Denník N

Šéf Kauflandu: Obchod s potravinami je boj na úkor tých druhých

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Žiadny Slovák si nedá o jeden rezeň viac len preto, že prišiel nový reťazec alebo sa otvoril nový obchod, hovorí generálny riaditeľ Kauflandu u nás Paul Pauls.

Obchodníci by najradšej presadzovali na pulty čerstvé potraviny, ale trendu polotovarov ani na Slovensku neodolajú, hovorí riaditeľ Kauflandu pre Slovensko PAUL PAULS. Odhaduje, že ich čas u nás príde o tri až päť rokov – vtedy sa pulty s čerstvými potravinami zmenšia a plochy s polotovarmi sa začnú zväčšovať.

  • bude Kaufland na Slovensku zatvárať predajne?
  • plánuje reťazec stavať menšie obchody?
  • v čom je Kaufland silnejší ako Lidl?
  • čo si myslí o tom, ako u nás vyzerajú obchody Carrefour?
  • bude sa dať v Kauflande platiť slovenskými korunami?

Videli ste najnovšiu reklamu Billy, v ktorej sa porovnáva ich smotana s konkurenčnými?

Áno.

Páči sa vám?

Je kreatívna.

Našli ste v nej aj Kaufland?

Je otázka, či sa v nej musíme nájsť.

Pýtam sa preto, že spotrebitelia podľa farieb reťazcov jasne identifikovali, že sa v nej porovnáva smotana Clever so smotanou Kauflandu a Lidlu, aj keď nie sú označené.

My sami sa nevidíme, že by sme v tej reklame vystupovali. A keď už je zákazník schopný to s nami asociovať, vari je schopný aj rozoznať realitu.

Táto reklama jasne ukazuje, že na nízke ceny stavia už aj reťazec, ktorý bol doteraz vnímaný vo vyššej cenovej úrovni. Preberá rétoriku diskontu, pretože na nízku cenu ľudia stále viac reagujú.

Diskont napreduje v celej Európe a nezastaví sa ani pred Slovenskom. A keď sa už niekto prezentuje ako diskontér, mal by mať aj výkon hodný diskontéra. Čistý diskont je na Slovensku Lidl, ten má podľa našich odhadov okolo 2000 výrobkov v diskontnej cene. Je otázka, či ich má toľko aj konkurencia, alebo má nízke ceny pri 100 či 200 výrobkoch. Ani veľa privátnych značiek v ponuke neznamená, že sú aj diskontné. Dôležitý je celkový obraz reťazca a to, ako sa chce poziciovať na trhu.

Lidl je čistý diskont. Ako by ste charakterizovali Kaufland?

Kaufland sa vníma ako veľkoplošný diskontér, čiže ponúkame mix širokého sortimentu za diskontné ceny. Našou snahou je mať kompletný sortiment diskontéra, ale máme aj vlastné značky vo vyššej a tiež v najvyššej cenovej hladine. Oproti čistému diskontu ponúkame širší výber značkových produktov. Naše posolstvo pre zákazníka je: vhodný pomer ceny a kvality.

Koľko položiek má Kaufland v diskontnej cene? Ako obstojí v porovnaní s Lidlom?

Lidl ich má podľa nášho monitoringu približne 1600 až 1800, v niektorých regiónoch okolo 2000. My celkovo predávame približne 12 000 až 13 000 potravinových výrobkov.

Všetky sú v diskontnej cene?

To som nepovedal. Platí, že tých 1600 až 1800 položiek musíme mať v diskontnej hladine, zvyšok podľa toho, ako sa chceme poziciovať na trhu alebo v regióne. Vzhľadom na celkový počet potravinových položiek dokážeme mať viac výrobkov v diskontných cenách ako naša konkurencia.

Kaufland s Lidlom súperia na slovenskom trhu – z pohľadu preferencií nákupu, vnímania ceny, obľuby značky je Kaufland momentálne skôr dvojka. Ako chce Lidl predbehnúť?

V sortimente sme určite jednotka, máme väčšiu predajnú plochu, keď sa porovnávame s Lidlom. V čerstvosti si to rozdávame na prvých dvoch pozíciách, tam by sme radi zase boli jednotka, nové filiálky venujú už oveľa väčší priestor čerstvým potravinám. Výkon priamo v prevádzkach máme, dôležité je, aby sme to ešte lepšie komunikovali zákazníkom, či už v marketingu, alebo v cene.

