Najväčší zdroj pitnej vody na Slovensku prichádza o zvýšenú ochranu. Mohol by zásobovať tri milióny ľudí

• Úradníci na ministerstve životného prostredia vyhoveli developerom, ktorí nesúhlasili s rozšírením ochranného pásma rezervoáru pitnej vody pod Šamorínom.
• Okresný úrad v Bratislave môže situáciu zachrániť vydaním predbežného opatrenia, inak developeri môžu začať stavať.
• Voda zo Šamorína mala podľa plánov vodohospodárov nahradiť vysychajúce vodné zdroje od západného až po stredné Slovensko.

Aktualizované 11. augusta o 11.10 o stanovisko bývalého štátneho tajomníka na ministerstve životného prostredia Michala Kiču (Demokrati).

Úradníci na ministerstve životného prostredia vydali v posledný júlový deň prekvapivé rozhodnutie, ktoré môže mať zásadný vplyv na zásobovanie pitnou vodou na Slovensku.

Zrušili rozšírenie ochranného pásma okolo najvzácnejšieho rezervoára pitnej vody na Slovensku, ktorý je pod Šamorínom a priľahlými obcami. Podľa odhadov by dokázal zásobovať pitnou vodou až tri milióny ľudí.

Boj o vyhlásenie rozšíreného ochranného pásma okolo zdroja, ktorý je podľa expertky na pitnú vodu Aleny Trančíkovej „väčším pokladom než Tatry“, trvá od roku 2015. Rezervoár pitnej vody je na území, ku ktorému sa za poslednú dekádu priblížili rýchlo rastúce satelity na južnom okraji Bratislavy, napríklad Kalinkovo.

Existujúce ochranné pásmo (modrou) a navrhované rozšírenie (zelenou až červenou):

Keď okresný úrad v Bratislave pred dvomi rokmi rozhodol o rozšírení ochranného pásma, bývalý minister životného prostredia Ján Budaj (v tom čase OĽaNO, teraz Demokrati) slávnostne oznamoval, že územie bude konečne chránené pred záujmami developerov, ktorí tu skúpili pozemky a niektorí stihli rozbehnúť aj stavebné práce.

Nové vedenie rezortu však vyčíta úradníkom na okresnom úrade vážne nedostatky – retroaktivitu, nezákonnosť a to, že o veci sa nediskutovalo ústne a so všetkými dotknutými úradmi.

Úradníci z rezortu životného prostredia, ktorí majú postavenie odvolacieho orgánu, tak vyhoveli námietkam, ktoré okrem developerov zaslali aj obec Hamuliakovo či rímskokatolícka cirkev.

Pôvodné rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, ktorým sa rozširovalo ochranné pásmo nad rezervoárom, tak od 15. augusta prestáva platiť. Úrad sa musí celou vecou zaoberať odznova, čo však môže trvať aj roky.

Proti zrušeniu sa nedá odvolať. Okresný úrad však môže vydať predbežné opatrenie, ktoré by výstavbu aspoň dočasne pozdržalo.

Na pitnú vodu zo Šamorína sa spolieha celé Slovensko

Voda zo Šamorína mala podľa plánov vodohospodárov nahradiť vysychajúce vodné zdroje od západného až po stredné Slovensko. Exminister Ján Budaj hovoril dokonca aj o možnosti nasmerovania vodného potrubia až na východné Slovensko. „Vodný zdroj v Šamoríne bude garanciou aj pre východné Slovensko.“

Slovenské mestá a obce majú v posledných rokoch opakovane problémy s nedostatkom pitnej vody. Minulý rok chýbala voda už aj tam, kde sa dlho verilo, že s ňou nikdy nebude problém. Týkalo sa to napríklad podkarpatských obcí.

V obciach a mestách na západnom a strednom Slovensku vlani platili aj obmedzenia pre polievanie záhrad a napúšťanie bazénov. Aj tak však v niektorých obciach voda netiekla vôbec a bolo do nich nutné vyslať cisterny.

Väčšina západného Slovenska pritom dlho verila, že nedostatkom pitnej vody sa trápiť nemusí. Spoliehali sa totiž na existujúce zdroje, ktoré čerpajú vodu spod Žitného ostrova. Nové domy súčasne zvyšujú spotrebu vody.

