Dobrý deň,
ak sa vláda, ktorá vzíde zo septembrových volieb, rozhodne skončiť s dotovaním cien elektriny, plynu a tepla, domácnosti čaká v januári prudký nárast cien za energie. Dalo by sa preto čakať, že politické strany sa budú predbiehať v návrhoch opatrení, ako obyvateľov pred tvrdým poklesom životnej úrovne ochrániť.
Ich názory na to, či a koľko by mal štát energie od januára dotovať, zisťovala reportérka Denisa Funtíková. Aj keď je to téma, ktorá bude mať na životnú úroveň obyvateľov ešte väčší dosah ako zdražovanie hypoték či nebodaj údajne premnožené medvede, strany sú zatiaľ skúpe na detaily.
V každom prípade, neprekvapil Hlas, ktorý plánuje ešte štedrejšie dotácie ako dnes. Na druhom konci spektra – a to už môže mnohých čitateľov zaskočiť – je OĽaNO, ktoré nikdy nemalo problém s plošnými sociálnymi opatreniami bez ohľadu na to, ako to zaťaží rozpočet. Podľa hnutia ceny energií tento rok poklesli natoľko, že ďalšia pomoc nie je potrebná.
Dnes sme pre vás pripravili Ekonomický newsfilter, ktorý má 1200 slov, prečítate ho za necelých 5 minút. Pripravil Radoslav Tomek.
1. Hlas chce ešte štedrejšie energodotácie, podľa OĽaNO už nie sú potrebné
Slovenské domácnosti zdraženie energií doteraz vďaka veľkorysej pomoci štátu takmer vôbec nepocítili – za elektrinu platia toľko ako pred vojnou na Ukrajine a ceny plynu sú aj po januárovom zdražení hlboko pod trhovými úrovňami. V budúcom roku im však podľa regulátora hrozia viac ako dvojnásobné ceny plynu a elektrina drahšia o 81 percent, ak by sa vláda, ktorá vzíde z volieb, rozhodla pomoc úplne stiahnuť.
To sa, samozrejme, nestane. Okamžité zreálnenie cien energií by spôsobilo skokový nárast inflácie a pokles životnej úrovne a to si po dvoch rokoch neustáleho zdražovania nedovolí žiadna, ani tá najpravicovejšia vláda. Na druhej strane Slovensko potrebuje šetriť, ale doterajšie plošné schémy pomoci sú drahé a benefitujú z nich aj bohatí. Navyše už aj Európska komisia vyzvala členské štáty Únie, aby v budúcom roku s energetickou pomocou domácnostiam skončili.
Ceny energií pre domácnosti budú preto závisieť od novej vlády. Najmä plynu, keďže pri elektrine platí až do roku 2027 dohoda o lacných dodávkach od Slovenských elektrární. Aj tam však podľa regulačného úradu hrozí 10- až 20-percentný nárast koncovej ceny, ktorý spôsobia vyššie poplatky. Reportérka Denisa Funtíková sa preto pýtala politických strán, či a ako plánujú dotovať energie, a odpovede hľadala aj v predvolebných programoch.
Čo o cenách energií v budúcom roku hovoria politické strany:
- Smer sa k opatreniam na najbližšiu zimu v programe nevyjadruje a na otázky Denníka E neodpovedal. Strana však okrem iného presadzuje väčšie vlastníctvo štátu v slovenskej energetike, čo by malo prispieť aj k nižším cenám energií. Nie je však jasné, kto by zoštátnenie energetiky zaplatil.
- Progresívne Slovensko hovorí, že je nevyhnutné prejsť od plošnej podpory k adresnej pomoci a sústrediť sa na domácnosti ohrozené energetickou chudobou. Tým chce pomôcť aj príspevkom na bývanie. Strana chce okrem toho zrušiť viaceré poplatky, ktoré navyšujú cenu elektriny pre konečných odberateľov. Ani podniky, ktoré si elektrinu vyrábajú samy, nebudú musieť za to platiť.