Kaufland patrí do tej istej skupiny ako Lidl. Funguje medzi nimi nejaký typ spolupráce?

Nie, spolupráca nie je žiadna.

Ste len konkurenti?

Sme čistí konkurenti.

Kaufland je jeden z reťazcov, ktorý deklaruje v letákoch čerstvosť až do záverečnej. Nemalo by byť samozrejmé, že potraviny ponúkajú čerstvý tovar dovtedy, kým sú otvorené?

Skôr tým útočíme na názor či zafixovanú predstavu, že obchody majú večer zväčša len starý tovar. My hovoríme opak – že možno v obmedzenom sortimente, ale zaručujeme čerstvosť až do záverečnej.

Jedna otázka je, či je do záverečnej čerstvý tovar, druhá, či sú večer ešte vôbec potraviny na pultoch. Zákazníci sa sťažujú, že často po šiestej hodine večer aj základné potraviny v niektorých obchodoch chýbajú. Ako sa snažíte zaručiť, aby to tak v Kaufande nebolo?

Máme takzvané dispozičné systémy podporované počítačovou technikou, ktoré počas dňa sledujú tok tovaru, vedia optimalizovať to, čo sa má ešte vyložiť. Samozrejme, že zo 70 výrobkov, ktoré máme v dopekárni, nemôžeme mať ešte o deviatej všetky v regáli, ale možno ich máme 40. Aspoň 10 zo základného sortimentu by tam ešte hodinu pred zatvorením malo byť. Keď zákazník chce chlieb či rožok, mal by ho tam ešte nájsť. Ale celú šírku sortimentu do záverečnej nevieme mať.

Hovoríte o veľkej šírke sortimentu vo vašich obchodoch, ale keď minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek po znížení DPH na vybrané potraviny vyčísľoval, koľko potravín zlacnelo v ktorých reťazcoch, v Kauflande povedal číslo len okolo 70. Prečo, keď iné reťazce zlacnili aj 600-700 položiek?

To číslo nebolo správne, o niečo neskôr už minister uviedol správne číslo. Máme asi 680 položiek v nižšej sadzbe DPH, toľko sme aj nahlasovali na ministerstvo. Je to porovnateľné číslo s inými reťazcami, ktoré majú s nami porovnateľnú šírku sortimentu.

To, že obchodníci znížili DPH, je samozrejmosť daná zákonom. Ale to, že uvádzajú v obchodoch ceny s nižšou aj pôvodnou DPH, pretože sa k tomu zaviazali v memorande s vládou, mnohí berú tak, že sa obchodníci zapojili do volebnej kampane Smeru, ktorý má zníženie DPH v predvolebnom balíčku. Čo hovoríte na názor, že ste už tento krok nemuseli robiť?

Duálne zobrazovanie cien sa nakoniec stalo povinnosťou, lebo bolo súčasťou memoranda.

Ale memorandum predsa podpisovali obchodníci dobrovoľne.

Áno, k memorandu sme pristúpili dobrovoľne. Dá sa to formulovať asi tak, že vláda to chcela, a tak to obchod splnil.

Viete si predstaviť, že by tak postupovali obchodníci v Nemecku?

V Nemecku máme ešte nižšiu DPH na potraviny ako na Slovensku.

Pýtam sa, či si viete predstaviť, že by obchodníci v Nemecku dva mesiace pred voľbami dobrovoľne pristúpili na duálne zobrazovanie cien, lebo si to vládna strana praje.

To si neviem celkom predstaviť, avšak pri zavedení eura v Nemecku – tak ako na Slovensku – duálne zobrazovanie bolo. Ale nie je to nič zlé, je to len zdokladovanie toho, čo sa udialo. Proti otvorenosti sme nikdy nič nemali, takto si ceny každý môže pozrieť.

Niektorí obchodníci, vrátane Kauflandu, urobili ešte krok B – dva týždne pred znížením DPH zlacnili ďalšie položky v sortimente. Museli ste to urobiť práve v tom čase – zároveň s vládnym znížením DPH?

Bola to súčasť našej celoročnej kampane. Vlani sme oslavovali 15 rokov na slovenskom trhu, celý rok sme robili akcie, ktoré boli svojím spôsobom výnimočné, a toto bolo naše poďakovanie zákazníkom na záver roka. Keď sme sa dopočuli, že sa ide znížiť DPH od 1. januára, rozhodli sme sa nečakať a znížili sme ceny dva týždne pred Vianocami.

