Rusko si pochvaľuje rozrastajúci sa BRICS, rado by ho videlo ako päsť proti Západu. Prečo sa ho zatiaľ netreba báť
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Autor je politický geograf, pôsobí na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity
a na Metropolitnej univerzite Praha
„Na rozdiel od vodcov Západu pracujú lídri krajín BRICS hlavami,“ zhodnotil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov výsledky juhoafrického samitu zoskupenia, na ktorom prijali šesť nových krajín. Podľa ruskej tlače dospeli svetové médiá k záveru, že sa samit skončil „politickým víťazstvom Ruska a Číny“.
Tak si to rozoberme.
Čo je BRICS a čím sa stane od 1. januára 2024, keď by sa na aktivitách skupiny mali začať podieľať noví členovia?
Pripomeňme, že tento termín – vtedy ešte len ako BRIC – sa objavil na začiatku tohto storočia, v roku 2001 ho vo svojom analytickom článku použil bankár Jim O’Neill z investičnej banky Goldman Sachs.
Pozornosť globálnych investorov chcel nasmerovať k ekonomickému potenciálu krajín, ktoré v tom čase boli mimo ich pozornosti.
Tvrdil, že ľudský, surovinový a hospodársky potenciál Brazílie, Ruska, Indie a Číny – prvé písmená ich názvov tvoria spomínanú skratku – je taký obrovský, že do roku 2050 budú dominovať svetovej ekonomike.
Ten, kto ich potenciál včas rozpozná a investuje do ich rozvoja peniaze, zbohatne viac a rýchlejšie, než keby investoval do známejších ekonomík.