- Hlas navrhuje, aby domácnosti platili za plyn so všetkými poplatkami 67,4 eura za megawathodinu, čo je ešte menej ako v tomto roku. Pri teple z centrálneho vykurovania by cena mohla narásť maximálne o 20 eur za MWh. Pre podniky a samosprávy chce strana predĺžiť kompenzačné schémy, ale s polovičným cenovým stropom. Štát by tak dotoval silovú elektrinu drahšiu ako 99 eur za megawatthodinu, pre plyn by platil strop 49 eur za MWh. Ani v tomto prípade Hlas nehovorí, odkiaľ na to štát zoberie peniaze.
- OĽaNO pre Denník E uviedlo, že keďže ceny energií sa počas roka vrátili na oveľa nižšie úrovne než vlani, v OĽaNO veria, že dotácie zo strany štátu už nebudú potrebné. Strana však dodáva, že ak by bola regulovaná cena pre niektorú kategóriu odberateľov výrazne vyššia ako konečné ceny na rok 2022, bude treba otvoriť diskusiu, v akej miere a z akých zdrojov by štát tejto kategórii mohol pomôcť dotáciou.
- Aj Kresťanskodemokratické hnutie považuje plošné zastropovanie nízkych cien elektriny a plynu pre domácnosti za málo adresné a márnotratné a chce presadiť zákon o energetickej chudobe a odstupňovať adresnú pomoc najzraniteľnejším.
- Ďalšiemu zvyšovaniu cien energií počas nasledujúcej zimy sa dá podľa SaS vyhnúť opatreniami, na ktoré netreba žiadne peniaze zo štátneho rozpočtu. Ako príklad uvádzajú využitie elektriny od Vodohospodárskej výstavby, čo je štátna firma, ktorá prevádzkuje vodné dielo Gabčíkovo alebo Žilina.
Volebné programy viacerých strán obsahujú aj dlhodobejšie opatrenia, ako je napríklad zjednodušenie zapájania obnoviteľných zdrojov elektriny do siete a podpora lokálne vyrobenej elektriny. KDH a SaS napríklad podporujú vybudovanie nového jadrového zdroja, ktorý zabezpečí, že Slovensko bude mať dosť elektriny aj v budúcnosti.
V tomto roku je na čerpanie energetickej pomoci vyčlenených 3,5 miliardy eur, prudký pokles cien elektriny a plynu na svetových burzách však spôsobí, že zhruba tretina zo sumy sa nevyčerpá. Neznamená to však, že vláda môže byť o to štedrejšia v budúcom roku. Návrat energií na trhovú úroveň sa nemôže odkladať donekonečna.
Viac o téme: Jedni chcú dotovať ešte viac, druhí hovoria, že dotácie netreba. Ako chcú ceny energií riešiť politické strany (Denisa Funtíková)
2. Poľnohospodári zlacňujú, o pár mesiacov by to malo byť vidieť aj v cenách potravín
Pondelkové štatistiky priniesli pozitívnu správu pre budúci vývoj inflácie. Ceny, ktoré slovenskí priemyselní výrobcovia účtujú svojim tuzemským odberateľom, v júli vzrástli medziročne len o 13,6 percenta, čo bolo najmenej od mája 2021.
Ešte výraznejší zvrat zaznamenali ceny poľnohospodárskych komodít, ktoré prvýkrát po dva a pol roku medziročne poklesli. Boli o zhruba 22 percent lacnejšie ako pred rokom, čo podľa ľudí z brandže spôsobila najmä nová, nadpriemerná úroda. Prepad potiahli rastlinné výrobky, ktoré zlacneli o takmer tretinu, zatiaľ čo produkty živočíšnej výroby boli o 14,4 percenta drahšie ako v júli 2022.
Prečo je to dôležité: Po zlacnení energií sa hlavným ťahúňom inflácie stali potraviny. Aj rast ich cien sa však spomalil z marcových viac ako 28 percent medziročne na 16,5 percenta v júli. Zníženie cien, ktoré výrobcom potravín účtujú poľnohospodári, sa s oneskorením prejaví aj v pultových cenách, hovorí Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne.
Ceny rastlinných produktov medziročne klesajú už od apríla, až v júli bol však prepad dostatočne hlboký na to, aby prevážil efekt drahšieho mäsa a iných živočíšnych potravín. O skoro 38 percent spadli ceny obilnín a olejnín, čo spôsobil začiatok predaja novej úrody, hovorí podpredseda Poľnohospodárskej a potravinárskej komory Miroslav Štefček.