Kedysi sa reťazce snažili v kampaniach odlíšiť, dnes sú si veľmi podobné – propagujú slovenské výrobky, produkty za 1 euro, desiatky zlacnených položiek nad rámec DPH. Prečo?

Sortiment potravín je obmedzený, nenájdete v ňom veľa produktových inovácií. Vlani sme zaviedli obsluhu s mäsom ako novú službu. Každý reťazec sa snaží získať každodenného zákazníka, ktorý nakupuje čerstvý tovar. Čerstvý tovar nemôžete skladovať v pivnici ako kávu, olej či prací prostriedok – je to tovar dennej spotreby. Asi preto sa všetky reťazce vrhli na tento segment, tam je ešte stále tých inovácií najviac. Preto sa uberajú smerom k čerstvosti a na to všetci reagujú. Keď si to porovnáte s konzervami, sterilizovaný hrášok je stále ten istý ako pred desiatimi rokmi. V mrazenom tovare je už dnes širší sortiment ako v minulosti. Jedného dňa aj na Slovensko prídu polotovary, ktoré sa len dovárajú – bude ich stále viac.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Je to teda otázka toho, že momentálne ľudia na Slovensku na čerstvý tovar dobre reagujú?

Chceme, aby naň išli viac.

Spomínali ste, že čas na polotovary u nás ešte len príde. Kedy?

Odhadujem to na tri až päť rokov, pretože Slováci, chvalabohu, ešte stále varia.

Odlišujú sa v tom od Nemcov?

Predaj polotovarov je tam oveľa vyšší a hlavne mladí ľudia v Nemecku už prestali variť. Veľa 18- až 20-ročných žien nestojí za sporákom a nevarí trojchodové menu, je tam rýchla kuchyňa. Na Slovensku si ešte gazdiná sama okorení mäso, urobí marinádu. V Nemecku to robila možno moja mama alebo stará mama.

Je teda z pohľadu obchodníka slovenský trh zaujímavejší ako nemecký?

Najradšej by sme ako obchodníci presadzovali čerstvé potraviny, ale trendu polotovarov neodoláme. Uvidíte to na predajnej ploche, keď sa začnú zväčšovať plochy s polotovarmi a pulty s čerstvými potravinami sa zmenšia.

Slovenskí spotrebitelia sa už nasýtili veľkých hypermarketov, prikláňajú sa stále viac k menším prevádzkam, aj preto získava na obľube Lidl. Neplánujete stavať menšie obchody, prípadne tie súčasné veľké zmenšovať?

Ide o to, čo by v prípade Kauflandu boli menšie alebo malé predajne. Zatiaľ majú naše najmenšie prevádzky na Slovensku 2500 metrov štvorcových predajnej plochy a to je najmenšia plocha, ktorú potrebujeme, aby sme sa od konkurencie odlíšili v šírke sortimentu. Spomínali sme, že máme okolo 13 000 položiek; ak by sme mali o 1000 metrov štvorcových menej, otázne je, ako by sme tam dostali 13 000 položiek. A ako sa máme odlíšiť od konkurenta? Výkonom, a v tomto chceme mať nadvýkon. Konzervy viete stavať do výšky, ale pri chladenom či mrazenom tovare sa to nedá. Naše obslužné úseky stále zväčšujeme, nové mäsové pulty majú minimálne 3,75 metra, niekde až 5 metrov, takže potrebujeme stále viac miesta. Keby sme mali mať menšie plochy, už by sme mohli rovno stavať obchody Lidl.

Niektoré reťazce už uznali, že nie všetky ich obchody fungujú efektívne, a vybrané predajne zatvárajú. Má také aj Kaufland?

Teraz vám môžem svätosväte sľúbiť, že nezatvoríme žiadny Kaufland.

V tomto roku, alebo v dlhšom časovom horizonte?

Neviem si predstaviť, že v najbližších rokoch zatvoríme nejaký Kaufland na Slovensku. Tie dôvody, pre ktoré zatvárajú iní (že nemajú dostatočný výkon), my nemáme. Hovoríme o konkurentoch, ktorí majú viac filiálok, my ich máme len 58. Vo februári otvoríme ďalšie dva obchody v Dolnom Kubíne a Zlatých Moravciach.

