Vo finančnej gramotnosti majú Slováci rezervy, nie sú však horší ako priemerný Európan
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
- Vysokú finančnú gramotnosť má v priemere len 18 percent ľudí v Európskej únii, ukazuje Európsky barometer, Slováci od priemeru veľmi nevybočujú.
- Finančnú rezervu si tvoríme podobne ako Česi a lepšie ako Poliaci či Maďari.
- Skúste odpovedať na päť otázok testu finančných vedomostí a porovnajte sa s účastníkmi medzinárodného prieskumu Európskej komisie.
Slováci peniazom rozumejú málo, aj preto často naletia podvodníkom, vysoko sa zadlžujú, nevedia tvoriť úspory a šetriť na dôchodok. Nie sú však oveľa horší ako ľudia v iných krajinách. Slabé alebo skôr priemerné finančné vedomosti majú v takmer celej Európskej únii.
Podľa úplne prvého prieskumu na tému finančnej gramotnosti dospelých ľudí v Únii, ktorý si dala vypracovať Európska komisia, patria Slováci k priemeru. Vysokú finančnú gramotnosť má len 18 percent Európanov a 20 percent Slovákov. Väčšina má len priemerné finančné vedomosti a schopnosti a 18 percent ľudí v Únii ich má slabé.
Podľa komisárky pre finančnú stabilitu a finančné služby Mairead McGuinnessovej sú tieto výsledky pre Úniu výzvou. Ukázali, že treba pre finančnú gramotnosť urobiť spoločne viac, aby ľudia dokázali prijímať informované rozhodnutia o svojich peniazoch. Rozdiely medzi niektorými krajinami sú totiž neraz výrazné a je z nich jasné, že sa to dá robiť lepšie.
Pozitívnymi príkladmi sú Holandsko, Švédsko či Dánsko, kde ľudia podľa rebríčka finančnej gramotnosti zostrojeného na tento prieskum peniazom rozumejú najviac.
