- Šéf zväzu pekárov Milan Lapšanský už dlhšie ostro kritizuje posledné vlády za slabú pomoc s covidom aj drahými energiami či obilím. Ide pritom o muža blízkeho strane SNS.
- Drvivej väčšine tuzemských pekární sa pritom vlani hospodárske výsledky dramaticky nezhoršovali, viacerým sa, naopak, zlepšili.
- Väčšine pekární podrástli tržby aj vďaka inflácii.
Žiadny zástupca domáceho biznisu nekritizoval posledné vlády na čele s OĽaNO za údajne nedostatočnú pomoc s drahými energiami aj covidom viac ako výkonný riaditeľ Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Milan Lapšanský.
„Štát hádzal nášmu odvetviu polená pod nohy a preukázal absolútnu neschopnosť chrániť svoju kritickú infraštruktúru,“ povedal Lapšanský koncom vlaňajška. Minulý rok označil za „najťažší rok pre slovenské pekárstvo v období samostatnosti Slovenska“.
Lapšanský je už dlhšie aj mimoriadne blízkym človekom mimoparlamentnej SNS. Práve ona ho kedysi dostala na vysoké posty na ministerstve pôdohospodárstva a sám za ňu kandidoval aj v posledných parlamentných voľbách z roku 2020.
Pri pohľade na skutočné vlaňajšie finančné výsledky mnohých pekární vyznieva Lapšanského kritika skôr ako politikárčenie v prospech mimoparlamentnej SNS.
Nielenže sa drvivej väčšine tuzemských pekární vlani hospodárske výsledky dramaticky nezhoršovali, ale viacerým sa dokonca zlepšili.
Kto z pekární si pomohol
- Najväčšia domáca pekárenská skupina Penam Slovakia, ktorú ovláda Agrofert – koncern rodiny bývalého českého premiéra Andreja Babiša, vlani konečne dosiahla zisk 340-tisíc eur. Pri 80-miliónových tržbách to síce nie je nijaký vysoký profit, no aspoň už ďalej nekopila straty. Tie robila štyri roky predtým s celkovým mínusom presahujúcim osem miliónov eur. Penam má pritom nielen pekárne, ale aj mlyny od Bratislavy až po Trebišov.
- Kysucké pekárne so sídlom v Čadci zarobili vlani 200-tisíc eur. Najviac za posledných päť rokov.
- Podobne najvyšší zisk za ostatných päť rokov dosiahli minulý rok aj Podvihorlatské pekárne z Humenného. Tie zarobili 59-tisíc eur.
- Záhorácke pekárne a cukrárne sídliace v Malackách vlani svoj zisk tiež zvýšili zo 45- na 50-tisíc eur.

Veľmi dobre sa darilo vlani aj dvom tuzemským výrobcov predpečeného mrazeného pečiva. Dunajskostredský Minit v rukách rodiny Ambrovicsovcov vlani svoj zisk pri 43-miliónových tržbách zdvojnásobil na vyše 1,8 milióna eur. A prešovský Frost ovládaný poľskou rodinou Pikulovcov si tiež udržal veľmi zaujímavé zisky, aj keď mu klesli. Vlani Frost zarobil pri tržbách 35 miliónov celkovo 1,6 milióna eur. O milión eur menej ako predvlani, no viac ako dvojnásobok toho, čo zarobil v prvom covidovom roku 2020.
Skoro nikto z pekárov veľký prepad neutrpel
Niektoré domáce pekárne zaznamenali aj zhoršenie výsledkov, ale nie fatálne:
- Senickým a skalickým pekárňam sa vlani medziročne znížil profit zo 68- na 12-tisíc eur. Ešte pred covidom pritom vedeli zarobiť aj vyše 200-tisíc eur ročne.
- Dvojke domácej výroby čerstvého pečiva s 23-miliónovými tržbami – košickému Vamexu – vlani klesol zisk z vyše 600- na 455-tisíc eur.
- Zo 137- na 84-tisíc eur klesol aj zisk Slatinskej pekárne z Kriváňa.
- Liptovským pekárňam a cukrárňam Včela vlani klesol zisk zo 419- na 136-tisíc eur, no predvlani zarobili viac ako inokedy iba vďaka mimoriadnym finančným výnosom, ktoré získali mimo svojej bežnej prevádzky.
- Iba mierne – zo 77- na 56-tisíc eur – klesol vlani zisk Topoľčianskym pekárňam a cukrárňam.
- Ešte miernejšie klesol zisk prievidzkým pekárňam Dobrota, ktoré ovláda dvojica bývalých čelných predstaviteľov Penty – jej bývalý partner Jozef Špirko a bývalý krízový manažér Peter Ondro. Profit Dobroty klesol nepatrne – z 246- na 240-tisíc eur. Práve tejto pekárni vlani najrýchlejšie rástli tržby. Zo 16 na 22 miliónov eur. Takto si výrazne upevnili v čerstvom pečive pozíciu tretieho najväčšieho hráča.
- Z 220- na 170-tisíc eur klesol zisk ešte aj Tatrapeku z Liptovského Mikuláša.

Z väčších domácich pekární boli vlani v strate iba Šarišské pekárne a cukrárne z Prešova, ktoré podobne ako lídra trhu Penam vlastní rodina Babišovcov. Tie vlani prerobili skoro 860-tisíc eur. Podnik je ale v strate už dlhšie, hoci tá vlaňajšia strata bola za posledných päť rokov najvyššia.
Realitou tiež je, že aj po vlaňajšom zlepšení výsledkov nie je rentabilita pekárov stále nijako vysoká. Na čisté zisky dokážu aj najlepšie firmy premieňať iba malé percentá tržieb. K najúspešnejším patrili spomedzi výrobcov čerstvého pečiva napríklad Kysucké pekárne. Vlani premenili na čistý zisk dva a štvrť percenta svojich tržieb.
Frost so svojím predpečeným mrazeným pečivom sa dostal až k hranici 5-percentnej rentability.
Viac o Lapšanskom
Bývalý podnikateľ z oblasti výroby aj predaja potravín sa dostal do štátnej správy až potom, čo SNS v roku 2016 vytvorila vládu spolu so Smerom a Mostom-Híd.
Na ministerstve pôdohospodárstva sa stal generálnym riaditeľom sekcie potravinárstva a obchodu. Bol na ňom ihneď jedným z najvplyvnejších úradníkov. Často sa neobjavoval iba na tlačových konferenciách vtedajšej ministerky pôdohospodárstva za stranu SNS Gabriely Matečnej, ale chodil aj na tlačovky samotnej strany k jej plánom v potravinárstve a poľnohospodárstve.

V agrorezorte v podstate pôsobil ako výkonná zložka SNS na presadzovanie jej strategických zájmov. Predseda SNS Andrej Danko považoval Lapšanského za kľúčového človeka, ktorý mal uviesť do praxe napríklad jeho špeciálny odvod pre obchodné reťazce. Teda tú mimoriadnu daň, ktorú zastavila až bruselská centrála EÚ.
Svoje politické väzby napokon Lapšanský najjasnejšie potvrdil v parlamentných voľbách 2020, v ktorých neúspešne kandidoval za SNS ako číslo 111.
Na ministerstve sa snažil udržať aj po voľbách v roku 2020, v ktorých SNS neuspela. Nová vláda ho ako tvár národniarov síce chcela vymeniť, no on tam vydržal ešte niekoľko mesiacov vďaka dlhodobej práceneschopnosti. Na čelo pekárskeho zväzu prešiel až v novembri roku 2020.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Ivan Haluza




