A do konca roka ich pribudne na Slovensku koľko?

V našom obchodnom roku, ktorý sa končí v marci, tieto dva, ale v kalendárnom roku 2016 pribudnú ešte ďalšie tri.

Nie príliš ďaleko od vašej prvej bratislavskej predajne sa nachádza Carrefour. Čo hovoríte na to, ako už dlhé mesiac funguje?

Zvonka sa to ťažko posudzuje. Vychádzam len z informácií, ktoré sú prístupné, z nich viem, že Carrefour tu funguje na základe franchisingovej zmluvy. Je to otázka na nich, prečo obchody prevádzkujú tak, ako ich prevádzkujú. Ale nerozumiem, prečo to materská firma vôbec dopustí – pre značku to určite reklama nie je. Ako odborníka a človeka od fachu, hoci sme konkurenti, ma srdce bolí, keď to vidím. Tak sa so značkou nezaobchádza.

Na trhu je bežný boj, pri ktorom slabší vypadnú, ale vám sa konkurencia čiastočne začína sama vytrácať – polovicu svojich obchodov zatvorila Hypernova, Carrefour už má obmedzenú ponuku, Tesco dopláca na krízu v cudzine a zatvorí dve predajne na Slovensku, predáva nákupné centrá. Beriete to ako plus?

Tesco na Slovensku je v poriadku. Maloobchod s potravinami je odjakživa boj na úkor tých druhých. Žiadny Slovák si nedá o jeden rezeň viac len preto, že prišiel nový reťazec alebo sa otvoril nový obchod. Dôležité je mať v správnom čase správny obchod na vhodnom mieste. A potom platí jednoduché pravidlo, ktorým sa riadime, že ten lepší je úhlavným nepriateľom toho dobrého. Zákazník má svoje vlastné priority: jeden ide po cene, ďalší po značke, iný po čerstvosti alebo po blízkosti, dostupnosti. Najlepšie je splniť všetky tieto kritériá lepšie ako konkurencia. A jeden väčšinou zaostáva.

Dobrých a dostupných lokalít je už málo, vy plánujete ďalšiu expanziu. Do akej miery uvažujete o preberaní obchodov od konkurencie, alebo aspoň obchodov, ktoré opustili? Viete si to predstaviť?

Vieme si to predstaviť.

Je reálne, že preberiete predajne, v ktorých skončí Hypernova? Spomína sa, že by sa to mohlo stať napríklad v Prievidzi.

Zaoberáme sa tým. Svojho času sme sa rozprávali o všetkých 20 objektoch, ktoré patrili Hypernove a o ktorých sa diskutovalo. Pri expanzii je to také: „Ľúbi ma, neľúbi ma, ľúbi ma.“ Proces výstavby nového obchodu je dlhodobý – niekedy na dva, tri, štyri roky. Aj keby bol teraz nejaký objekt prázdny, vyprataný a bola by na stole dohoda s pôvodným majiteľom, je ešte veľa ďalších prekážok, ktoré treba prekonať – stavebné povolenia, dopravné prepojenie. A veľmi dôležitý je výpočet hospodárnosti: keby sme teraz čisto teoreticky prevzali objekt po Hypernove v Prievidzi, čo by to urobilo s našou existujúcou predajňou, ktorú máme v tomto meste? Oplatia sa dva Kauflandy v regióne takej veľkosti? Až keď si na to odpovieme, príde rozhodnutie. Už dnes však máme niekoľko miest na Slovensku, kde je viac Kauflandov.

Sú to však skôr krajské, nie okresné mestá…

Áno, sú to väčšie mestá. V Bratislave máme 6 predajní, v Košiciach tri, v Prešove dve, v Banskej Bystrici tiež dve. V Sabinove asi druhý Kaufland neurobíme. Ale sú ďalšie veľké mestá – Trnava, Žilina, Nitra, ktoré majú potenciál, aby tam ďalší náš obchod mohol pribudnúť. Ale treba o tom svedomito rozmýšľať.

Aká je minimálna veľkosť mesta či spádovej oblasti potrebná na to, aby ste tam Kaufland postavili?

Minimálna veľkosť – my ju voláme spádová oblasť – existuje. Ale detaily nebudeme konkretizovať.