„Pretože pomaly každý nový dom tam má bazén a vlastnú studňu,“ podotkla expertka Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Trančíková.

Rozšírenie ochranného pásma malo podľa nej plniť dve funkcie. Zabrániť, aby podzemnú vodu prúdiacu do zdroja niekto neznečistil, keďže pitnú vodu v zemi pod Šamorínom chráni len vysoko priepustná hornina. Ak sa tam bude stavať či hnojiť, môže dôjsť ku kontaminácii.

Súčasne malo zabezpečiť zvýšenie čerpania vody zo šamorínskeho zdroja, v ktorom momentálne osem studní dokáže načerpať 600 litrov za sekundu.

„Aby sme zvládli čerpať 3 400 litrov za sekundu, bude potrebné vyvŕtať ďalšie studne a pripojiť k nim vodárenskú infraštruktúru, na čo je potrebný aj ďalší priestor,“ uviedla v minulosti.

Prečo úradníci zrušili pôvodné rozhodnutie

Ministerskí úradníci v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazujú najmä na procesné chyby a nezrozumiteľnosť prvostupňového verdiktu, ktorý vydal Okresný úrad v Bratislave.

Podľa hovorcu ministerstva Tomáša Ferenčáka nemali inú možnosť, ako zrušiť ho v celom rozsahu. „Ministerstvo životného prostredia považuje ochranu podzemnej vody za jednu zo svojich najdôležitejších priorít. V tomto prípade však došlo k vážnym nedostatkom v rozhodnutí príslušného okresného úradu.“ Hovorca rezortu ešte tvrdí, že minister do rozhodovania svojich podriadených nezasahoval.

Aj ministerskí úradníci pritom píšu, že o význame šamorínskeho zdroja nie sú pochybnosti. „Využitie zdrojov pitnej vody a ich ochranných pásiem pre zásobovanie obyvateľstva má vždy prioritu pred využitím územia na stavebné účely.“

Aké sú teraz možnosti

Envirorezort tvrdí, že najbližšia budúcnosť pitnej vody pod Šamorínom je v rukách okresného úradu. Ten jediný vraj môže vydať predbežné opatrenie, ktoré by zakázalo investorom rozbehnúť výstavbu.

Bývalý štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča (Demokrati) s tým však nesúhlasí a tvrdí, že predbežné opatrenie mohlo vydať ministerstvo hneď spolu so zrušujúcim rozhodnutím. „Správny poriadok to nielen umožňuje, ale v tomto prípade to bolo aj odôvodnené. Ide preto o závažné pochybenie v ochrane významného prírodného vodného zdroja.“

Hovorca BVS Peter Podstupka varuje, že ak nebude vydané predbežné opatrenie, stratí územie okolo vodného zdroja Šamorín svoju legislatívnu ochranu. „Môže to ohroziť využívanie tohto vodného zdroja.“ Ani predbežné opatrenie však nemusí výstavbe stopercentne zabrániť. Svedčia o tom čierne stavby, ktoré tu vyrástli v minulosti.

Vodárne sa už obrátili na okresný úrad so žiadosťou, aby vydal také predbežné opatrenie, ktoré nenechá vodárenský zdroj bez ochrany ani na deň. „Je totiž vysoko pravdepodobné, že investori, ktorí roky tlačili na zrušenie rozhodnutia o ochranných pásmach, okamžite navštívia stavebný úrad a budú žiadať o stavebné povolenia v dotknutom území.“

Starostka obce Hamuliakovo Ludmila Goldbergerová, v katastri ktorého mala ležať podstatná časť rozšíreného ochranného pásma, hovorí, že ak teraz niekto príde so žiadosťou o vydanie územného rozhodnutia alebo stavebného povolenia, nebudú mať inú možnosť, než začať konanie podľa platnej legislatívy.

„V tom medzičase, kým bude vydané nové rozhodnutie [okresného úradu], mám obavu, že môže prísť k narušeniu ochrany spodnej vody a jej znehodnoteniu,“ priznáva starostka.

Aj jej obec bola pritom jedným zo subjektov, ktoré voči zväčšeniu ochranného pásma zaslalo námietky. Tvrdí však, že len žiadali usmernenie, čo robiť s už existujúcimi čiernymi stavbami.