artur Gevorkyan má fabriku pri Sliači. Vo Vlkanovej pracuje takmer dvesto zamestnancov na vývoji a výrobe súčiastok metódou práškovej metalurgie. Z kovového prachu vylisujú súčiastky a potom ich spekajú pri vysokých teplotách. Cesta k technologicky vyspelej a úspešnej fabrike nebola jednoduchá. Gevorkyan sa narodil v Arménsku, odkiaľ odišiel na Ukrajinu a neskôr na Slovensko, kam za ním prišla aj láska z detstva, s ktorou si 20 rokov iba písali.
„Mne bolo jedno kam, chcel som hlavne odísť od sovietskej mentality,“ vysvetľuje. Slovensko je podľa neho „bez debaty“ mentálne na Západe, za najväčší problém u nás považuje odliv mozgov, ktorý veľmi dobre pozná aj zo svojej vlasti.
Narodili ste sa v arménskom Jerevane. Koľko času ste tam strávili?
Chodil som tam na základnú a strednú školu a potom som išiel na vojenskú akadémiu na Ukrajinu študovať letecké inžinierstvo.
Prečo na Ukrajinu a prečo práve vojenské letecké inžinierstvo?
Pretože v Arménsku nebola žiadna vojenská akadémia. Vojenské letecké inžinierstvo kedysi študoval aj môj otec. Nastúpil som na tú istú akadémiu.
Myslela som si, že otec vás priviedol k práškovej metalurgii. Podľa tohto skôr k vojenskému letectvu.
To je v mnohom