Kopíruje len okresné, alebo aj menšie mestá?

Musíte si to predstaviť ako volské oko. Rozmýšľame tak, že strede je väčšinou mesto a okolo neho je jeho spádová oblasť. Vieme, že niektorí konkurenti majú tzv. koláčovú techniku – zapichnú kružidlo do mesta a vezmú 5, 10 či 20 kilometrov odtiaľ. To nie je dobré, lebo niekde môže chýbať cesta, inde môžu byť oblasti, kde nebývajú ľudia v tom 5-kilometrovom pásme. My máme vlastný profil požiadaviek, ktoré kladieme na tú oblasť; to všetko je podložené číslami a musí byť naplnené. Ak je, odfajkneme to – ak nie, zrušíme ten zámer.

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Koľko z tých miest, ktoré Hypernova opustila či opustí, je pre vás zaujímavých?

Nechcel by som povedať niečo, z čoho bude naša konkurencia múdrejšia.

Je to viac ako jedno mesto?

Áno, je to viac ako jedna Prievidza. Z pohľadu nákupu nehnuteľností, ktorým sa pre nás expanzia začína, vždy mapujeme celé Slovensko a dialóg s developermi, s investormi, s majiteľmi existujúcich nehnuteľností je dlhodobý. Keď sa niekde vykryštalizuje zámer, je to výsledok dlhodobého dialógu. Počas celej tej doby analyzujeme svoj profil požiadaviek. Tie sú vysoké, ale na druhej strane to je dôvod, prečo sme na Slovensku nemuseli zatvoriť žiadnu predajňu. Lebo ak ten profil naplníme s novou filiálkou, tak sme na 99,9 % presvedčení, že bude dlhodobo fungovať.

Takže ste ešte žiadnu predajňu na slovenskom trhu nemuseli ani upravovať či zmenšovať?

Iba ak by sme zmenili predajnú koncepciu. Ak z čisto hospodárskeho hľadiska niektorá predajňa nefunguje, tak sa musíme pýtať, prečo tam zákazníci nechodia a ako ich tam máme pritiahnuť. To sa môže udiať cez partnerov – napríklad pristaviame obchodné centrum, zmeníme sortiment, individuálne ho prispôsobíme regiónu. To sme už v minulosti niekoľkokrát urobili.

Kde napríklad?

V Galante, tam sme to dosiahli cez partnera, ktorý bol ochotný postaviť centrum so šiestimi obchodmi, doplnil ponuku a zatraktívnil to miesto pre obyvateľov. To isté v Seredi.

Prispôsobujete tak aj sortiment v Kauflande tomu, čo chcú zákazníci v regiónoch? Alebo je všade rovnaký?

Máme základný sortiment, asi na 2500 metroch štvorcových, ktorý je rovnaký na celom Slovensku, a tri sortimentové kategórie, lebo máme aj filiálky, ktoré majú 4000 metrov štvorcových, a tak zákazník očakáva viac tovaru.

Deklarujete, že slovenské potraviny tvoria viac ako 55 % z celkového predaja a chcete tento podiel zvýšiť. Kde vidíte strop?

Nie som priateľ percent, lebo z čoho sa rátajú? Som priateľ absolútneho počtu výrobkov. Lebo v percentách predsa ani vy nenakupujete – viete povedať, že chcete konkrétne tento výrobok. Momentálne máme 3500 až 4000 výrobkov so slovenským pôvodom a je tam potenciál rastu. Ale nie je až toľko slovenských výrobcov, ktorí dokážu zásobovať taký veľký reťazec, ako sme my. A mali by ste ísť k našim konkurentom a spočítať tam, koľko majú slovenských výrobkov. Pochybujem, že by ste našli veľa takých, ktorí majú viac ako my. Jedného takého poznám.

Koho?

Podľa našich meraní ním je zatiaľ Tesco.

Podľa percentuálnych výkazov ministerstva hospodárstva má najvyšší podiel slovenských potravín na celkovom predaji COOP Jednota.

Ak existuje filiálka XY, ktorá celkovo predala 3000 výrobkov, z toho 2700 slovenských, má 90 % slovenských výrobkov. My máme v ponuke 4000 slovenských výrobkov. Kto je teraz väčší Slovák?

