Graf dňa: Na vlaňajšom zdražovaní potravín zarobili najviac farmári. Supermarketom ziskovosť dokonca klesla

• Kritika na adresu obchodníkov, podľa ktorej sa priživili na zdražovaní potravín, sa nepotvrdila.
• Vlani sa najviac zvýšil zisk farmárom a niektorým potravinárom. Veľké reťazce predajní si nepripísali ani milión eur zisku navyše.

Politici, ktorí zo zdražovania potravín obviňovali obchodníkov a chceli ich zdaniť či regulovať, sa mýlili. Potvrdila to už aj veľká analýza Finstatu, ktorá porovnávala zisky v celom reťazci – od farmárov až po supermarkety. Obchodníkom sa podľa nej absolútna výška profitu nezvýšila a pomer ziskov k tržbám im dokonca klesol.

Kým farmárom sa čistý zisk vlani takmer zdvojnásobil a potravinárom stúpol o dve tretiny, väčším obchodným reťazcom sa udržal na nezmenenej úrovni 291 miliónov eur, ukazuje Graf dňa z dát Finstatu.

Obchodníkov zo zneužívania inflácie na neprimerané zisky obviňovali viacerí politici na čele s predsedom Smeru Robertom Ficom, ako aj niektorí potravinári a farmári. Fico im chcel dokonca zvyšovať dane. No konečné finančné výsledky v celom reťazci domáceho biznisu s potravinami ukazujú, že najviac na zdražovaní zarobili farmári a aj niektorí potravinári.

Obchodníkom zisk nestúpol a jeho pomer k tržbám, ktoré zvýšila inflácia, dokonca klesol. „Vlani obchodníci na inflácii špeciálne neparazitovali,“ hovorí hlavný analytik a riaditeľ forenzných analýz Finstatu Pavol Suďa.

Farmárom sa podľa analýzy Finstatu zvýšil zisk najviac - z 203 až na 369 miliónov eur, čo je úroveň, akú nikdy predtým nedosiahli. Hlavným dôvodom bolo to, že útoky Ruska na agrárne silnú Ukrajinu vystrelili ceny komodít na svetových trhoch až na dvojnásobok. „Darilo sa predovšetkým pestovateľom obilnín, ale ožili aj chovatelia ošípaných či hydiny. To sú všetko odvetvia, ktoré na rozdiel od obchodu štát štedro dotuje,“ upozorňuje Suďa.

Zisk potravinárov sa vlani posilnil o niečo miernejšie, z 94 na 158 miliónov eur. Teda o vyše dvoch tretín. Prírastok zisku však zabezpečilo vo väčšej miere iba niekoľko mimoriadne úspešných firiem. Mnohým iným potravinárom zisky, naopak, klesli.

Ku skokanom roka spomedzi potravinárov patril výrobca cukroviniek I.D.C. Holding s rastom zisku až na päťnásobných 26 miliónov eur či výrobca plnených bagiet Pierre Baguette.

Najväčším predajným sieťam s obratom nad 25 miliónov eur vlani zisk iba stagnoval na 291 miliónoch eur.

Lídrovi predaja potravín Lidlu síce narástol zisk o osem percent na 159 miliónov eur, ale tržby sa mu zvýšili ešte výraznejšie. Až o 14 percent na bezmála 1,9 miliardy. V konečnom dôsledku tak jeho rentabilita, čiže pomer zisku k tržbám klesla z 8,9 na 8,4 percenta.

Tescu zisk dokonca klesol, a to až o 24 percent, a prudko sa mu znížila aj rentabilita. Tú si vlani vylepšila z väčších sietí iba pätica, a to celoslovenská COOP Jednota, dve východoslovenské siete Milk-Agro a GVP, ďalšia regionálna sieť Nitrazdroj a aj bratislavská Yeme.

Slovenská asociácia moderného obchodu, ktorá združuje hlavne siete zahraničných investorov, už na jar vyhlásila, že infláciu nezvyšujú, ale tlmia. Argumentovala tým, že jej členom nákupné ceny od dodávateľov išli vlani v priemere hore o takmer 17,5 percenta, ale predajné ceny na pultoch stúpli len o 16,2 percenta. Reťazce infláciu iste tlmili aj preto, aby ľudia nezačali na potravinách veľmi šetriť.

Ani k tomu však napokon neprišlo. Spotreba potravín a nealkoholických nápojov za prvý kvartál tohto roka medziročne klesla len o 3,9 percenta.