Podľa Horňáka môže trvať až pol roka, kým sa zlacnenie agrokomodít ukáže aj v spotrebiteľských cenách. Výrobcovia potravín totiž stále spracúvajú staré zásoby.
Analytik Slovenskej sporiteľne však varuje pred prílišným optimizmom. Aj keď poľnohospodárske suroviny lacnejú, výrobcovia a predajcovia stále čelia zvýšeným nákladom v iných oblastiach, napríklad na mzdy a dopravu. Najväčšia slovenská banka očakáva, že medziročná potravinová inflácia sa do konca roka zníži na približne 9 percent.
Viac o téme: Graf dňa: Ceny domácich agrokomodít po dva a pol roku konečne medziročne padli, pomohla dobrá úroda (Radoslav Tomek, Ivan Haluza)
Ceny slovenských priemyselných výrobcov rástli v júli najpomalšie od mája 2021
3. Krátko o dotáciách na nabíjačky pre elektromobily, odhade rozpočtového deficitu a slabej očakávanej úrode ovocia
- Štát rozdelí podnikateľom 6 miliónov eur z plánu obnovy na stovky nabíjačiek pre elektromobily, v pondelok na to spustil výzvu. Prvé kolo chce ministerstvo hospodárstva uzavrieť 30. septembra, štyri pätiny sumy sú vyčlenené na rýchlonabíjačky. Aj keď sa o peniaze budú uchádzať podnikatelia, nabíjačky, ktorých môže vďaka výzve vzniknúť viac ako 1100, musia byť podľa ministerstva prístupné širokej verejnosti. Slovensko chce znásobiť počet nabíjačiek tak, aby ich v roku 2030 bolo viac než 6000.
- Rozpočtová rada mierne znížila odhad tohtoročného fiškálneho deficitu na 5,5 percenta hrubého domáceho produktu, je to výrazne menej ako plánovaný schodok na úrovni 6,4 percenta HDP. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva, že štát na pomoci s energiami po započítaní čiastočnej refundácie z európskych peňazí ušetrí oproti schválenému rozpočtu zhruba 1,3 percenta HDP, čo zodpovedá sume 1,6 miliardy eur. Rada je optimistickejšia ako ministerstvo financií, ktoré pred dvoma týždňami odhadlo deficit v tomto roku až na 6,8 percenta HDP.
- Úroda jabĺk môže byť podľa poľnohospodárskeho skúšobného ústavu pri medziročnom poklese o takmer 14 percent najhoršia za sedem rokov, marhúľ bude dokonca o polovicu menej. Slovensko je v produkcii ovocia mierneho pásma podľa odhadu ministerstva pôdohospodárstva sebestačné len na necelé dve pätiny, tohtoročnú úrodu poškodili jarné mrazy. Odhad štátnych analytikov, ktorý počíta aj s nižšou úrodou hrušiek a broskýň, kontrastuje s prognózou štatistického úradu, podľa ktorej Slovensko čaká tento rok dobrá úroda obilia.
Viac textov za vaše predplatné:
Dotácie na elektromobily by mali dostať aj mladí, ktorí si kúpia ojazdené, vyzýva expert na dopravu (+ video) – Tomáš Grečko sa rozprával s Jánom Horváthom z SHMÚ
Briti svoj závod pri Nitre pred piatimi rokmi zavreli. Holanďania ho oživia výrobou šnúr na bielizeň – Ivan Haluza o investícii holandskej firmy Roffelsen
Ruská invázia je barbarská, vyhlásil po 533 dňoch mlčania zakladateľ ruskej obdoby Googla. Vyradí ho EÚ zo sankcií? – Mirek Tóda o tom, ako sa zakladateľ internetovej spoločnosti Yandex snaží dištancovať od svojich prvotných úspechov v Rusku
Dieťa môže bonus rodičovi, ktorý ide do penzie na budúci rok, zrušiť do konca augusta – Zuzana Kollárová napísala návod pre všetkých, ktorí svojim rodičom nechcú prispievať na dôchodok
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Radoslav Tomek








