Ale štát robí výkazy slovenských potravín podľa percentuálneho podielu z predaja…

Už sme dávnejšie hovorili, že by sme si tu vedeli predstaviť viac transparentnosti. Zatiaľ sme až natoľko dôrazne neuvádzali, koľko slovenských výrobkov máme, koľko ton slovenského ovocia predáme alebo koľko hektárov slovenskej pôdy máme prenajatých u slovenských farmárov, lebo odoberáme ich kompletnú úrodu. Náš konkurent by sa musel veľmi snažiť, aby dosiahol naše čísla.

Výkazy s podielmi slovenských potravín, ktoré zaviedla Ficova vláda, už napadol Brusel – chce, aby sme ich zrušili. Videli ste také výkazy niekde v zahraničí?

Videl som to zatiaľ prvý- a poslednýkrát na Slovensku. Neviem o iných krajinách.

Brusel sa domnieva, že naše výkazy môžu diskriminovať zahraničných výrobcov. Môžu?

O tom nech sa pohádajú politici s právnikmi. Ja som obchodník a nie je to pre mňa téma. My vieme deklarovať, koľko máme výrobkov, a keďže sme obchodníkom so širokým sortimentom, ponúkame aj zahraničné výrobky. Keby sa do týchto výkazov podarilo zaviesť viac transparentnosti, boli by sme radi.

Výkazy, ktoré kritizuje Brusel, sú súčasťou zákona o potravinách, ním sa zaviedli aj miliónové pokuty, štát ich už aj niekoľko udelil. Sú aj inde vo svete?

Nepoznám žiadnu krajinu, ktorá by mala za také zistenia také vysoké pokuty. Ale pred pokutou je isté porušenie zákona, takže sa na to treba pozerať z viacerých strán. Ciele tej legislatívy chápeme, ale či sa majú tak dosiahnuť, je otázka.

Spomínali ste, že zohnať slovenských výrobcov je niekedy problém, Koľko ich robí vaše privátne značky? Dostanú sa s nimi aj do zahraničia, aspoň do Česka?

Viem s určitosťou potvrdiť, že sa niektoré naše výrobky robia aj na Slovensku. Máme slovenských dodávateľov napríklad v papierovej hygiene alebo pri niekoľkých mliečnych výrobkoch, ktoré sa vyvážajú aj do viacerých ďalších krajín, kde pôsobí Kaufland. Ide o to, v akom množstve ich vie vyrobiť. Privátna značka musí mať stále ten istý štandard – nie veľa výrobcov to dokáže.

Ľudia zo Slovenska cestujú kupovať potraviny aj do zahraničia, napríklad do Rakúska, pretože zistili, že aj svetoví výrobcovia majú odlišné zloženie potravín pre rôzne trhy. Je to tak aj v Kauflande?

Neviem si predstaviť, že by jedna svetová značka predávala z hľadiska zloženia iný výrobok tu ako v zahraničí. Kečup Kraft ako medzinárodná značka podľa môjho názoru chutí rovnako na Slovensku ako v Moskve či inde v zahraničí.

Chutí možno, ale zloženie nemusí mať vždy rovnaké.

Možno sú tam malé nuansy v zložení. Osobne si myslím, že takéto značky by mali garantovať všade rovnakú chuť a zloženie.

V Nemecku Kaufland umožnil zákazníkom, aby v tamojších obchodoch minuli neplatné nemecké marky. Uvažujete o tom, že by ste v rámci obdobnej akcie akceptovali istý čas slovenské koruny?

Nevieme si to momentálne predstaviť.

Prečo?

Jedno euro bolo 30 korún. Predstavte si, že by pri banánoch bola namiesto jedného eura tridsiatka.

Takže hrá rolu psychologické hľadisko?

Všetci by si mysleli, že sme 30-krát zdraželi. V Nemecku bol kurz jedna ku dvom a prvé reakcie Nemcov boli, či tovar dvojnásobne nezdražel.

Ďalšie útoky na našu redakciu: Kaliňák po večeroch číha na Leška, Smer žaluje Martina M. Šimečku. Denník N v sledovaní každého kroku vlády nepoľaví, ale ak má pre vás práca našich novinárov a novináriek väčšiu hodnotu, ako je cena predplatného, môžete prispieť na ich prácu a obranu v sporoch darom. Vopred ďakujeme 🫶

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

DPH na potraviny

Rozhovory

Ekonomika

Teraz najčítanejšie