Graf dňa: Osud tureckej líry závisí od toho, či Erdogan dovolí centrálnej banke nezávislosť

• Turecká mena sa v reakcii na prekvapivo silné zvýšenie úrokových sadzieb vo štvrtok výrazne posilnila. 
• Investori sa obávajú, či autokratický prezident nezačne do menovej politiky opäť zasahovať.

Nadšenie investorov z prekvapivej odvahy tureckej centrálnej banky malo krátke trvanie. Už v piatok sa na devízové trhy vrátili obavy, či jej prezident Recep Tayyip Erdogan v politike dramatického zvyšovania úrokových sadzieb dovolí pokračovať.

Turecká centrálna banka deň predtým prekvapila finančné trhy, keď zdvihla základnú úrokovú sadzbu zo 17,5 percenta na 25 percent a nie iba na 20, ako sa čakalo. Analytici už dávno poukazujú na to, že bez radikálneho zvýšenia úrokov inflácia neklesne, s čím však nesúhlasil autoritársky prezident.

Investori preto rozhodnutie centrálnej banky privítali a turecká líra si vo štvrtok oproti doláru pripísala zhruba 5 percent, ukazuje Graf dňa. Na druhý deň už nadšenie vyprchalo a mena veľkú časť svojich predošlých ziskov stratila.

Alternatívne ekonomické téorie, ktorými sa Erdogan riadi, doviedli Turecko do hlbokej krízy a líra sa za päť rokov voči doláru oslabila o štyri pätiny. Piatkový vývoj na trhu podľa agentúry Bloomberg spôsobil okrem silného dopytu po dolároch zo strany tureckých podnikov aj návrat obáv, či prezident nebude opäť zasahovať do menovej politiky.

„Či o tom vedel Erdogan, je druhá vec a nemôžeme vylúčiť, že tento krok bude mať za následok prepustenie guvernérky [Hafize Gaye] Erkanovej,“ napísal krátko po rozhodnutí centrálnej banky ekonóm Capital Economics Liam Peach.

Centrálni bankári obvykle v reakcii na zvyšujúcu sa infláciu zdvíhajú úrokové sadzby, čo zdražuje úvery, obmedzuje dopyt a tlačí na pokles cien. Erdogan však tvrdí úplný opak toho, čo sa píše v každej ekonomickej učebnici: podľa neho vysoké úrokové sadzby infláciu podnecujú.

Rizikové povolanie

Šéfovia tureckej centrálnej banky, ktorí s tým nesúhlasia, majú vo funkcii krátku životnosť. Od roku 2019 ich prezident vymenil troch, jedného len po štyroch mesiacoch. Po víťazstve v májových voľbách však vymenoval nový ekonomický tím a na čelo centrálnej banky postavil bývalú komerčnú bankárku Erkanovú, ktorá má za sebou kariéru v USA. Nedávno ju v bankovej rade doplnili ďalší členovia s „mainstreamovým“ pohľadom na menovú politiku.

Centrálnu banku k prekvapivému kroku podnietil vývoj inflácie, ktorá sa v júli po predošlom poklese vrátila tesne pod 50 percent. Sadzby síce začala zvyšovať už v júni, no už v ďalšom mesiaci sa tempo zvyšovania spomalilo. Centrálni bankári naznačili, že ich ďalšie kroky budú postupné.

Aj keď tohtotýždňové rozhodnutie vyzerá ako návrat k tradičnej menovej politike, ekonómovia upozorňujú, že úrokové sadzby budú musieť ísť omnoho vyššie, aby bola inflácia opäť jednociferná. Podľa Peacha z Capital Economics to v praxi znamená potrebu dostať sadzby až nad 30 percent a udržať ich tam počas dlhšieho obdobia. Ak to Erdogan dovolí, turecká mena má pred sebou svetlú budúcnosť.

„Ak sa to naozaj udeje, je tu veľký priestor na to, aby tlaky na oslabenie líry poľavili,“ hovorí londýnsky ekonóm.